Choď na obsah Choď na menu
 


63. kapitola Pyžamová party

30. 10. 2012

 

MICHAEL

Je presne 18 hodín. Sme pripravení ísť na dohodnutú večeru. Ešte som si pripol na ruku hodinky a bol som kompletný, na rozdiel od Emy. Mala potrebu stále si čo-to vŕtať do vlasov. Nechcel som jej do toho nejako zasahovať, môj názor dobre pozná, jej vysvetlenie na to je jednoduché „my ženy sme také“, dovidenia.
Čo už narobím, musím to len akceptovať a čakať. Našťastie práve vyšla z kúpeľne, je očarujúca.
Druhý raz som sa zamiloval !
Pomalým krokom som si to namieril k Eme a vychutnával som si ju po celý čas môjho príchodu. Do nosa mi vbila tá istá vôňa, ktorú mala aj včera. Na krku mala náhrdelník, ktorý taktiež dostala odo mňa na Vianoce.
Bola zladená priam úžasne.
Labužnícky som sa zhlboka nadýchol, zavrel oči a opäť ich otvoril. Ema sa na mňa milo usmievala a chytila ma okolo krku. Rukami som jej pobehoval od rebier po boky, hore a dole. Zopakoval som to asi tri krát a nakoniec som zakotvil na tých vábivých bokoch.
„Vyzeráš ...“
Začali sme obaja naraz, to nás samozrejme rozosmialo, stávalo sa nám to dosť často a je to roztomilé.
„Ty prvá.“
Ako vychovaný gentleman som posunul slovo dáme, lenže to by nebola Ema, keby to nezamietla.
„Hovor ty, skočila som ti do reči.“
Nehovoril som ?
Celá Ema, ale ja som tak isto vytrvalý, je vo hviezdach kto teda začne hovoriť prvý.
„To je v poriadku, prosím, hovor ty.“
Použil som aj úsmev, aby som ju dostatočne presvedčil, pravou rukou som ju pohladil po líci, ktoré sa ihneď rozhorelo.
„Dobre, nedbám.“ Usmiala sa, nadýchla a pokračovala. „Chcela som ti len povedať, že vyzeráš rozprávkovo dobre, sekne ti to. Len toľko som chcela.“
Horím !
Typujem, že moja líca sú rozpálené ako kus dreva v ohni. Neviem prečo sa to deje, ale v momente ak mi Ema polichotí je to tu. Neviem to zastaviť. Pri nej by sa to nemalo diať v takej intenzite, ale ... akosi sa mi nedarí zmeniť to.
„Som polichotený.“ Oblízol som si pery a pevne som uchytil tvár Emy do svojich dlaní. „Ty vyzeráš sto krát krajšie ako ja. Nepotrebuješ na to žiadne líčidlá ani nič. Si prirodzene krásna a páčiš sa mi v každej podobe, či si v teplákoch a roztrhanom tričku, alebo v noblesných šatách.“
Doširoka som sa usmial a venoval Eme niekoľko úsmevov a pohľadov. Pomaličky sme obaja zatvárali oči a naše hlavy sa k sebe približovali, že každou chvíľou by mohlo dôjsť k bozku, ale v tom to prišlo.
KLOP ! KLOP ! KLOP !
Lenivo som otvoril oči a tie Emine už na mňa láskavo hľadeli. Neostávalo nám nič len ísť otvoriť tomu hurikánovi.
„Prepáč.“
Vyletelo zo mňa hneď, ako som si uvedomil, že sa nám prerušila romantická chvíľka.
„Ty za to predsa nemôžeš.“
Chlácholivo ma oslovila a chytila moju ruku do tej svojej. Ešte zopár sekúnd sme si hľadeli do očí, ale bolo potrebné ísť k dverám.
„Nevyrušujeme ?“
Po otvorení dvier to bola prvotná otázka, ktorú na mňa Chris vyhúkol. Ani som sa poriadne na neho nepozrel a už sa opýtal. Obdivujem jeho rýchlosť a pohotovosť.
„Kdeže, čakali sme na vás.“
Mávol som rukou a rozosmial sa. Chrisov podozrievavý pohľad mi inak ani neumožňoval.
„Ak to vravíš ty, tak ti verím.“
Prikývol som na znak súhlasu a o malú chvíľku k nám pribehla aj Ema, ktorá sa hneď pritúlila ku mne a hladila ma po ramene.
„Ahojte.“
Pozdravila a pozrela sa na mňa. Obaja sme sa tak milo pochechtávali, Amy sa z nás rozosmiala a Chris sa pozeral všade navôkol a bol z toho v pomykove.
„Ideme nie ? Rezervoval som pre nás stôl.“
„Samozrejme.“
Odsúhlasil som a zabuchol dvere. Veselým krokom sme sa dopracovali k výťahu, ktorý otvoril svoje dvere za pár sekúnd.
Zvláštne !
Inokedy by sme čakali nekonečnú dobu, teraz je to tu bleskovo rýchlo.
Nech je to ako chce, ide sa dole, na večeru.
Dnes sa tu nachádzalo akosi priveľa ľudí, väčšinou je tu tak útulne, dnešok je výnimkou. Chris urobil dobre, že rezervoval stôl.
