64. kapitola Slovná prestrelka
Obloha nad nami bola jasná a osvetlená. Naše telá sa leskli na odraze žiarových hviezd. Jeho horúca náruč, dotyky jemné a hebké ako hodváb, slová hrejivé boli dostačujúce. Nepotrebovala som ku šťastiu nič viac. Otočila som sa tvárou k Michaelovi, pozdvihla hlavu a kochala sa tou čarovnou tváričkou.
„Ako sa cítiš ?"
Rozkošné. Toľká starostlivosť aj pochvíľkach plných rozkoše a vášne, najmä lásky.
„Myslím, že žiadne slová by nedokázali opísať to, čo je v mojom vnútri."
Vycerila som zubiská a nahlas sa zachichotala.
„Skús to."
Michael zodvihol pravú ruku a prehrabal sa v mojich vlasoch. Milujem keď sa mi hraje s vlasmi.
„Tak dobre. Pokúsim sa povedať ti ako sa teraz cítim. Dostal sa mi pocit satisfakcie, ale úplnej. Som naplnená spokojnosťou vo všetkých smeroch a všetkých významoch. Nie len preto, že sme sa odovzdali jeden druhému, ale preto, že mám pri sebe niekoho, ako ty. Celoživotného partnera, spoločníka, poslucháča, priateľa, skvelého milenca, milujúceho muža."
Páni !
Kde sa vo mne zobralo toľko slov ? V podstate by som to asi lepšie ani nepovedala, nik by to nevyjadril lepšie, myslím.
„Nič krajšie som od nikoho ešte nepočul. To od teba počúvam takéto neuveriteľné slová, v mnohom sa s tebou stotožňujem, čo ma veľmi teší. Milujem ťa."
Bez váhania si ma k sebe privábil, položil svoju dlaň na moje líce a vášnivo pobozkal. Nikto sa nebozkáva ako Michael. Žiaden iný muž na neho nemá, ako to len robí ?
„Aj ja ťa milujem."
Odpoveď vyšla až po našom horúcom bozku, pretože pred tým nebol čas voľačo riecť.
„Nie je ti chladno ?"
Myslím, že ho zhĺtnem na jeden šup. Zbožňujem jeho zmysel pre starostlivosť.
„Som v poriadku, buď bez obáv."
Michaelovu jemnú hruď pohladila moja teplá dlaň a oči mu hľadeli do tváre.
„Tvoj pohľad je ... je taký prenikavý a myslím, že termín pozorovateľský by bol na mieste."
„Vážne ?"
Neveriacky som sa ho opýtala, nikto sa ešte podobne nevyjadril.
„Skutočne. Mám ho rád, vidím v ňom mnoho záhad."
Mnoho záhad ? To je fór ? Všetko predsa o mne vie, aké záhady tam vidí ? Určite si vymýšľa, robí to s radosťou a je v tom majster.
„Aké záhady prosím ťa ?"
Podpichovačne zaznel môj veselý hlas a úsmev zdobil moje pery. Zaujímavé tvrdenie.
„Aby sme predišli zbytočným nedorozumeniam, vysvetlím ti to, ale sľúb mi, že ma pochopíš."
No ďakujem ! Ešte si urobí zo mňa dobrý deň a smeje sa na celý hotel. Vďaka zlato.
„Sľubujem."
Položila som si ruku na srdce a vážnym hlasom dala sľub.
„Skvelé." Zachichotal sa a pokračoval. „Vieš, vždy keď sa pozriem do tvojich prenikavých očí, mám na mysli, vždy ak sa uprene pozerám, nájdem tam niečo fascinujúce, záhadné, niečo čo ma núti hladieť tam aj celú večnosť. Priťahuje ma to ako magnet, lebo ty máš nádherné oči, vidím v nich plno lásky, radosti, nádeje, viery a vidím v nich mňa."
Ak bude Mike pokračovať takýmto štýlom, zakaždým ma odrovná, ako aj teraz. V mojom mozgu sa neškrtne ani najmenšia myšlienka, či veta, alebo čo i len jediné slovo. Žiadna odpoveď nie je v dohľade najmenej 5 minút.
Za to Michael sa na mne dobre nasmial. Istotne čakal nejakú reakciu na slová, ktoré mi venoval.
„Ehm ... jáá, po pravde, neviem čo ti mám na to povedať."
Táto vetička nás oboch rozosmiala, súčasne. Akoby sme boli nastavení na rovnakú sekundu. Bolo to rozkošné, zábavné, ale bol najvyšší čas pobrať sa z balkóna dnu.
„Myslím, že by sme ..."
„Áno, mali by sme."
Odsúhlasila som a pomaličky si pozbierala veci zo zeme. Michael urobil to isté a rýchlo sme sa šupli do teplej obývacej miestnosti. So sprievodom úsmevu a zábavy som na seba hodila čo najrýchlejšie nejaké veci, aby sa vzhľad ala Evine rúcho rýchlo zmenil. Mike si odskočil do kúpeľne.
Netrvalo dlho a odrazu, z nenazdajky, niekto začal vyklopkávať. Michael vystrčil kučeravú hlavu z kúpeľne, vyvalil na mňa hnedé očiská a ústa sa mu otvorili ako brána do obchodného centra. Priskočila som k nemu v spodnom prádle a tichým hlasom k nemu prehovorila.
„Kto to môže byť ?"
Michael si zahryzol do spodnej pery a mykol plecami, akože nemá potuchy.
„Skutočne nemám zdanie."
A zase si zahryzol do tej nešťastnej pery.
