7.kapitola Mama
Tá rozprávka ma v skutku pobavila.Nebola chvíľka kedy by som sa nezasmial na bláznovstvách toho zajaca.To bol pre mňa doslovne relax.No keď som sa pozrel na hodinky takmer som odpadol.Presedel som pred telkou takmer 3 hodiny.Čas mi tak rýchlo utekal ako keby všetko okolo mňa zastalo.Nezabudol som na to čo mám ešte spraviť.Pozbieral som sa,vzal som si mobil a šiel som na recepciu.Požiadal som o nejaké auto.Onedlho mi auto pristavili a ja som mohol vyraziť.Všetko som si nastavil ako som chcel a mohol som ísť.Nenávidím cestnú premávku.Vždy sú tam nejaké zápchy alebo nehody.Našťastie tá zápcha ma nezdržala dlho takže o jednej som bol u mamy.Dvere mi otvorila Sarah.
„Michael,chlapče vitaj doma."Pozdravila ma.
„Ahoj Sarah tak rád ťa vidím.Ako sa mi máš rozprávaj."
„Mám sa skvele a čo ty povedz ako sa ti darí?"
„Ale ide to zvládam to a žijem si v pokoji."
„To rada počujem Miki sadni si prinesiem ti oocný džús."
„Ďakujem a zavolala by si mi mamu?Potrebujem s ňou hovoriť."
„Samozrejme už idem pre tvoju mamu."
Usmiala sa na mňa a šla pre mamu.Potom šla do kuchyne a priniesla mi ten ovocný džús.Bol fakt úžasný a tak sladký.Ani som sa nenazdal a prišla ku mne mama.
„Ahoj mami."
„Synček môj som rada,že si prišiel."
„Aj ja mami.Povedal som ti,že prídem nie?"
„To áno len som nevedela,že kedy to bude."
„Tak vidíš som tu.A kde je otec?"
„V pracovni.Celý deň hovorí do toho blbého telefónu a niečo vybavuje."
„Asi vybavuje veci okolo toho nahrávacieho štúdia."
„Mne je jedno čo robí hlavne,že je pokojný."
„To hej.Mami musím s tebou o niečom hovoriť."
„Vážne?Tak hovor."
„Vieš mami ide o takú vec no neviem ako začať."
„Michael čo to máš s obočím?A čo máš na pere?"
„O tom by som s tebou rád hovoril."
„Počkaj chvíľku.Včera bol u mňa tvoj priateľ myslím,že sa volal Atkins alebo tak nejako.Pýtal sa na teba chcel s tebou hovoriť."
„No aj hovoril a zanechal mi stopy toho rozhovoru."
„Bože to ti urobil tvoj priateľ?"
„Už nie sme priatelia ale o to teraz nejde potrebujem vedieť či si mu niečo povedala."
„Vieš ja som mu predsa len niečo povedala."
„Čo to bolo?"
„Miki ja sa tak strašne hanbím."
„Mami povedz mi to prosím ťa."
„Ja som mu povedala o tebe a Eme.Vieš on celý zbledol a okamžite utekal k autu."
„A potom prišiel za mnou a urobil mi toto.Takže Ema mala vlastne pravdu to ty si o nás Chrisovi povedala."
„Michael prepáč mi to ja som nechcela neuvedomila som si čo mu vravím."
„To nič mami už s tým neurobíme vôbec nič."
„Hneváš sa na mňa za to?"
„Nie nehnevám.Ako ti to napadlo?"
„Myslela som si to.Mala som byť ticho."
„Dosť mami netráp sa ja to už nejako dám do poriadku ver mi."
„Verím ti chlapče verím."
Silno som svoju mamu objal a upokojil som ju.Veľmi sa trápila pre to čo sa stalo.Stále si to dávala za vinu.Nevedel som ako ju mám od toho odhovoriť.Nakoniec sa mi to aj podarilo.Chvíľku sme sa ešte rozprávali a potom prišiel k nám aj otec."
„Čo ten tu hľadá?"
„Joseph okamžite s tým prestaň je to tvoj syn."
„Nezaujíma ma či je môj syn.Je to obrovský nevďačník a nafúkanec!"
„Joseph ja už nemám trpezlivosť!"
„Mami nechaj ja si to s ním vybavím sám."
„No toto on sa hrá už na hrdinu."
„Poviem ti len jednú vec tvoja hlúpa tvrdohlavosť a zatrpknutosť robí z teba obačajného grobiana a zadubenca.Každého si tým od seba odháňaš."
„Ty si ako dovoľuješ povedať toto svojmu otcovi ha?"
„Toto vie už každý dávno."
„Drzáň jeden!"
„Joseph!To by už stačilo ovládaj sa pre Boha."
„Nie nechaj ho mami ak chce nech ma pokojne udrie ja nebudem cítiť nič iba ľútosť a budem sa modliť k Bohu aby mu jedného dňa odpustil všetko zlé."
„Toto už nebudem počúvať zmizni už aj!"
„Michael sa odtiaľto ani nepohne!"
„Neprovokuj Katherine."
„Ako som už povedala toto je aj môj dom a čo poviem to platí."
„Nechci aby som stratil nervy."
„Už som vravela!"
„Ako chceš ale ak sa vrátim nech tu po ňom neostane ani smrad rozumieš?!"
„To si nemusela mami ja by som to zvládol."
„On si nemôže dovoliť toto čo si dovoľuje."