„Tento je náš.“
Oboznámil nás Chrisov zvučný hlas, všetci sme sa pobrali teda za ním, k nášmu stolu. Bol pekne vyzdobený. Kartičku s nápisom ´rezervované´, stojacu uprostred stola, si Ema vzala do rúk a prezerala si štýl písma, ktorý sa jej tak páčil. Ešte pred tým ako si ju obzerala som ju ako gentleman pohodlne usadil na stoličku a prisunul k stolu. To isté spravil aj Chris s Amy.
Ďalšou výnimkou tohto stola bolo menu pripravené na prečítanie a výber nášho dnešného jedla.
„Dnes si dali záležať na príprave nášho stola, čo poviete ?“
Ani Eme neunikla táto milá pozornosť, vlastne všetci sme nevedeli prečo je to dnes tak.
„To neviem ani ja, len som nám rezervoval tento stôl.“
Dodal Chris, ktorý očami skúmal všetky tie typy jedál.
Ja, Ema a Amy sme mali povyberané všetko, čo by sme si dali, len Chris stále váhal a rozhodoval sa aj medzi troma jedlami.
„Chrisy, tak už si vyber ! Čakáme len a len na teba !“
Zdá sa, že Amy sa nemohla prizerať, ako sa Chris rozhoduje nekonečné veky a tak zasiahla. Mne Ema len jemne stlačila ruku pod stolom a už som vedel, že o čo ide. Snažili sme sa potlačiť smiech, ale nešlo to. Aj samotná Amy sa začala smiať, to posmelilo aj nás dvoch a šlo to.
„Mám to.“
Radostne vykríkol a pomydlil si ruky nad tým, že si aj on vybral niečo pod zub.
„Si chlapík Chris.“
Potľapkal som ho cez stôl s úsmevom na perách. Amy a Ema si ťapli a Chris opäť nevedel o čo ide.
„Prepáčte mi moju nerozhodnosť, ale dnes majú mimoriadne skvelý výber jedál.“
„Nič sa nestalo.“
Ozvala sa Ema a pohladila Chrisa po ruke, ktorú mal položenú na stole.
V tom k nám dokráčala obsluha, čašník čakajúci na našu objednávku. Všetko si starostlivo zapisoval do malého zápisníka.
„Budete si želať aj aperitív ?“
„My áno.“
Chris jednoznačne odsúhlasil. Ema si tiež požiadala, ja som nemal potrebu mať aperitív takže som to zamietol a poprosil som si ovocnú šťavu.
„Dobrú chuť všetkým.“
Naše uši opäť zaznamenali známy hlas, ktorý patril Chrisovi. Milá pozornosť od chlapíka, ktorý si tak starostlivo vyberal dnešnú večeru.
„Ďakujeme, aj vám.“
Štafetu prebrala pochechtávajúca Ema, ktorá práve odpíjala z pohára s aperitívom.
Delikátne !
Ani tentoraz ma nesklamali. Len čo moje oči zaznamenali lososa vo vlastnej šťave s pečenými zemiakmi a zeleninovou prílohou, neodolal som. Ani tentoraz som neostal hladný a môj žalúdok zaplesal. Túto pochúťku si budem objednávať vždy po nejakom namáhavom dni. Energia a radosť sú zaručené.
„Tak toto bola naozajstná explózia chutí.“
Pochvaľoval si Chris, ktorý si strčil posledný kúsok svojho steaku do úst a zapil ho aperitívom.
„Tešíme sa s tebou. My sme si pochutnali taktiež, však Ema ?“
Očkom som hodil na Emu, akoby som hodil udičku do vody plnej chutných rýb. Úsmevy sa nám pohrávali s kútikmi pier a naše dlane sa hriali navzájom.
„Áno, pochutnali.“
Oh boy.
Takéto očné kontakty a rozkošné slovné dohady ma neskutočne bavia. Neviem sa toho nabažiť, tak isto ani chvíľ ako je táto. Naše hlavy sú už blízko, oči sa mi automaticky zavreli, naše pery splynuli. Bola to len chvíľka, ale znamenala veľa.
Amy a Chris sa pri pohľade na nás k sebe prisunuli ešte viac a letmo sa pobozkali.
„Úžasný večer.“
Slova sa ujala dnes tichá Amy, pretože okrem smiechu toho veľa nenahovorila, ak nerátam to, ako okríkla Chrisa pri výbere jedla.
„Pripájam sa. Mali by sme to zopakovať.“
Odsúhlasil som. Rozhodne sa to musí zopakovať.
„Nebojte sa, takýchto večerov zažijeme ešte neúrekom.“
Tieto Chrisove perličky sú proste na nezaplatenie.
Momentálna atmosféra by sa dala krájať nožom. Všetko bolo ako v nejakom sne, klapalo to. Vydržalo by to možno aj dlhšie, keby sa niečo nestalo !
V rohovom stole došlo k incidentu. Našu príjemnú atmosféru, ako aj ostatných hostí prerušila fľaša, ktorá bola rozbitá úmyselne. Istý muž, podgurážený značnou dávkou alkoholu mal v pláne niečo zlé a ohavné. S rozbitou fľašou sa oháňal na ľudí pri spoločnom stole.