„Nechcem vyznieť hnusne, ale už nemám chuť niekoho vítať ..."
Na naše prekvapenie sa spoza dverí ozval hlas. Bol to známy mužský hlas.
„Michael, hej, Michael, to som ja, Stevie. Môžem vojsť dnu ?"
Tento raz som oči vyvalila ja, ale dvojnásobne ako Michael. Bolo mi trošku trápne pre to čo bolo povedané, ale stojím si za tým. Stevie je zlatý, ale chcem byť s Michaelom osamote.
„To je Stevie."
Zareagoval Michael a veselo sa usmieval.
„Postreh detektív. Čo máš v pláne ?"
Michael zvráštil obočie a oblízol si pery.
„No ták, čo to máš za postoj ?"
„Nemám žiadny postoj, ale pochop aj ty mňa."
Založila som si ruky v bok a dupla nohou.
„Pozri, doteraz sme netušili o koho ide, teraz to vieme. Hádam nám tú chvíľku Stevie nebude prekážať nie ?"
Skúšal na mňa psie očká, ale teraz to nemalo účinok. Moje presvedčenie bolo pevné ako skala a nič mi ho nevyženie z hlavy. Prečo je také zložité stráviť s Michaelom jednú romantickú noc ? Alebo deň ?
„Poviem ti to tak Michael, odkedy sem dorazili všetci naši známi, ideš sa pretrhnúť, len aby si nikoho neodmietol, ale to čo si želám ja, je stále niekde vo vzduchu !"
Michaela zmrazilo. Nepovedal ani jedno slovo, len hapkal a premýšľal čo by mi mohol odpovedať. Sklonil hlavu a neveriacky ňou krútil.
„Tak moment ... toto si myslíš ?"
„Idem spať, prajem ti dobrú noc, aj Steviemu."
Och moje nervy. Je to ako začarovaný kruh, Michael ma nechce chápať, ja mám svoje presvedčenia a riešenie je v čudu. Prečo je to tak ? Ako mám niekomu vysvetliť čo chcem ?!
MICHAEL
Stál som ako obarený medzi dverami, polonahý a úplne dezorientovaný. Stevie stále čakal za dverami, občas ešte zaklopkal. Tvár stratila iskru, táto situácia si žiadala niečo vykonať a nestáť iba tak, ako prikovaný medzi dverami .Utekal som do spálne pre nejaké triško a nohavice. Šlo mi o to, zistiť v akom stave je Ema a či to myslela vážne.
Pri obliekaní mi nedalo nehovoriť s ňou. V ušiach zneli slová: hovor s ňou. Vari jej dávam málo, všetko robím z lásky a ani to nespomínam, nevyťahujem sa. Každučkú chvíľku venujem práve Eme, čo jej prekáža ? Trápi ma tento incident.
„Drahá, poúvaj ma ..."
„Michael, to čo zaznelo tam bolo myslené celkom vážne, nebol to žart ani výmysel. Takéto mám pocity. Zhodnoť si situáciu, všetkých k nám zavoláš, ale čo ak ja chcem mať s tebou chvíľku osamote ? S tým nerátaš ?"
Nespoznávam ju. Moja manželka sa rázom zmenila na neznámu osobu, avšak láska, ktorá ma hreje je silná a prekoná aj túto nepríjemnosť.
„Mýliš sa, tvoje slová ma zarmucujú. Dobre vieš, že tebe dávam všetok svoj čas, ak nepracujem som pri tebe."
Snažil som sa byť čo najmilší a pokojný. Ema robila presný opak.
„Skutočne ? Je to tak aj tu ? Na týchto polondiatých medových týždňoch číslo dva ? Všimni si jednu vec, kým sme tu boli sami bolo to super. Akonáhle sem prišli Chris a Amy, náš čas byť spolu osamote sa skrátil. Teraz si natrafil na Stevieho a Lionela. My na seba nemáme ani kúsok času, náhodou sa nám podarilo stráviť jednu romantickú chvíľku, ale čo nás nestretlo ? Opäť k nám niekto prichádza !"
Čím viac som sa snažil poukázať na to, čo pre mňa Ema znamená, tým viac sa do mňa púšťala. Vo mne sa začalo všetko hromadiť, ale nechcel som, aby to skončilo na Eme.
„Je mi ľúto, že to vidíš takto."
„Tak tebe je to ľúto !"
„Dávam ti slovo, že to napravím. Všetkých odsuniem na bok, budem sa venovať iba tebe."
Vložil som ruky do vrecák mojich nohavíc a chystal sa otvoriť Steviemu, ale Ema ma zastavila.
„Ako si to myslel ?"
„Presne tak, ako som to povedal. Neviem, chceš to počuť inak ?."
„O čom sme sa bavili nikdy nesmerovalo k tomu, aby si urobil niečo podobné. Nevyžadujem to od teba, ale vezmi si to z mojej strany Michael."
„Práveže vyžaduješ, možno si to ani neuvedomuješ. Škatuľkuješ ma na jedinú osobu, na teba. Nik iný nemôže byť v mojej pozornosti, lebo ty sa potom hneváš. Ema, ja mám priateľov, o ktorých nechcem prísť. Chcem sa venovať im aj tebe, si predsa moja manželka, s tebou budem celý život, tak prečo ti do kelu prekáža, že sa povenujem pár hodín priateľom, ktorých väčšinou vidím len pri práci ?"
A je to vonku.
Neviem ako na toto bude Ema reagovať, ale potrebovalo to ísť vonku, všetko čo ma dusilo a zvieralo moje hrdlo. Bez slova som šiel k dverám a otvoril ich.
