MICHAEL
Je to tu ! Je to tu ! Je to tu !
Oh boy !
Na dnes sme sa s Emou pripravovali fyzicky aj psychycky už zopár dní. Práve dnes priletia Chris a Amy.
Ale je tu menší problém.
Vôbec nevieme kedy vlastne prídu. To mi došlo až dnes. Celý natešený som sa zamyslel, kedy to vlastne prídu, ale to mi Chris nepovedal.
Nevadí !
Nech prídu hocikedy, my ich privítame s láskou a budeme šťastní. Užijeme si kopec srandy a zábavy, už sa na to teším.
Od rána som sa pohyboval po hotelovej izbe s vycapeným úsmevom a skvelou náladou. Na nálade mi pridali aj skvelé raňajky, viete ako sa vraví, skvelé raňajky simbolizujú skvelý deň.
Naozaj je tomu tak.
Je pravé poludnie. Čakal som na Emu v kuchyni. Bola v kúpelni a upravovala sa. Podľa mňa je to zbytočné, ona je krásna stále. Nech jej poviem čokoľvek aj tak si urobí po svojom. Čo už, to sú ženy, ťažko s nimi a ešte ťažšie bez nich.
Svätá pravda !
To nie je môj prípad !
Mne nie je s Emou ťažko, práve naopak, ľahšie ako keby som bol sám.
Naozaj, neklamem !
Počas môjho popíjania ovocnej šťavy z pohára dobehla už hotová Ema a pritúlila sa ku mne od zadu.
Áách, ako krásne voňala. To bola určite voňavka odo mňa, z Vianoc.
„Som hotová."
Víťazne podskočila na pravo od môjho chrbta, ocitla sa vedľa mojej pravej ruky.
„To vidím. Si krásna."
Nemohol som nepochváliť.
„Ďakujem, môžeme ísť."
Počkať. My sa niekam chystáme ?
„A kam môžeme ísť ?"
Udivene som sa spýtal a škrabal sa po nose.
„Včera som ti predsa spomínala, že by som chcela zájsť do toho Wellnessu na prízemí. Vieš, masáže, výrivky, bazén. Už si spomínaš ?"
Vyvalila na mňa svoje veľké hnedasté očká a vycerila biele zuby. Čistá herečka, ako som už mnoho krát spomínal.
„No jasnéé, už si to pamätám."
Samozrejme svoje rozpamätanie som predstieral. Kedy mi to hovorila ? Som fakt až taký jeleň zábudlivý ?
„Tak teda ideme, nie ?"
„Ešte nemôžeme. Nemám na sebe plavky."
Do široka som sa usmial. Tento úsmev mi už pomohol toľko krát. Používal som ho ak som nič lepšie nevymyslel.
„Mám ťa do nich navliecť ja alebo ... ?"
Žartovne sa opýtala a rozhodila rukami.
„Isteže nie, o minútku som späť."
Dopil som kúsok ovocnej šťavy a zošúchol sa zo stoličky. Cestou ku skrini ma Ema ťapla po zadku.
Wau ! To bolo tak ... parádne.
Prehrebal som zopár poličiek s mojimi vecami a našiel som to čo som hľadal.
Moje plavky.
Utekal som s nimi do kúpelne a šup šup som sa do nich nahodil. O minútku som bol opäť pri Eme.
„Ty si rýchly. To si sa aj obliekol ?"
Neveriacky si ma prehliadala znova a znova.
„Chceš dôkaz ?"
Žmurkol som na ňu a oba palce na rukách som si strčil za opasok a rozkročene stál. Čakal som čo mi odpovie.
„Verím ti."
Mávla rukou a schmatla ma za tú moju. Celí veselí sme vyšli dverami našej hotelovej izby. Keď sme sa dopravili k výťahu a stlačil som tlačítko, akoby som nič neurobil. Ten výťah akoby štrajkoval.
Iba sme sa na seba zahľadeli a pousmiali sme sa. Navrhol som závod dolu. Ema to neodmietla, bola rovnako súťaživá ako ja. Problém predstavovali skôr tie poschodia.
Nevadí.
Sme mladí, my to zdoláme.
Závod som samozrejme vyhral ja. Schody som bral až po troch. Takmer sa mi stalo, že si rozbijem nos či ústa, ale uvedomil som sa a ubral na dva schody.
Bolo to tesné víťazstvo !
Ema dobehla na prízemie asi dve sekundy po mne. Všetci, ktorí stáli na recepcii i samotní zamestnanci pozerali len na nás.