„UŽ-UŽ SOM TI POVEDAL... POVEDAL SOM, ŽE JA SOM NES-KON-ČIL !“
Absolútne sme nerozumeli o čo tam šlo, započuli sme iba tieto výkriky a videli ako sa dotyčný pán kolíše a čo chvíľa spadne.
Chris pohotovo vstal od stole a utekal tým úbohým ľuďom na pomoc. Opitého muža spacifikoval, rozbitú fľašu mu vytrhol z ruky a skontroloval ľudí v blízkosti stola.
Amy bola celá bez seba, bála sa o Chrisa a nebola dva krát nadšená, že tam šiel. Ema si ju zobrala na starosť a ja som šiel podporiť Chrisa.
„Všetko v poriadku Chrisy ?“
Informatívne som sa opýtal po mojom príchode k rohovému stolu.
„Našťastie áno. Mohlo to dopadnúť všelijako.“
Všimol som si ženu v stredných rokoch, ktorá sedela nehybne na svojej stoličke a triasla sa ako osika. Iba tam sedela, plakala a triasla sa. Bola v značnom šoku.
Neváhal som a priskočil k nej. Pokľakol som priamo pred ňu a tíšil ten zdrvujúci plač a strach.
„Upokojte sa, už je dobre. Skončilo sa to.“
Akosi nesmelo, ale predsa, sa mi podarilo objať zdesenú pani a vytvoriť u nej pocit bezpečia.
„Ďakujem vám mladý muž.“
Milo som sa usmial a zotrel zamotanú slzičku z pravého líca už pokojnejšej pani.
„Nemáte za čo ďakovať. Oslovujte ma prosím Michael. Ja som totiž...“
„Áno, viem kto ste.“
Pohotovo odpovedala až ma zarazila. Ocitol som sa v rozpakoch, dlane sa mi začali potiť a mozog akosi vypol.
Ja ťa nakopnem ! Teraz !
„Isteže, pozabudol som na to, kto vlastne som.“
Rozpačito som odpovedal, moje slová úprimne rozosmiali túto príjemnú pani a ľady sa prelomili.
„To sa občas stáva každému.“
Poznamenala a pomaly jej smiech utíchol, ale pohľad ostal na mne.
„Rád som vám pomohol, ale musím sa vrátiť.“
„Samozrejme, len bežte Michael.“
Neviem odkiaľ sa to vo mne vzalo, ale pociťoval som k tejto pani taký prirodzený rešpekt a úctu. Jej zdvorilostné vykanie mi nebolo nepríjemné, práve naopak, akoby to tak malo byť. Ja som viac za oslovovanie bez vykania, ale tu mi to príde správne.
„Rád som vás spoznal.“
Uchopil som jej pravú ruku, pozdvihol som ju k mojim perám a nežne pobozkal. Tento čin neostal bez reakcie.
„Kiež by všetci mladí muži boli ako vy, zdvorilí, láskaví, duchaprítomní.“
„Ďakujem, mne to ale nepríde ako niečo extra, pre mňa sú tieto vecí samozrejmé a tak sa necítim byť výnimočný.“
Moja úprimná odpoveď doslovne šokovala sympatickú pani sediacu na stoličke.
„Boh musel byť asi najrozvážnejší v tej chvíli, keď vkladal dušu do vášho tela. Vy ste ozajstný anjel.“
Láskavo pozdvihla ruku, ktorú som jej pobozkal a pohladila ma po tvári.
Úplne ma to dojalo. Ostal som stáť bez jediného slova.
„Moje meno je Angela.“
Po pohladení sa mi predstavila a pomalým krokom odkráčala z reštaurácie. Ja som ešte stále cítil to pohladenie a v ušiach mi zneli tie láskyplné slová.
Chvíľku som tam nehybne stál a potom som sa otočil a urobil zopár krokov k nášmu stolu, kde na mňa čakali. Ema ma bez jediného slova objala a vzápätí pobozkala.
„Si perfektný.“
Povedala a hladila ma po stehne. Čelom sa opierala o môj spánok na ľavej strane.
„Ďakujem.“
Potichu som odpovedal a zhlboka sa nadýchol. Venoval som úsmev aj našim priateľom, ktorí tam sedeli s nami a hľadeli na nás.
„Dáme si ešte niečo ?“
Opýtala sa zívajúca Amy opierajúca o stôl.
„Myslím, že nie. Ak vám to nebude vadiť, pôjdeme do apartmánu.“
„V pohode Mikey, len choďte. Navyše, dnes si bodoval starec.“
Žmurkol na mňa a pochvaľoval moje počínanie.
„Ty si bol rovnako dobrý, zvládol si väčší problém, než ja.“
„To nehovor, spacifikovať na mol opitého chlapíka dokáže každý. Upokojiť vystrašenú ženu, ktorá sa klepala a bola v šoku chce poriadnu dávku vytrvalosti.“
Všetci prikyvovali a súhlasili s Chrisom. Ako som povedal Angele, ja si nepripadám výnimočný, pre mňa je to súčasťou môjho JA.