„Michael ?"
Neisto sa spýtal čakajúci Stevie, opierajúci sa o stenu.
„Áno ja. Ideš ďalej ?"
„Ak môžem."
„Samozrejme, len poď."
Chytil som Stevieho za ruku a pomohol mu vstúpiť dnu do apartmánu, láskavo ho usadil na sedačku a prisadol si k nemu. Ak mám byť úprimný, moja zvedavosť bola taká veľká, že vedieť dôvod opätovnej Stevieho návštevy bol obrovský.
„Stevie, stalo sa niečo ?"
Neisto položená otázka a ešte netrpezlivejšie očakávaná odpoveď.
„Uhm, nič sa nestalo."
Odpovedal a preplietol si prsty na rukách.
„A čo je dôvod tvojej opätovnej návštevy ?"
Veľmi dôkladne som vyberal slová a kládol otázky, aby Stevie nerozpoznal, že moja nálada stojí na bode mrazu, a že smútim. Mojim zámerom bolo vyznieť čo najprirodzenejšie.
„Michael, si v poriadku ? Zdáš sa mi rozrušený."
Stevie je veľmi vnímavý človek, stratil zrak, ale ostatné zmysli má omnoho citlivejšie ako my ostatní. Sluch nie je výnimkou, jeho oklamať je náročné a mnoho krát i nemožné.
„Je mi fajn."
Okamžite som odpovedal a zasmial sa pre pokoj Stevieho duše. Moje vnútro bolo zarmútené a zdevastované.
„Povedal si to síce presvedčivo, ale ja ti neverím. Ak budeš mať chuť, povieš mi o tom."
„Ďakujem Stevie, ale je mi skutočne dobre. Teší ma tvoj záujem."
„Vždy a všade, nezabúdaj bratku."
Táto dobre známa vetička mi vyčarila ozajstný úsmev na perách.
„Nezabudnem. Ale vráťme sa k mojej otázke, poprosím ťa."
„Iste, iste. Nechcem vyznieť ako nejaký špehúň, či niečo podobné, ale ako som tak sedel pri otvorenom balkóne, do uší mi prenikli čudesné zvuky a hlasný smiech. Nevedel som o čo išlo tak som sa odhodlal a zašiel za vami."
No toto ma už celkom dostalo. Šialene som sa rozosmial, chudák Stevie, ktovie čo počul, nevedel čo to vlastne je a prišiel sa presvedčiť, či sa niečo u nás nestalo. Neskutočne roztomilé gesto. Keby prišiel o pár minút skôr bol by svedkom niečoho dosť intímneho. Teda skôr poslucháčom.
„Mike, prečo sa tak smeješ ?"
„To nič Stevie, to ti raz poviem, pri nejakej z našich debát."
Stevie do mňa pichol tou svojou palicou a dobiedzal sa odpovede.
„Stevie, o tom a nehovorí iba tak, od buka-do buka. Porozprávame sa o tom pri lepšej príležitosti, aj keď je to vo veľkej miere osobná záležitosť."
Stevie si odrazu ťapol dlaňou po čele a začal si po tichu nadávať. Nechápal som čo to ten chlapík robí.
„Nepokračuj Michael, práve som sa zahanbil ako asi nikdy."
„Prečo to vravíš Stevie ? Vari sa ti moje slová zdali nevhodné ?"
„Nie, nie, nie, s tebou to nič nemá. To ja. Uvedomil som si, že som poriadny hlupák."
„Prečo takto hovoríš ?"
„Až teraz mi docvaklo v tej mojej hlave, čo som to vlastne započul. Je to také trápne. Pripadám si ako nejaký úchil."
A zase si ťapol dlaňou po čele a zaboril si tvár do dlaní. Nechcel som byť netaktný, ale mne to neprišlo ako niečo úchilné. Bola to náhoda, nič sa nestalo, táto historka ma veľmi zabávala.
Prisadol som si bližšie ku Steviemu a potľapkal ho po chrbte, chlácholivo upokojoval. Zobral si to až príliš k srdcu.
„Stevie, kamarát, ubezpečujem ťa, že nemáš dôvod hanbiť sa. To by som sa mal skôr ja, ty nie."
Zasmial som sa nad touto milou príhodou a Stevie sa ku mne pridal. Odľahlo mi pri pohľade na jeho bezstarostný úsmev.
„Som rád, že sa tu nič vážne nestalo, a že to čo moje uši zaznamenali ... bolo celkom inak."
Opäť sme sa ponorili do ríše smiechu. Už len pri pomyslení na to som pukal smiechom. Náš smiech museli počuť až na recepciu.
Túto "vážnu" situáciu vyriešil jednoduchý dúšok plnohodnotného smiechu. Všetko bolo ako malo byť a Stevie sa mohol pokojne vrátiť do svojho apartmánu.
„Dobrú noc Michael."
„Dobrú noc aj tebe Stevie. A drž sa."
„Aj ty."
Zábavný človek, ten Stevie. Tento spontánny úlet spôsobil toľko pohromy ako asi nič iné. Myslím, že viac to opakovať nebudem, aj keď ... nikdy nevrav nikdy. V mojom prípade na isto.
Pri chvíľke samoty som si smutne povzdychol, tento povzdych poznám celý svoj život. Síce na mne nevidno smútok a trápenie, ale kto sa lepšie prizrie, uvidí mnoho ďalších vecí.