My celí zadychčaní sme sa opreli o stenu a zhlboka dýchali. Popri tom sme sa pochechtávali. Opäť sa nám podarilo upozorniť na seba.
Najvtipnejšie bolo, keď Ema dobehla po mne. Ja som dobehol v poriadku, ale Emu tak prehlo do predu, že to nevyzeralo dvakrát ružovo.
Trošku som sa obával či si neublíži, ale zvládla to a nespadla ani nič podobné.
Za krátko k nám prišiel recepčný a kontroloval nás či sme v poriadku.
„Sme v poriadku, buďte bez obáv."
Upokojoval som ho, ale asi to neznelo dôveryhodne.
„Určite ?"
Bol dosť podozrievavý, očumoval nás ako nejaké atrakcie.
„Verte mi. Iba sme sa bavili, nič nám nie je. Prepáčte ak sme boli hluční."
„Ou, s tým si nerobte starosti pane. Ste vážení hostia."
„Ďakujeme, pekný deň prajem."
„Aj vám pane."
Podali sme si ruky a všetci sme boli spokojní. Teda aspoň tak to vyzeralo zo začiatku.
„Bože !!"
Okríkla ma Ema za prvým rohom. Smiala sa, asi chcela byť vážna, no nedarilo sa jej.
„Čo je ? Ja som nič neurobil. Nemusela si súhlasiť."
Podpichol som, aby sa uvolnila. Môj zámer vyšiel a tak mi v duchu odľahlo.
„To je hanba, vyzeráme ako nejakí besniaci pubertiaci."
„Tí sa majú predsa najlepšie."
Pritiahol som si Emu k sebe a nežne sme sa objali.
Nálada nám ostala skvelá i nďalej. Po chvíľke sme sa konečne presunuli do wellness časti hotela.
Hneď po príchode k nám prišli zamestnanci, muž a žena. Milo nás privítali a oboznámili, čo nás dnes čaká v tejto miestnosti.
Na začiatok sme sa samozrejme vyzliekli (do plaviek), ľahli si na masážne stoly a vložili sa do rúk týchto odborníkov.
Aaaah !
Neskutočná masáž !
Toto mi naozaj dobre padlo. Dnes budem v perfektnon fyzickom rozpoložení. Ticho pri masáži prelomil jeden z masérov.
„Ste spokojní s hotelom i službami ?"
Ozval sa nežný ženský hlas po mojej ľavoci.
„To áno, hotel je krásny, zamestnanci sú profesionálni a ochotní."
„Prikláňam sa k názoru mojej manželky. S hotelom sme naozaj nadmieru spokojní a so zamestnancami tak isto. Boh Vás žehnaj."
Týmto rozhovorom sa uvolnila nervozita, obavy či strach. Maséri boli určite napätí, keďže k nim prišiel Michael Jackson s manželkou.
„Pre tento hotel nemôže byť nič lepšie ako spokojnosť Kráľa Popu."
Ozval sa muž, ktorý mi masíroval spodnú časť tela, lýtka. Jeho ruky boli naozaj zo zlata. Každý jeho stisk mi spôsobil úľavu a uvolnil moje napäté telo.
„V skutočnosti, ja som si tak nikdy nehovoril. Nikdy by mi nenapadlo nazvať sa práve takto. Je milé počuť to, ale je to zároveň veľmi zvláštne."
„Prečo by to bolo zvláštne ? Je to pravda."
Dodala mladá masérka a jemne sa zachychotala. Pridal sa k nej aj kolega.
„Ďakujem, ale ja som šťastný, že môžem robiť to čo milujem, nič viac mi k tomu netreba. Kráľ Popu vymyslela Liz Taylor, potom sa to roznieslo ako "mor". Všade samé transparenty, plagáty, tričká, pokriky. Kam som sa pohol, počul som iba Michael Jackson Kráľ Popu."
Zasmiali sme sa. Je to milá spomienka, ale všetko toto pretrváva i naďalej.
„Masáž máte úspešne za sebou. Ďakujeme, že ste sa tu zastavili."
Obaja maséri nám ďakovali a milo sa usmievali. Až neuveriteľná zdvorilosť.
„My ďakujeme za neuveriteľnú masáž. Bol to relax."
„Rado sa stalo pán Jackson."
S úsmevom dodala mladá masérka, ktorá bola nadmieru šťastná a spokojná z našej prítomnosti. To ma posmelilo a nedalo mi, aby sme sa nepredstavili.