„Čo si myslíš o dnešných udalostiach ?“
Položil som otázku pri zobliekaní vrchnej časti obleku.
„A čo by som si mala myslieť ?“
Usmievavo odpovedala a rozvalila sa na mäkkú posteľ.
„Rád by som počul tvoje myšlienky, ak dovolíš.“
Aj kravata je dole a opäť som čakal na odpoveď.
„Podľa mňa.“ Začala a pomalými krokmi sa ku mne približovala. „Zachoval si sa ako hrdina.“
Zastala priamo predo mnou, tvárou v tvár.
„To si naozaj myslíš ?“
Podozrievavo som sa vypytoval, ale odpoveď som dopredu poznal.
„Pochybuješ ?“
Vyvalila na mňa tie okrúhle očká a doširoka sa usmiala. Dnes sa stále usmievala, úsmev Eme náramne pristane.
„O tebe ?“ Oči som pozdvihol k stropu, akože rozmýšľam, ale úsmev ma prezradil. „Nikdy, blázonko.“
Ukazovákom som jej jemne šťúchol do nošteka a pritísol k sebe. Ema sa pohodlne usalášila na mojom ramene a rukami mi hladila chrbát. To mi spôsobovalo zimomriavky a zároveň ma to pošteklilo. Odrazu som sa zachichotal a Ema sa odtiahla.
„To bolo čo ?“
Prvá otázka, ktorá vyletela z Emy hneď ako sa rozosmiala aj ona pri pohľade na mňa.
„Ani neviem, tvoje dotyky mi spôsobili zimomriavky a zároveň aj šteklenie.“
Celý v rozpakoch som sa snažil podať čo najlogickejšie vysvetlenie, ale zrejme to bude obtiažnejšie ako som si myslel.
„Ako to ?“
Ďalšia otázka, ktorá mi spôsobovala rozpaky a zábavu v jednom. Argumenty by boli márne a vysvetlenia by sme sa nedočkali ani do rána. Prevzal som iniciatívu do vlastných rúk a predišiel som slovnej kalamite. Uchopil som si Emu pevne do náručia, priblížil sa k nej až na doraz a začalo sa krehké maznanie. Naše pohľady boli neoblomné, stále pretrvávali, najprv som sa začal pohrávať s jej noštekom. Jemne som do neho fúkol a potom som pridal aj svoj nos. Hlavou som pohyboval doprava i doľava, hore i dole čo Emu opäť roztomilo rozosmialo.
„Ty teda vieš, ako sa vyhnúť odpovediam.“
Oznámila usmievavá Ema, ktorej som odpovedal jedným z mojich úsmevov.
„Mám muža s najsladším úsmevom na svete.“
Poznamenala, ruky dala okolo môjho krku a obaja sme sa nechali unášať. Unášala nás mágia, kúzlo našich bozkov.
Ach, tie jej pery.
Chcem ešte jeden a ešte. Dali sme si viac ako tucet bozkov a mne sa stále málilo, bol som nenásytný. Akoby ma nabila elektrinou, adrenalín prúdil celým mojim telom, mozog mi teraz pracoval ostošesť. V tej chvíli mi napadali samé šteklivé myšlienky a predstavy. Túžba bola silnejšia ako rozum, cítil som, že nestojíme, ale ležíme. Náš presun na posteľ bol bleskový, nezaznamenal som kedy sa to stalo, chcel som jediné, tie jej bozky !
Moja košeľa bola takmer celá rozopnutá, opasok odopnutý, zips od nohavíc na pol ceste dole.
Zrazu BUCH-BUCH KLOP-KLOP.
To snáď nie, čo teraz. Budeme ticho ako myšky, alebo pobežím otvoriť ?
Klopanie a búchanie a zopakovalo ešte tri krát. Z chuti som si poriadne zahrýzol do spodnej až som sa bál, že som si ju rozťal. Ľútostivo som hľadel na Emu, aby mi poradila čo robiť.
„Čo spravíme ?“
Šepotom som sa opýtal a pohladil Emu po odhalenom ramene.
BUCH-BUCH.
„To trieskanie môže mať na svedomí iba jediný človek ... !
„Christopher.“
Jednohlasne sme si odpovedali a pousmiali sa.
„Odhalili sme kto to má na svedomí, ale čo urobíme ?“
„Keďže sme povedali, že ideme do apartmánu, nebolo by zdvorilé predstierať, že tu nie sme.“
Logická veta. Aj napriek nedávnym udalostiam Ema má lepšiu myšlienku ako som mal ja.
„Idem im teda otvoriť.“
Pohľadom som zakotvil niekde pri vchodových dverách a vzápätí som ho vrátil na Emu, ktorú som pred minútou vášnivo bozkával.
Ešte letmý úsmev a už som vstával a šiel otvoriť. Cestou som si zapol nohavice a košeľu. Niekoľko gombíkov som si nechal voľne rozopnutých.
Chmatol som kľučku a otvoril dvere.
„Stoja ti vlasy Mikey.“
Strohá poznámka po otvorení dvier. Bol som odzbrojený. Amy radšej nepovedala nič.
„Ďakujem Chrisy, tvoja rýchlosť poznamenať niečo je neuveriteľná.“
Moja odpoveď pobavila Amy až na toľko, že nevládala prekročiť prah dverí.
„Nevyrušujeme ?“
„Vy nevyrušujete nikdy Chris.“
Mávol som rukou a zasmial som sa, pretože Chrisov sled otázok je neidentifikovateľný. Podľa môjho uváženia, to mala byť prvá otázka hneď po pozdrave, ale to je jednoducho Chris.
„Čo robíte ?“
„Chrisy, čo je dôvodom vašej návštevy ?“
Opýtal som sa s pozdvihnutým obočím, pobaveným výrazom a rukami založenými na hrudi.
„Nič zvláštne, s Amy sme chceli u vás zorganizovať menšiu pyžamovú party. Čo na to hovoríš ?“