S rukami za chrbtom sa moje telo pohlo k oknu, odkiaľ bolo nádherne vidieť na mesiac v plnej kráse. Akoby sa na mňa usmieval, akoby jeho "oči" hľadeli presne na mňa.
V duchu som si zaželal, aby sa Ema prestala chovať takto detinsky. Ubližuje mi to a tým to ubližuje aj nášmu vzťahu. Na rozpad ani nepomýšľam, bola by to katastrofa, malo by to deštruktívny dopad na moju dušu i karieru. K tejto možnosti moja myseľ radšej ani nezakotví. Čo je horšie, neviem, aký postoj mám zaujať voči Eme. Nemám potuchy, čo cíti, čo si myslí, čo by chcela, čo má v pláne podniknúť. Táto bezradnosť ma ťahá stále hlbšie a hlbšie na dno.
Musím túto udalosť vyriešiť v čo najkratšom čase. Možno aj ihneď. Skúsim to, idem do toho !
S nadychnutím som vykročil k Eme. Mal som zmiešané pocity, dalo by sa povedať, že strach vystihuje všetko v mojom mozgu aj nervovej sústave. V mysli som lovil vhodné slová k danej situácii, môj plán bol pripraviť si nejakú reč.
Všetky doterajšie plány sa zrútili, pri pohľade na spiacu Emu. Je po všetkom. Moja snaha napraviť to ešte dnes padla.
So sklonenou hlavou sa moje telo zvalilo na kreslo, umiestnené pri posteli.
„Och, čo si mám počať ? Vari som niekoho uprednostňoval ? Moja snala bola, vyhovieť každému, byť so všetkými rovnako. Nie som si vedomý toho, aby som ignoroval slová, ktoré mi Ema hovorí. Moje srdce ju vždy počúva a načúva všetkému čo s ňou súvisí. Ako si to mám zariadiť, aby moje rozhodnutie nikoho nepostavilo do pozadia či popredia ? Ťažká dilema."
Občas zvyknem nahlas uvažovať, pomáha mi to lepšie si poradiť v obtiažnych situáciach.
Ema sa práve pohla !
Obracia sa, zrejme som ju prebudil. To nebolo v mojom úmysle. Ale je to aj na niečo dobré. Pošúchala si oči, sadla a oprela o konštrukciu postele.
„Čo tam tak sedíš ?"
Prihovorila sa pokojným hlasom.
„Rozmýšľal som, teda rozmýšľam."
Ema prikývla. Našuchorila si vlasy a nahlas si zývla.
„Viem o čom premýšľaš."
To je milé, že to vie, ale ja potrebujem vyriešiť toto nedorozumenie.
„Isteže to vieš, budem obzvlásť šťastný, ak sa ku pripojíš a povieš mi čo očakávaš."
Začudovala sa. Jej výrazu som neporzumel. Civela na mňa, akoby som od nej vyžadoval najťažšiu vec na svete. Prečo to robí !
„Moje stanovisko poznáš Michael, všetko vieš, nemám k tomu čo viac povedať. Prepáč."
Nemá čo povedať ? To si teda nemyslím.
„Prepáč ? Teraz mi povieš prepáč ? Iba tak ? Bez rozmyslu ?"
„A čo som povedala také zlé ?"
„Teraz si sa zachovala ako Pilát, ktorý si umyl ruky pred rozsudkom o Ježišovi. Zbavila si sa zodpovednosti !"
„Že čo robím ? Ty si sa zbláznil !"
„Vôbec nie ! Je to pravda, ustupuješ od toho a všetko hádzeš na moje plecia."
„Povedala som ti jednoduchú vec a ty tu z toho robíš globálny problém. To je smiešne !"
Nevychádzam z úžasu, neviem či sa mám zasmiať alebo plakať. Táto pozícia nie je nič moc, netušil som, že to bude ťažšie, ako to spočiatku vyzeralo. Pripadalo mi to ako menšia výmena názorov, ale smeruje to k slovnej prestrelke. Ako to len zastaviť.
„Nič také nerobím, upokoj sa a prestaň hovoriť také veci."
„Aby si vedel, som maximálne vytočená, rozčarovaná a smutná. Ak to bude takto pokračovať vrátim sa domov skôr."
„A je to tu. Zbavuješ sa viny, všetko si hodila na mňa a ešte sa mi aj vyhrážaš. Toto som si podľa teba zaslúžil ? Urobil som ti ja niekedy niečo také ? Povedal som ti také tvrdé slová ako ty mne ? Uveď mi jeden príklad, ale najprv sa zamysli nad tým, čo si spôsobila svojou nerozvážnosťou."
Oči sa mi zaplavovali tuctom sĺz, srdce búchalo rýchlejšie a adrenalín prúdil po celom mojom tele. Nohy sa mi klepali ako vystrašenému prváčikovi pred vstupom do školy. Toto nebola moja normálna podoba. Toto nie je Michael Jackson akého všetci poznajú, tu je skutočný Michael, citlivý, krvácajúci ak sa poreže, obyčajná ľudská bytosť, žiadny nesmrteľný a necitlivý Boh.
„Michael ! Michael !"
Vykrikovala moje meno, ale moje uši nič nepočuli. Nohy ma viedli čo najďalej od tohot miesta, niekam von, na vzduch. Niekam, kde je pokoj, a kde môžem rozjímať a upokojiť sa, vyliať si dušu i srdce, ktoré mi puká ako balónik s vodou.
„Bože, Bože dobrotivý, pomôž mi. Som bezradný ..."