„Tak dobre pomaly pôjdem do hotela."
„Ostaň aspoň na obed Michael."
„Rád by som ale mám ešte vybavovačky."
„Ak inak nedáš fajn.Maj sa dobre."
„Opatruj sa mami."
Dal som jej bozk na čelo a šiel som k autu.Zdržal som sa tam pomerne dosť dlho preto som sa ponáhľal čím skôr do hotela aby som dal vedieť Eme čo je vo veci.Sám som nevedel čo si mám o tom všetkom myslieť.Bol som ako vymenený a spomalený.Všetko mi pripadalo také divné nič mi do seba nezapadalo.Stále som sa pýtal,že prečo.
EMA
Och Bože akoto,že mi Michael ešte nezavolal.Je takmer pol piatej a každú chvíľku sa môže vrátiť aj Chris.To by bolo strašné ak by prišiel vtedy keď mi Michael zavolá.Pozerala som na hodinky každí minútu.Bola som s nervami na konci.Už som nevedela či mám sedieť alebo ležať.Čumela som na ten sprostý telefón ako nadrogovaná.Radšej som šla do kuchyne a dala som si pohárik poriadne vychladenej vodky.Vrátila som sa k tomu telefónu a čakala ďalej.
MICHAEL
Aleluja.Dorazil som pred hotel.Utekal som na recepciu a odovzdal som kľúče od auta.Recepčná mi dala kľúč od mojej izby a ja som vletel do výťahu ako rýchlik.Bol som strašne netrpezlivý a všetko mi pripadalo byť veľmi pomalé.Keď ten pomalý výťah zastal na štvrtom pristúpil som k dverám a rýchlosťou blesku som ich otvoril.Ani som si nesadol a okamžite som schmatol do rúk telefón.Vytočil som Emine číslo a volal som jej.
„Haló?"
„Ahoj Emi to som ja Michael."
„Pane Bože Michael načisto si sa zbláznil?"
„Prečo?"
„Čo si do teraz robil?Bála som sa,že sa Chris medzi tým vráti domov."
„A kam išiel?"
„Na jedno stretnutie kvôli novej role do filmu ale to je fuk čo si zistil?"
„No k tomu mala si pravdu nakoniec to bola moja mama."
„Takže predsa."
„Áno.Hrozne sa pre to trápi."
„Viem si predstaviť.Chuderka určite to nechcela."
„To mi hovorila dookola,že to nechcela strašne plakala a všimla si aj tie moje rany na tvári."
„Všetko je úplne v háji."
„Ema upokoj sa všetko sa dá do poriadku uvidíš."
„Už nič nebude v poriadku Michael nechápeš?Ty a Chris ste na dobro pohádaní a to iba kvôli mne.Neviem čo so sebou robiť.Je to strašné."
„Tak toto už nikdy nepovedz ty za to nemôžeš.Môžem za to aj ja.Som v tom namočený až po uši."
„To nie."
„Je to tak či už chceme alebo nie."
„Keby som mohla vrátiť všetko do zadu určite by k tomuto nedošlo."
„To sa ale už nedá."
„Prajem si aby ste sa vy dvaja konečne udobrili."
„To si prajem aj ja zo všetkého najviac."
„Ja viem.Mrzí ma to Michael."Vyhŕklo mi zopár sĺz.
„Ema prosím ťa neplač.Všetko sa vyrieši neboj sa.Ani sa nenazdáš a všetko bude ako pred tým."
„To by som veľmi chcela Michael."
„Bude to ver mi.Urobím čo bude s mojich silách."
„Keby som mala aspoň štipku tvojho sebavedomia hneď by som vyzerala inak."
„Veď ty máš to sebavedomie len si na neho niekde zabudla.Musíš sa ponoriť do svojho vnútra a zobudiť ho lebo ti zaspí na vavrínoch."
„Hej to by som mohla heh."Nemohla som nezasmiať sa na Michaelovich slovách.
„Som šťastný,že sa smeješ."
„Aj ja.Ďakujem."
„Nemaš za čo.Drž sa Ema."
„Aj ty Michael."
Po telefonáte s Emou sa mi poriadne uľavilo.Mal som pocit sebauspokojenia v duši.Cítil som sa blažene.Rád by som dal do poriadku tú vec s Chrisom.Je to môj priateľ a stále ho mám veľmi rád.
Komentáre
Prehľad komentárov
Dej sa nám poriadne rozbieha. Neviem sa dočkať ďalších kapitol.
S Michaelových slov cítiť obrovskú lásku. A neviem sa dočkať, kedy sa dajú dokopy
....
(Michelle, 9. 8. 2012 18:32)
„Som šťastný,že sa smeješ."
To na mňa urobilo dojem najviac zo všetkého. Len jedna prostá veta a ako dokonale si ju viem predstaviť z jeho úst. Milujem, keď narazím na slová, ktoré sa stotožňujú s mojou predstavou o Michaelovi. ILY
hehe
(Wendy, 30. 6. 2011 20:05)
toto je proste bombastické :P
Neskutočne úžasne popisuješ šialenstvo okolo MJ :P
Nikusshka4
(Veronica, 25. 3. 2011 20:24)Mne sa veľmi páči ako tam opisuješ tú materskú lásku k Michaelovi. Je to veľmi pekné :)A an tú Emu asi žiarlim :D Ale je to dej príbehu takže je tu super
....
(Stanča, 8. 9. 2012 19:43)