Hm. Veľmi zaujímavý plán, pozdával sa mi, viem si predstaviť čo by sa mohlo diať. Povzbudený zábavnými myšlienkami som odsúhlasil tento plán a všetci traja sme sa presunuli k mojej Eme rozvalenej na posteli.
„Ahoj Ema.“
„Ahoj Ema.“
Pozdravili jeden po druhom po vstupe do našej ´spálne´. Ema sa ihneď posadila a plne vnímala našu návštevu.
„Čaute decká, čo vy tu ?“
„Prišli sme sa s vami zabaviť, môžeme ?“
Chrisov tón hlasu bol až príliš podozrievavý, určite niečo zamýšľa, len neviem čo to je. V každom prípade to zistím.
„Vy môžete vždy.“
Chris odrazu zvráštil tvár, akoby tým chcel niečo povedať.
„Prečo mám pocit, že Michael nám povedal presne to isté ? Však sme vás navštívili úplne nevhod ?“
„Absolútne nie Chrisy, sme radi, že ste tu.“
Bezpochyby som prikývol na Emine slová. Síce je pravda, že sme pracovali na niečom celkom inom, ale tak hádam im to nevypleskneme do tváre, prečo by sme to robili. Na to budeme mať ešte kopec príležitostí a času.
„Veď fajn, iba sa uisťujem.“
Pousmial sa a keď si bol Chris stopercentne istý, že je to OK, vytiahol spoza chrbta nejakú igelitovú tašku. Bola dosť plná, kto vie čo to sem so sebou tí dvaja došikovali.
„Hej, vy dvaja, prečo ste si robili starosti s takými vecami ?“
Skonštatoval som po poznaní obsahu igelitovej tašky. Boli tam veci od výmyslu sveta, po väčšine to bolo sladké a všelijaké nápoje.
„Ale aké starosti ? Aká by to bola pyžamová party bez týchto maličkostí ?“
S úsmevom mi kládol túto otázku a odpil zo svojho energetického nápoja. Každý si pobral po jednom nápoji a sladké sa podelilo každému presne.
„Mám tu ešte niečo.“
Ten jeho výraz sa mi nepozdáva, určite urobí niečo zákerné. Som pred ním na pozore.
„A čo je to ?“
Opýtala sa Ema len čo zaregistrovala pásku do videa.
„To je prosím pekne tá naj komédia na svete, určite sa vám bude páčiť.“
Spokojne sa postavil a vložil kazetu do videa. Niečo sa mi na tom nepozdáva. Cítim, že to bude dosť od veci, ale počkám si na to.
„Pripravení ?“
Chrisov zmysel pre kolektívnosť sa preukázal aj pri tejto činnosti, na detailoch si dal vždy záležať. Keďže sme všetci odsúhlasili pustil kazetu cez ovládač.
Úvodná melódia je za nami, nasledujú písmenka a sprievodná hudba.
Ale čo to je ?
Tak toto hádam nie. Chvíľu počúvam všetky zvuky a je mi to úplne jasné. Ten blázon sem dovliekol nechutné PORNO !
Tak to je sila !
Ihneď som vstal a rozbehol sa k posteli, na hlavu som si dal vankúš a rehotal sa ako šialenec. Ja som vedel, že to bude nejaká lotrovina.
„Chríííís !“
S hlučným smiechom som ho okrikoval, ale márne. Oni tam stále sedeli a bez prestávky sa smiali. Tá kazeta si tam veselo ide ďalej, zvuky počujeme i naďalej, ale nik tomu nevenuje pozornosť, všetci sú totálne kaput. Občas sa niekto z nich mrkne na obrazovku čo sa tam práve deje a zase všetci spadneme do toho šialenstva.
„Myslím, že nám stačilo. Nech to zmizne z tej obrazovky.“
Nakázala Ema Chrisovi a tak sa aj stalo. Nebyť jej tak to stále počúvame. Moje sily boli úplne vyčerpané a emócie rozhádzané, ako po nejakom výbuchu.
„Prepáčte nám tú kazetu, ale Chris sa nedal odhovoriť.“
„Teraz všetko zvaľuj na mňa. Zradkyňa.“
„Tak to nie je.“
„Ľudia, to je v poriadku, bola to zábava. Osobne nepreferujem takéto veci, ale teraz to bolo ako nejaká časovaná bomba.“
„Pridávam sa. No prosím ťa, neskúšaj to opäť.“
Všetci sme sa na tom hodnú chvíľku bavili a viedli družnú debatu. Chris nám sľúbil, že to určite nezopakuje, ale jemu veriť, je akoby ste pomazali čerta svätenou vodou. Nič v zlom Chrisy.
„Čo navrhujete, aby sme robili teraz ?“
„Poďme hrať nejakú slovnú hru.“
Navrhla Amy a pohodlne sa usadila na mäkkom koberčeku.
„Slovnú hru ? A čoho sa to bude týkať ?“
Zisťoval som bližšie informácie o tom, čo sme teoreticky chceli hrať, lebo nik iný sa neozval, ani nenavrhol niečo iné.
„Prišla som k záveru, že by sa to týkalo pravdivosti. Bude to hra na hovorenie pravdy.“
„Uhm, vieš, ale niekedy sa ti to môže vypomstiť.“
Dodal Chris s obrovským úškrnom, ktorý pobavil mňa i Emu. Eminu ruku som si preplietol s tou mojou a venoval som jej nežný božtek na noštek.
„Dobre teda. Zahrajme si túto hru. Ale prosím vás, žiadne zákernosti.“
To bola prosba špeciálne na Chrisa, načo si kaziť hru takýmito zbytočnosťami. Chceme predsa zachovať doterajšiu atmosféru až do konca.
„Fajn. Začínam. Moja prvá otázka bude pre teba Ema. Aké pocity ťa ovládli, keď si sa stretla s Michaelom po ôsmich rokoch ?“