Vo výťahu som prosil Boha o nutnú pomoc, o znamenie, o hocičo. Teraz by mi náramne pomohla čo i len jediná dobrá myšlienka.
Vždy som sa držal teórie viery v samého seba, vždy som tvrdil, že človek je tak silný, ako si verí. Ja si verím na 110% a aj tak som zlyhal. Nedokážem si pomôcť v tejto situácii, ktorá ma pekelne ničí. Potrebujem pomoc, potrebujem podržať v tejto ukrutnej bolesti.
Hnedasté oči, ktoré mali v sebe vždy iskru šťastia a sily sú zatopené nekonečnými prúdmi sĺz. Myseľ je zatemnená smútkom a bolesťou, vidí len to zlé. To nie je u mňa zvykom. Vždy som to bol ja, ktorý rozsieval optimizmus, nádej, lásku, vieru, smiech, šťastie. Na druhej strane, vždy som bol ja v pozícii toho, ktorému sa neušlo toľko pozornosti, okrem rodiny a nezameniteľných priateľov, ktorých spočítam na prstoch jednej ruky, pravdaže.
„Aké vozidlo by ste mi mohli zaobstarať ?"
Recepčný sa na mňa zahľadel akoby stál pred ním duch. Zopakoval som teda otázku po druhýkrát.
„Haló, počuli ste ma ? Pýtal som sa, aké vozidlo by ste mi mohli požičať ?"
„Prepáčte pane, máme široký výber. Môžete si vybrať z tejto nástenky."
Na nástenke, ktorú mi ukázal dnes neobvykle duchom neprítomný recepčný, bolo mnoho štartovacích kľúčov do áut. Rozhodol som sa pre BMW.
„Budete si želať šoféra ?"
„Nie, budem šoférovať sám."
Schmatol som kľúč z rúk recepčného, zašiel na zadné parkovisko, ktoré bolo v skutku obrovské. Bolo z polovice zaplnené, po väčšine to boli autá obyvateľov hotela.
"Moje" auto stálo hneď na kraji. Odblokoval som zamknuté auto, nasadol doň, otočil kľúčikom a už ma v blízosti hotela nebolo. Moje predstavy kam chcem ísť neexistovali. Nezaujímalo ma to, mojim cieľom bolo jediné, vyventilovať si emócie.
Odhadom, po asi hodinovej jazde bez "duše" sa môj mozog rozhodol nasmerovať 4-kolesové vozidlo na miestnu pláž. O takomto čaše tam niet nikoho, našiel by sa niekto, ale určite nechce byť vyrušovaný.
Auto som odparkoval z kraja pláže, utrel si zaplakané oči a začal vyzliekať všetko oblečenie. Zachcelo sa mi vojsť do vychladeného mora. Porozhliadal som sa všade naokolo a náhle vybehol von, a vbehol priamo do mora. Celé telo mi skryla slaná voda, ponáral som sa dookola a dookola.
Naraz ma prúd vody vystrčil na hladinu. S obrovským nádychom sa moje oči otvorili, dlaňami sa odstránili kvapky vody a miesto kde som sa vynoril bolo osvietené mesiacom i jeho pomocnicami hviezdami. Bolo to nádherné, prvá vec, ktorá ma skutočne rozveselila od tej hádky s Emou.
„Vďaka za pomoc."
Táto magická chvíľa mi prišla ako znamenie a pomoc v jedom od Všemohúceho. V tej chvíli mi napadlo ešte niečo magickejšie. Hneď zajtra sa vyberiem do tunajších nemocníc, pozrieť sa na detičky aj na ľudí v ťažkých situáciach či stavoch.
Oh boy, áno !
Plný elánu, šťastia a nedočkavosti som doplával ku brehu a akoby do mňa vošlo sto koní, rozutekal sa k autu, kde ležali moje veci. Šup, šup a boli opäť na mne. Naštartoval som motor výkonného auta a za malý moment moje oči uzreli hotel, kde momentálne "bývam".
Napochodoval som dovnútra budovy, odovzdal kľúče a poďakoval. Pri ceste k výťahu na mňa narazil Lionel s fľašou vína v ruke.
„Mikey, Mikey, zdravím ťa."
„Aj ja teba Lionel."
„Kdeže si bol o takomto čase ? A prečo máš mokré vlasy ?"
Lionel si ma poprezeral od hlavy až po päty najmenej desaťkrát. Bol som z toho v rozpakoch.
„Nie tak zhurta Lionel. Mal som chuť previezť sa večernými cestami, nakoniec som skončil v úžasnom mori."
Lionel bez slova prikývok a usmieval sa ako slniečko na hnoji.
„Nebol za tebou Stevie ? Tak pred dvomi hodinami ?"
„Bol, bol. Ty si o tom nevedel ?"
„Ach nie, prišiel som do nášho apartmánu a jeho nikde. Zanedlho sa vrátil. Nezmienil sa kde bol, bolo mi hlúpe vyzvedať, ale keď som tu stretol teba, napadlo ma, že sa opýtam."
Potľapkal ma po pleci a pozrel na svoju fľašu vína.
„A ty si bol kde ?"
Teraz sa budem pýtať aj ja. Preberám žezlo výsluchov.
„Len tu," prstom ukázal na hotelovú reštiku. „pre to najlepšie víno a budem si ho vychutnávať celý večer, až do rána."
Vysvetľoval. Každučké slovo dosť zdôrazňoval.
„Niečo oslavuješ ?"
„Ani nie, vlastne vôbec nie. Skrachoval mi vzťah, tak je to ..."