„Prosím vás, oslovujte ma Michael, toto je moja manželka Ema."
Zamestnanci wellnessu boli zrejme v šoku, nie každý deň sa zoznámite osobne s Michaelom Jacksonom.
Maséri si neboli istí, či sa majú do toho dať, ale nakoniec ich náš milý výraz v tvári presvedčil.
„Veľmi nás teší, som Morgan. A ja som Rose Mary, ale všetci mi hovoria iba Rose."
Nóó, presne toto som chcel. Potešilo ma, že sa posmelili a predstavili sa nám. Ema bola rovnako nadšená týmto predstavovaním. Vyzerá to tak, že by sme mohli byť aj dobrými priateľmi. Časom uvidíme.
„Tak teda dovidenia Michael, pekný deň Ema."
Morgan a Rose nás vyprevadili k ďalším dverám, kde boli výrivky. To sme si nemohli nechať újsť.
Len čo sa dvere za nami zavreli, Ema zhodila zo seba župan a rozbehla sa k výrivke. Ja som sa rozbehol hneď za ňou a do vnútra sme vliezli spoločne. Usadili sme sa medzi bublinky plávajúce na povrchu vody. Z každej strany sa na nás hrnuli a pod vodou príjemne masírovali celé telo. Na chrbát sa mi valil jemný prúd vody.
Dokonalé !
Naozaj oddych.
„Toto je raj."
Poznamenala napoli omámená a napoli unesená Ema. Pri tej polohe, ktorú mala sa mi strácala priamo pred očami. Zrazu ju to vcuclo pod vodu a ja som ju nevidel. Ponoril som sa za ňou a po vynorení vybuchla od smiechu.
„Ale si ma vystrašila."
Poznamenal som po pretretí tváre a zahrnutí vlasov dozadu.
„Prepáč, ale ja som za to nemohla, ten prúd ma vtiahol pod vodu."
Dodala s utíchajúcim smiechom. Prisunula sa viac ku mne a oprela si hlavu o moje pravé rameno.
„Zľakol som sa, že sa topíš."
Pohladil som ju po vlasoch a hladil som ju i naďalej.
„Fakt prepáč."
Ľútostivo riekla a zodvihla hlavu z môjho ramena. Pozerala sa priamo na mňa.
„Viem, že za to nemôžeš, ale zľakol som sa. Bola si kúsok odo mňa a odrazu som ťa nevidel. Takmer som nedýchal."
Ľútostivo sme sa na seba zahľadeli a potom ma Ema bez slova obajala a upokojovala. Trošku som sa upokojil. Trošku viac.
„Ak chceš, poďme radšej do bazéna, zaplávame si, rozhýbeme sa, zabudneme na tento incident, hm ?"
Navrhovala, nemal som dôvod byť proti.
„Veľmi rád."
Na mojej tvári sa opäť vyčaril bezstarostný úsmev a nálada bola späť. Ruka v ruke sme vyšli z výrivky, obliekli sme si župany a vyšli sme z dverí a vstúpili do ďalších.
K bazénu viedla dlhá chodba. Z ničoho nič sme počuli nejaký buchot a hlasy. Nevedeli sme odkiaľ sa to berie. Čím boli tie hlasy bližšie, tym bol buchol silnejší.
Stáli sme ako prikovaní k podlahe.
Zrazu sa otvorili dvere k chodbe, v ktorej sme stáli ako obarení.
Hádajte koho sme uvideli medzi dverami ?
Áno, bol to Chris a Amy. Nemohli sme uveriť tomu čo práve vidíme.
„Michaééél !"
Ozval sa hlasný výkrik, ktorý sa niesol celou chodbou. Chris sa ku mne rozutekal a ja k nemu tak isto. V strede sme sa stretli, narazili do seba a vrúcne sa objali. Vyzerali sme ako nejakí milenci, alebo niečo také.
Ema a Amy boli viac spôsobilejšie a privítali sa viac ako ľudia.
„Mikey, tak rád ťa vidím, ten župan ti ale sakramensky sekne. Asi som sa do teba zamiloval."
No nevravím ? Ako milenci, to je presne celý Chris.
„Oh Chris, budem sa červenať od toľkej lásky, mali by sme byť viac diskrétnejší, aby sa naša láska nedostala na verejnosť."