Ema sa zhlboka nadýchla, jemne mi stlačila ruku a začala hovoriť.
„Moje pocity boli rôzne. Najviac však prevládal pocit vedieť všetky skutočnosti a odôvodniť ich. Ak mám byť celkom úprimná, zmocnila sa ma túžba cítiť Michaelove dotyky a počuť tie láskyplné slová.“
Táto odpoveď ma v skutočnosti šokovala, ale aj potešila. Ihneď som si Emu privinul k sebe a vrúcne ju objal a pobozkal na hornú časť hlavy.
„Mrzí ma to Chrisy.“
Chris len mávol rukou a bol úplne v pohode. Bral to športovo.
„Netráp sa Ema, je to za nami a mám ťa rád.“
Tak toto nás ozaj pobavilo, Chris si vie poradiť so všetkým a vôbec to nebolo myslené ironicky či nahnevane. Bol to len Chris.
„Teraz sa pýtaš ty Ema.“
„Fúúú ... už to mám. Idem k tebe Chrisy. Kedy si si uvedomil, že chceš byť s Amy celý svoj život ?“
„To je jednoduché. Vedel som to v tej chvíli, ako som sa jej pozrel do očí a uvidel tam ten plamienok, ktorý horí stále viac a viac. Ale uvedomil som si to aj pri iných veciach, napríklad, ak má Amy nejaký problém, alebo niečo sa jej nedarí, neuteká za mnou a nekváka, ale rieši to sama a v tichosti. Ak chce povie mi o tom, ale nespolieha sa na to, že ja, ja, ja lebo mám prachy, alebo prestíž. Rozhodne tieto alternatívy odmieta, to si na nej vážim a vysoko oceňujem. Ja by som jej dal všetko, pokojne by som sa vzdal všetkého kvôli nej, lebo viem, že ona je TO dievča, čo som si vysníval. Nič proti tebe Ema.“
A je to tu zas.
Opäť nás ´zabila´ Chrisova pikoška na záver jeho krásneho monológu. Rozumiem jeho slovám, ja by som urobil to isté, ba ešte viac, len aby sa moja Ema usmievala, bola so mnou rada a šťastná, aby mi povedala milujem ťa nie zo zvyku, ale že to ozaj pociťuje. Chcem u nej vytvoriť pocit bezpečia, že mi môže povedať aj najmenší detail a ja ju nevysmejem, neurazím, ani neodbijem. Vždy tu budem len a len pre ňu. Už navždy.
„Krásna odpoveď Christopher, myslím, že Amy môže byť spokojná ženská.“
Úsmev sa nám usadil na našich tvárach a pretrvával tam i naďalej. Sprevádzal nás počas celej tejto hry. Užívali sme si to, relaxačná hodinka.
„Moja posledná otázka bude na teba drahý Michael. Koľko detičiek plánuješ so svojou vyvolenou ?“
Zásah Chrisy. Opäť vieš čo sa máš spýtať. Jeho dnešné otázky na mňa boli presné ako šípy. Čítaš mi myšlienky ?
„Chceš odhad, alebo presné číslo ?“
Uťahoval som si, lebo čas je teraz na mojej strane. Ale Emin pohľad ma dostal asi najviac. Akoby hovorila, ´chceš ma zabiť?´.
„Poprosím presné číslo.“
„Myslel som si, to číslo znie aspoň tucet.“
Ruky som si žaložil v bok a pozoroval reakcie spolusediacich. Asi som ich dostal.
„Ehm, Ema, počula si to. Čaká ťa 12 pôrodov.“
Výbuch smiechu. Nevydržal som to dlhšie naťahovať a Chrisy to len doklepol, presne ako vždy. Vyslúžil som si aj poriadny šťúchanec od Emy za tých 12 pôrodov.
„Aby som nebol taký drastický, a nezabil Emu predčasne, rozhodol som sa pozmeniť to číslo a vydeliť ho štyrmi. Po výpočte zistíte počet detí, ktoré by som si prial mať s tu prítomnou Lady.“
Ako sa len všetci tvárili, že počítajú a počítajú. Vtipný pohľad sa mi naskytol, ale aspoň, že Ema sa potešila a utrela si pomyselný pot z čela. Vydýchla si akoby robila celý deň v bani a ovinula sa mi okolo pliec.
„To znie priateľskejšie.“
Prikyvovala Amy vstávajúc zo zeme. Postavil som sa aj ja a nepozorovane som schmatol jeden z vankúšov. Vyhliadol som si najbližšiu obeť a šup. Hodil som vankúšom.
„Tak toto ti nedarujem.“
Vyhlásil rozbesnený Chris a rozbehol sa ku mne. Zhodil ma na posteľ, sadol si na mňa a mal som po boku. Vankúšom mi triafal do odhalenej tváre. Nič som nevidel, lebo sa to dialo rýchlo a vždy mi zasiahol oči.
„Hééj ! To je môj chlap !“
Zakričala nabudená Ema a už mi letela na pomoc. Ani nie sekunda a už som bol vyslobodený. Jej attack bol tak rýchly a silný, že Chris bol oproti nemu absolútne bezmocný. Vyslobodila ma ona, žena môjho života. Malo by to byť naopak, ale teraz sa ináč nedalo.
„Toto si urobil naposledy Christopher !“
Upozornila so zdvihnutým ukazovákom a Chris poslušne stiahol chvostík a prisadol si k Amy na posteľ.
„Vďaka za záchranu. Ale malo by to byť naopak.“
Rozosmial som sa, cítil som sa ako žena a Ema mi pripomínala odvážneho muža. Zvláštna predstava, ale to môj mozog, nie ja.
„Ty ma zachraňuješ odkedy sme spolu, pomaly ti to splácam.“
Moje slova odrazila tými svojimi a pohladila ma po líci teplou dlaňou. Pohladenie som samozrejme opätoval a očný kontakt udržiaval.
EMA