Ou. To by mi nenapadlo, vyzerali byť tak zamilovaní a spokojní. Ak bude Li potrebovať vypočuť, alebo nejako pomôcť, som tu pre neho.
„Úprimne ma to mrzí. Čo sa stalo ? Teda, ak ti to nevadí."
„Neboj sa, nie som nejaká citlivka, ktorá sa spustí pri takýchto veciach, ale mrzieť ma to veľmi mrzí. No život ide ďalej, a asi to tak bude lepšie. Lucy sa rozhodla ukončiť náš vzťah kvôli mojej pracovnej vyťaženosti. Vraj dlho nad tým uvažovala a toto jej prišlo ako najlepšie východisko."
Bez zbytočných slov som Lionela objal a oprel hlavu o tú jeho.
„Teraz ti niečo poviem," Li prikývol a počúval. „ak budeš čokoľvek potrebovať, vieš kde ma nájdeš."
Podali sme si ruky a spoločne nastúpili do čakajúceho výťahu.
„Oddýchni si Li."
„Vďaka, aj ty sa dobre vyspi."
Dvere od výťahu sa zabuchli a ja som sa ocitol úplne sám na dlhej chodbe, na ktorej konci je môj apartmán, ehm, náš apartmán. Moje ruky siahli nesmelými pohybmi na kľučku. Jednou rukou som vloženou kartou otvoril zámok, druhou pomaličky otvoril dvere. Len čo sa potichu dvere zavreli, spoza rohu na mňa vyletela Ema. Očakával som to najhoršie, nejaký krik či výčitky. Miesto toho sa mi vrhla okolo krku a silno objímala. Spustila obrovský plač a reč.
Myslel som si, že už bude dávno spať, očividne som sa mýlil.
„Kde si bol ? Kam si to tak náhle zmizol ? Toto mi už nikdy neurob. NIKDY!
Opäť ma silno objala, určite očakávala nejakú reakciu, či vysvetlenie.
„Bol som sa prejsť."
Ema sa odtiahla, rukami si pretrela oči a spustila.
„Prejsť ? Teraz ? Sám ?"
„Vypožičal som si auto. Jazdil som po okolí až ma to dotiahlo k moru."
„K moru ?"
„Áno, vidíš na tom niečo nezvyčajné ? Potreboval som urýchlene ... vypnúť."
„A tak si šiel k moru ?"
To sa mi snáď iba sníva. Zrejme som sa mal vrátiť ešte neskôr.
„Áno, šiel. Bolo to lepšie ako byť tu a hádať sa s milovanou osobou, pre niečo, čo nestálo za taký rozruch, aký sa tu udial."
„Prepáč. Prepáč mi, nemyslela som to ako výčitku, to nie. Zle si ma pochopil. Strašne som sa o teba bála, sužovalo ma to, že nie si pri mne, pocit nevedomosti ma ubíjal."
Tak ona sa o mňa bála ?
Veľmi ma táto správa potešila, moje srdce zaplesalo od radosti. Nohy ma posunuli o zopár krokov vpred a Ema skončila na mojej hrudi, ktorú tak dobre poznala. Nežne som ju hladil a hovoril ako veľmi ju milujem.
„Nie si unavená ?"
Usmiala sa a riekla.
„Akoby som celý deň pracovala v bani."
„Pripájam sa. Kto sa rýchlejšie prezlečie do pyžama je kráľom tejto noci. TERAZ !"
S výkrikom sa naše telá rozbehli do izby a hľadali pyžamá. Veci boli porozhadzované po všetkých kútoch, no víťaz nebol jasný. Bola to férová remíza. Klobúk dole Madam.
„Zlepšuješ sa, si na najlepšej ceste poraziť ma."
„Ďakujem šéfe, tvoje uznanie ma posúva vpred, nabudúce to bude čistá a jasná výhra. Môžeš sa staviť."
„Veľmi rád, o čo len chceš."
Vyceril som zuby a veselo súhlasil, že sa stavíme, čím môj súper (Ema) mierne zneistel.
„Trúfalé."
„To by som mohol povedať ja o tebe."
Vystrčil som ruku pred seba a čakal na tú Eminu.
„Beriem to, stávka teda znie, ak vyhrám, budeš mojim otrokom na celý jeden deň. Budeš mi musieť priniesť jedlo až do postele a nakŕmiť ma. Nič horšie vyžadovať nebudem, nič, čo by si ty sám nechcel."
Hm... pozrime sa, aká tajomná stránka sa nám začína u Emy rysovať. Chtivosť, nie žeby to bolo niečo neznáme, u Emy to poznám dobre, ale toto je nový druh tejto vlastnosti. Starostlivo to moja myseľ zvažovala, ale prečo nie, ak vyhrám ja, bude to robiť Ema.
„Súhlasím, ak vyhrám ja, platí to opačne."
„Presne tak. Nech zvíťazí lepší."
Symbolicky sme si trikrát pomyselne odpľuli, naším úmyslom nebolo narobiť nejaké slinné jazierka na podlahe hotelového apartmánu.
„Dohodu máme uzavretú a teraz môžeme spať ako v raji."
Pri pohľade na náš "poriadok" by som to rajom nenazval, ale ráno to dáme do poriadku. Zažijeme pri tom kopec srandy, ako sa poznám.
„Navyše, zajtra ťa niekam so sebou vezmem, chceš ?"
„S tebou kamkoľvek, no povedz mi o tom viac ?"
Pokúšala sa vyzvedať, ale moje pery mĺčali ako hrobka. Neunikla ani jediná nápoveda.
„Prekvapenie, dozvieš sa to až na mieste. Teraz si ľahni ku mne a sladko sa vyspi."
Ešte bozk pred spaním a poďme snívať.
Komentáre
Prehľad komentárov
Compression est comment dur votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur essence pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre manque de sensibilite bat, il pompe le sang a tous egards vos arteres a la reste de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/tadalafil-generique-prix-maroc/
Blood Straits Readings Explained
(AEmbeteptzetle, 28. 9. 2018 13:33)
Torsion bras de quelqu'un est comment dur votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur essence pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre manque de sensibilite bat, il pompe le sang tout au long vos arteres a la prendre facilement de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-generique-fabrique-en-inde/
What is a conformist blood strain
(ATwidaCari, 10. 7. 2018 6:52)
Compression est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur essence pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque age votre coeur bat, il pompe le sang tout au long vos arteres a la reste de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/avis-sur-le-cialis-20mg/
.......
(misi255, 23. 12. 2012 13:28)
Ho-ho-ho, veselé Vianoce!!! :D
Konečne sa k tejto kapitole pripájam aj ja. Zhltla som ju za chvíľku, nebola ani taká dlhá. Prvé čo som si hneď všimla je zmenený štýl. Zdá sa mi, že si tentoraz stavila na inak volené slová, pridala si tam oveľa viac myšlienok a vnútorných pocitov postáv, hlavne Michaela - čo bolo, musím priznať - trošku na úkor ostatného deja. Ak by sme odstránili všetky úvahy a duševné záležitosti, zostal by nám takýto malinký >< kúsok rozprávania a deja.
Po druhé, občasné chybičky. Ani nemôžem povedať ako veľmi si sa v gramatike zlepšila, ale stále ti sem-tam niečo ujde. Slová ako "úchil", "hapkať" a tak ďalej, to všetko ma občas prinúti usmiať a pokrútiť hlavou.
Po tretie, osobitné miesto udeľujem tomuto kúsku:
"Prečo je také zložité stráviť s Michaelom jednú romantickú noc ? Alebo deň ?"
PERFEKTNÉ! Kúzlo je v tom, že to je (bola) realita a pritom tak jednoduchá vetička! V jednoduchosti je krása, opäť sa to potvrdilo :)
Po štvrté - hádka? konflikt? Myslím, že základ pochádza z mojej kapitoly a to by som bola nerada, nechcem, aby ťa (a rovnako aj iných autorov) ovplyvňoval môj príbeh. Chcem, aby si bola originálna. Chcem, aby si šla proti prúdu. Ak niečo vidíš inde, urob pravý opak. Nezapadaj do stanovenej línie. Drobná rada na záver :)
Overall rating: Som VEĽMO spokojná. A zaujíma ma ako to pojmeš v ďalšej časti.
Som rada, že píšeš, pretože si jedna z málička, ktoré zostali písať a neprestalo ich to baviť. Ktokoľvek si prečíta tento príbeh, môže vidieť tvoj silný progress. Chválim ťa a rada by som verila, že som ti k tomu dopomohla aj ja.
Ďakujem...
Re: .......
(Adulienka303, 2. 1. 2013 23:09)Ďakujem ti moja zlatá za úprimný komentár :-) ... inak čo sa týka tej hádky, už som to chcela vtrepať skôr, ale teraz mi to prišlo tak ako načasované :-) ... dlho sa nič nedialo :-) ... treba to okoreniť :-D ...
JMF
(JMF, 27. 12. 2012 23:28)
63
Bejbe, po naozaj dlhej, predlhej dobe píšem komentár . Priznávam, mala som krízu. Každý ju má :D nie preto, že sa mi Tvoja story nepáči je super, len neviem. Prišla kríza a bolo. Len ma to už prešlo. Ale neriešme už moje krízy (stredného veku) ale idem k story.
Priznávam, že po tej dlhej dobe, som si musela prečítať aj dve kapitoly dozadu takže som už v obraze :D
Ale k story (tie moje výlevy) :D
Príprava na večeru, no koniec. Mňa by to prestalo baviť po piatich minútach. Tie ich romantikuš chvíľky zbožňujem :D
... „v každej podobe, či si v teplákoch a roztrhanom tričku, alebo v noblesných šatách.“ ...M ichael je môj človek. Mal by niekedy prísť aj k nám, aby mi to povedal, pretože ... u nás sú tepláky na dennom poriadku :D ešte aj včera na Štefana som chcela ísť do obchodu v teplákoch. Viem som blázon :D Ja som vedela, že to nebude končiť bozkom. Ako inak, vždy ich niekto vyruší :D Za iných okolností, by som sa roztápala nad menu ale keďže je po Vianociach som prežratá. Takže mám spomalené reflexy a už máš všetkého po krk. (asi si idem dať koláč :D )
To by nebolo Michaela a Emy keby sa niečo nestalo, keď niekam šli. Čo komu spravili? :D Ale mám taký pocit že toto nem dopadne dobre. Ale necháme sa prekvapiť. Teda idem číst ďalej
Ty vieš také slová používať že „informatívne“ mňa ani nenapadlo že také slovo existuje? :D
... „a mi podarilo objať zdesenú pani“ ... prosím ťa, pošli toho pána, čo ju objal tu. Stačí na 5 minút. :D
„„Boh musel byť asi najrozvážnejší v tej chvíli, keď vkladal dušu do vášho tela. Vy ste ozajstný anjel.““ ... po 1. odkiaľ berieš tie vety? a po 2. ako sa dá Michael opísať dvoma vetami? To vieš len ty ;) „Celý v rozpakoch som sa snažil podať čo najlogickejšie vysvetlenie... „ ... nevieš prečo som tam čítala že /najekologickejšie/? :D asi preto že nemám brýle. To bude asi tým. Romantika, romantika, romantika a zrazu BUM! tá veta že stoja ti vlasy. TO nemalo chybu :D To len Chris môže také dačo vyviesť. :D ja som vedela, že to dačo bude ale toto :D ani vo sne :D
Tá vankúšová vojna. To muselo byť roztomilé. Chcela by som ich vidieť.