Mám pocit zadosťučinenia. Záchrana tak výnimočného muža poteší nejednu ženu. Ja nie som výnimkou. Cítim sa ako taká malá hrdinka, ale pšššt. Nechceme si zase nič nahovárať. Bola to sranda, tak to už býva keď sa bavíte s výnimočnými ľuďmi, obzvlášť priateľmi.
„Ľudia, my sa pomaly šupneme do našej izby. Radi sme vás otravovali.“
„Chríís !“
Jeho smiech utíchol a bez slova sa na mňa zapozeral.
„Takéto veci nehovor, bol to skvelý večer. Ďakujeme, za návštevu.“
„Dobre, dobre. Len sa nehnevaj.“
Vyvalil oči a ruky zodvihol hore, akoby sa mi vzdával. Ach Chrisy, to by si nebol ty bez týchto scéniek.
„Si komediant, vieš to ?“
Zasmiala som sa, pretože Chris dnes maximálne zabodoval, vo všetkom. I ostatní sa pobavili, ani neviem ako, ale všetci sme sa akosi rozosmiali, na rozlúčku.
„Áno to viem. Som herec, pamätáš ?“
„1:0 pre teba kovboj.“
Z prstov som vytvorila akože pištoľ a spolu s Chrisom sme sa odbachli na diaľku. Typické.
„Dobrú noc vy dvaja. Užite si to, noc je ešte mladá.“
Záverečná ironická poznámka, ktorá bola tentoraz aj pravdivá. Noc je ešte mladá, to by sa dalo využiť ...
No, ale dosť !
Všetko príde pekne samé od seba, nič si tu nebudeme predsa nasilu tlačiť do hlavy.
„Všimli sme si Chrisy. Len či to ty využiješ.“
Môj pohľad sa stretol s Amynim a obe sme sa pochopili čo som tým myslela.
„Majte sa.“
Pozdravil i Michael a dvere za našimi priateľmi zabuchli.
„Fúú.“
Odfúkla som si a urobila zvláštnu grimasu, ktorú si Mike všimol a reagoval na ňu širokým úsmevom.
„Čo ?“
„Čo, čo ?“
Odpovedala som rýchlou spätnou otázkou, čo zarazilo nás oboch. Teda Michaela určite.
„Chcel som povedať, čo je dôvodom tvojho povzdychnutia ?“
Zahryzol si do spodnej pery a ruky dal za chrbát. Podišiel bližšie a napäto počúval čo odpoviem.
„Musím mať dôvod ?“
Tajomne som odpovedala, čím som pritiahla ešte väčšiu Michaelovu pozornosť.
„To som nepovedal, som len zvedavý.“
Pošteklil ma na stehne a už som sa ocitla v tom jeho božskom náručí. Mohla som si zase privoňať k asi najpríťažlivejšej kolinskej pre mužov na svete. Tento človek, vie pre seba zaobstarať parádne vecičky.
„Michael ?“
„Hm ?“
Zahučal pri bozkávaní môjho krku, kedy som sa vznášala ako nejaká včielka. To nie je možné, čo so mnou tento chlapík robí.
„Nechcel by si si nechať nejaké fúziky ?“
Odrazu bozky na mojom krku ustáli, cítila som len dych odrážajúci sa od môjho krku. Michael pozdvihol svoju tvár k tej mojej a chvíľku sa iba tak pozeral.
„Porast mi nepristane.“
Stroho odpovedal. No úsmev mu ostal.
„Určite áno. Už dlhšie mi to chodilo po rozume, ale svoju otázku som vyslovila až teraz.“
„A ty by si chcela, aby som si nechal fúzy ?“
„Nie fúzy, ale také malé fúziky, páči sa mi to u mužov a pri tebe nie je šanca. Nie že by si nebol rozkošný i bez toho, spomenula som to celkom náhodou.“
„Kvôli tebe by som si aj niečo nechal narásť.“
Zopárkrát vyzdvihol obočie do výšin svojho čela a mne až po pár sekundách došla jedna vec. Ako dvojzmyselne vyznela táto roztomilá vetička. Citujem: ´kvôli tebe by som si aj niečo nechal narásť´. Toto ma doslovne zabilo. Ani ja som nechápala, ale prišla na mňa záplava neskutočného smiechu pri myšlienke na to NIEČO. Úbožiatko Michael, aj keď nechápal, smial sa so mnou.
„Prečo si sa tak rozosmiala ?“
„Ale, je to taká hovadinka.“
Pochechtávala som sa a to Michaela prinútilo dozvedieť sa viac.
„Povedz mi to.“
Doprosoval sa a urobil aj tie jeho psie očká, ktorým nikdy neodolám, ani teraz sa inak nestalo.
„Tak fajn. Prišla mi vtipná jedna vec. Tá tvoja veta, že by si si nechal kvôli mne niečo narásť, vieš, po chvíľke mi docvaklo, že to má dva zmysly a pri predstave tej veci som sa rozosmiala. Už rozumieš ?“
Nastalo ticho.
Michael sa hlboko zamyslel. Hľadel do zeme, nevidela som jeho reakciu ani ako sa tvári. Ako tak pozerám na jeho telo, chveje sa. Myslela som si, že plače, alebo niečo podobné, ale on práve naopak. Hneď ako zodvihol hlavu všimla som si, že má od smiechu slzy v očiach. Zrejme si aj on uvedomil ako to vyznelo.
„Máš pravdu, je to riadne pritiahnuté za vlasy.“
Dodal počas smiechu. Lepší večer si asi ani neviem predstaviť. Bol až príliš dokonalý.
„A čo by sme ešte mohli podniknúť keďže máme pomerne mladú noc?“
„Máš konkrétny nápad, alebo sa pýtaš priamo na moju myšlienku ?“
Neuveriteľná odpoveď, on mi hádam vidí do hlavy.
„Odhalil si ma, spoliehala som sa na teba, ale zrodil sa mi jeden šikovný nápad.“
„Sem s ním.“
„Čo keby sme si vzali stoličky, sadli si na balkón a pozorovali hviezdy?“
Michael bol mojím nápadom unesený. Bez protestov súhlasil a vzal stoličku aj pre mňa. Spoločne sme sa usadili na pohodlné stoličky, preplietli si prsty na rukách a s vášňou hľadeli na oblohu posypanú žiarivými hviezdami.
Z mnohých sme si utvárali obrazy, a pri niektorých sme identifikovali napríklad Veľký a Malý voz, Býka a podobné súhvezdia.
„Veci ako sú hviezdy či príroda ma vždy potešia a rozveselia. Zakaždým si poviem, aký som hrdý, že môžem pozorovať tak úchvatné veci.“
Sledovala som ako sa Mike rozplýval pri vyslovovaní týchto slov. Každé jedno pekne zdôrazňoval a vychutnával. Pozoroval oblohu a vyjadroval svoje pocity, toto ma na Michaelovi vždy fascinovalo, jeho zmysel pre prírodu a múdre úvahy.
„Ja som zase hrdá na to, s akým múdrym človekom môžem pozorovať tieto javy.“
Hlavy sa nám súčasne otočili, pohľady boli prenikavé ako dýky, Michaelova nežná dlaň sa ocitla na mojom líci a pritiahla ma k jeho sladkým ružovým perám. Večerná obloha bola svedkom našej lásky.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