Krásny koniec párty :D Ten CHris nemá chybu, ale vážne :D Úž to vyzerá, že dačo bude. Ale tipujem, že sa zasa dačo stane. :D „Večerná obloha bola svedkom našej lásky.“ ... zbožňujem tvoje vety takéhoto typu
64
Tááák ďalšia kapitolča.
Začiatok aký romantický. Ejha :D
Bože, zasa niekto klope? čo majú DOD dnes? :D Michael vystrčil kučeravú hlavu, no viem si to vážne fakticky predstaviť :D
„Poviem ti to tak Michael, odkedy sem dorazili všetci naši známi, ideš sa pretrhnúť, len aby si nikoho neodmietol, ale to čo si želám ja, je stále niekde vo vzduchu !" ... cítim prúser, teda aspoň hádku. Oni nikdy nebudú mať pokoj. Naozaj.
Ouuu .... bude hádka aj keď Mikea sa snaží byť v pohode. Len začínam mať pocit, že Ema má pravdu. Skoro nikdy neboli sami. Stále ich niekto ruší. Ale nemusí na Majkyho byť taká ... ale jak sa hutorí každý má svoj podiel viny. A Michael ... len aby nevybuchol lebo to bude amen tma. Bože, ja toto asi neprežijem asi. :D vážne. Toto tipujem, že bude mať aj pokračko. Michael aspoň na chvíľu zabudol na hádku s Emou. Len som zvedavá jak to bude pokračovať. Fakticky a vážne :D
Zasa sa hádakjú? :D oni nie sú normálni. Dvaja tvrdohlavci :D Chudáčik Michael. Ani sa mu nečudujem. On nie je stvorený na hádky. Ale ako čítam, tak more má čarovnú noc a akoby mu bolo lepšie
Ach áno, Michael a deti v nemocnici ... to mu vždy vyčarí úsmev na tvári, keď vidí že sú aspoň na chvíľku spokojné
No jasné, už je to tu. Udobrovanie, to zbožňujem na všetkých príbehoch To udobrovanie, a Ema sa musela fakticky báť. Chúďa. Len nech teraz nepovie niekto nejakú hlúposť lebo sa moje nadšenie skončí a to nechcem. Ale ako kukám tak ... to vyzerá nádejne
Já som vedela, že obaja to prežijú. Ja som to vedela. Aké romatické ukončenie
Good kapitolky, v určitých častiach smutné, v určitých častiach veselé. :D
Teším sa na ďalšie. Avi a ešte pekný zvyšok Vianoc a Héééépy ňjúúúú jííííír :D bože, šibe mi naozaj :D
Re: JMF
(JMF, 27. 12. 2012 23:29)Keďže som staršia osoba :D tak som písala komentárik vo WORDE a potom ho tu dala lebo by som neprežila písať hore dole stále :D
....
(Stanča, 10. 12. 2012 10:06)
No, konečne som sa k tomu dostala.
Viem, budem sa opakovať ako nejaký papúch, ale stále mám pocit, že každá new kapitola je lepšia ako tá predchádzajúca.
V tej dnešnej sa mi páčili dobre, čo dobre, perfektne zvolené slová. Inak mi nedá pripomenúť: Neviem ako na toto bude Ema reagovať, ale potrebovalo to ísť vonku. - to vaše nárečie, vždy ma pobaví toto slovné spojenie :D
Takže sa teším na novú, držím palce a prajem kóóópec inšpirácie.
Re: ....
(Adulienka303, 10. 12. 2012 20:34)
Ďakujem Stanka, čakala som na tvoje hodnotenie, ako psí na kostičku :-D :-D ... ak mám pravdu povedať, bolo to nejaké stručné nie ?, očakávala som viac, ale zrejme si sa zažrala do príbehu a páčilo sa ti to :-D .. čo bolo aj mojim cieľom :-D
Ďakujem :-*
no nemám slov :)
(domči, 8. 12. 2012 11:34)
jeeej..krááásne :)
superné metafory, opisovanie pocitov, ten dej..všetko proste..
to s tým mesiacom, ako svietil, uplne nádherné..
to s tým stívom..mno mala som dosť :) :D zasmiala som sa tedaa poriadne :) ..peckovo vymyslené a načasované :)
a tá hádka..fajne si to napísala :) ..
najviac sa mi páči veta: Myslím, že ho zhĺtnem na jeden šup. :D :D :D :D ..tu budem odteraz používať ;)
ja by som to takto písať nevedela, preto sa pred tebou skláňam :)
Re: no nemám slov :)
(Adulienka303, 8. 12. 2012 13:23)Ďakujem Domči, krásny komentár, potešila si ma, ani nevieš, ako dobre sa teraz cítim .. a prekonala si sa, je to slušný komentár, všetko si opísala, páči sa mi to. Hádam aj do budúcnosti také budú :-D :-D
Pinch Your Blood Pressure Checked
(AEmbeteptzetle, 12. 10. 2018 22:38)