...

(Misi255, 9. 11. 2012 15:24)

Tak dievča, konečne som sa dostala k skomentovaniu dnešnej kapitoly, mám za sebou hektický týždeň a tešila som sa hrozne na to, až si prečítam túto kapitolu a hlavne na to, čo a ako si tam vložila, pretože si ma dostatočne nabudila pri opisovaní svojho písania :D
Nuže, príjemne si ma prekvapila! Túto časť by som vystihla jediným prídavným menom: ROZTOMILÁ!

Pridávam ešte pár viet, ktorými si "zabila":
"Boh musel byť asi najrozvážnejší v tej chvíli, keď vkladal dušu do vášho tela. Vy ste ozajstný anjel.“ - krásne, ak má veta hĺbku a zmysel, som očarená. To sa ti podarilo.

„Ty ma zachraňuješ odkedy sme spolu, pomaly ti to splácam.“ - Jedna z najlepších viet v tvojej spisovateľskej dráhe. Aká jednoduchá, a aká perfektná! :)


"Pozoroval oblohu a vyjadroval svoje pocity, toto ma na Michaelovi vždy fascinovalo, jeho zmysel pre prírodu a múdre úvahy." - poznáme, opisovala som niečo podobné už veľakrát v mojom príbehu. Milujem spojenie Michael + hviezdy <3

Kritika v podstate nie je žiadna, iba dve poznámky. Dávala by som tam menej tých omáčiek okolo určitých situácií. A tá druhá: Pár chybičiek som našla, ale oproti predošlým kapitolám je to výhra!!!! Pokračuj, budem stáť za tvojim chrbtom a pozorovať ako sa postupom času zdokonaľuješ.
GBY!

Krááááásna :)

(domči, 5. 11. 2012 20:15)

no ja sa vždy tak teším na nove kapitoly :) och ty tak dobre píšeš..s teba bude dáka spisovatelka:)

....

(Stanča, 30. 10. 2012 15:07)

Ou máj gad.
A toto myslím v dobrom slova zmysle.
Dievča, teraz si ma poriadne šokla.
Musím povedať, že si myslím, že je toto jedna z tých NAJ častí aké si doposiaľ napísala. Dobre zvolené slová, štylizácia.
Mám taký dojem, že si si nechala poriadne na tejto kapitole záležať, a to sa aj na tom odrazilo. Chválim ťa. Máš veľké plus. Naozaj, po predošlých kapitolách som mala pocit akoby som sa dostala do úplne inej kategórie. Ver mi, časom sa to bude len a len zlepšovať.
Dej dnešnej kapitoly bol naozaj zábavny, ale dopriala si aj trochu adrenalínu v podobe incidentu v reštike.
Michael sa zachoval ako skutočný gavalier.
Tak ja prajem tvojmu príbehu, čo najväčšiu čitateľnosť a návštevnosť. GBY ILY :D

Re: ....

(Adulienka303, 30. 10. 2012 15:23)

Ďakujem ti Stanka, potešila si ma, mám ešte väčšiu chuť písať a vymýšľať všelijaké udalosti, aby sa ti páčilo hlavne vám, mojim čitateľom, lebo na vás záleží :-*