Nastalo ticho, Ema a Amy sa na nás mrkli pohľadom "čo že ?" a odrazu iba smiech, silný neutíchajúci smiech. To bol riadny náboj zábavy.
„Rada vás vidím, nečakali sme vás ... tu."
„Však ty si chcela povedať niečo iné, priznaj sa."
Chris sa pokúšal dostať z Emy nejaké informácie, ale márne, Bola ako hrobka.
„Nie !"
Výstižne ho odrovnala bez nejakého namáhania. Amy sa zatiaľ pomaly predierala cez Chrisa a Emu až sa nakoniec dostala ku mne.
„Neuveriteľne si opeknel Michael."
Dodala hneď po našom vrúcnom objatí. Ja som sa iba usmieval a zahrýzol som si do spodnej pery, pretože som nemal žiadny argument na jej tvrdenie.
„Nóó ... ja .. vieš ... "
Akosi som zo seba nevedel vydať jednú súvislí vetu. Možno je to kvôli spomienkam na časy strávené s Amy, alebo z mojej prostej zahanbenosti či ostýchavosti.
Amy sa len chutne zasmiala a položila si ruku na moje rameno.
„V poriadku Mike, nič sa nedeje, možno som to povedala v nevhodný čas, alebo som sa vyjadrila až priveľmi priamo."
Ani ona sama nevedela vysvetliť svoje tvrdenie, to ma rozosmialo a smiali sme sa obaja spolu.
Chris a Ema sa zatiaľ naťahovali ako malé deti. Ako oheň a voda, to sú oni dvaja, ale usmievajú sa ako slniečka.
Obaja sme k ním pristúpili bližšie a zastavili ich skôr, ako by sa stalo voľačo horšie.
„A kedy ste sem prišli ?"
Pýtal som sa držiac Emu okolo pása. Pritúlila sa ku mne bližšie a chytila ma okolo pása tiež.
„Pred desiatimi minútami."
„A to ste ako zistili kde sme ? A kedy ste sa prezliekli do plaviek ?"
Tentoraz prevzala želo otázok Ema.
„Ale vieš čo ... nepýtaj sa."
„Len hovor Chrisy."
Posúval som ho, chcel som to počuť aj ja. Zvedavosť nepustí.
„Fajn. Prileteli sme na pravé poludnie. Taxíkom sme sa sem dostali za 20 minút. Celí zadychčaní sme sa dovalili na recepciu a ubytovali sa. Amy sa informovala, v ktorej izbe ste vy a kde sa momentálne nachádzate. Ten pajác nám nechcel nič povedať, ale presvedčil ho fakt, že sme dlhoroční priatelia atď ... takže nám to prezradil. My sme teda začali hrabať v taškách, aby sme našli plavky a stihli vás vo wellnesse. Po hodnej chvíli sme našli tie blbé plavky a utekali sme do kabínky a nahodili sme sa. Rýchlosťou blesku sme prebehli masážnou miestnosťou, okolo vírivky až sme na vás natrafili tu na tejto ozvenovej chodbe."
Moje nervy !
Toľko obetavosti a náhlenia iba kvôli nám ? To si zaslúži ocenenie. Dojalo ma to, čo kvôli nám urobili naši priatelia.
„Chris, Amy, to všetko ste urobili kvôli nám ?"
Opýtal som sa takým trošku roztraseným hláskom, hrnuli sa mi i slzy šťastia.
„Jasné ! Veď ste naši priatelia, sme takmer ako rodina a ten váš prekvapený pohľad stál viac za to ako milión dolárov."
„Ste úžasní, mám vás veľmi rada."
Emine slová vystihovali aj moje pocity, vyjadrila sa za nás oboch. Samozrejme to všetko neostalo iba tak bez povšimnutia, objali sme sa, to bolo viac než jasné, naše dievčatá tiež neostali so suchými očami, iba Chris. Bol dojatý, ale nepovolil a nepustil slzy von, takýto je náš Chris.
„Počujte decká, čo keby sme šli do toho bazéna, iba na to som sa tešil."
Naše pohľady na vrhly na Chrisa, ešte aj Amy na neho vyčítavo mrkla. Nedalo mi nepousmiať sa.
„No veď viete ako som to myslel."
Všetci sme mu na to pritakali a pustili sa energickým krokom k bazénu. Už len potlačiť dvere do strany a budeme tam.
Od bazéna sme počuli akési hlasy, smiech a výkriky, z diaľky nebolo rozumieť o čom hovoria, ale keď sme boli dostatočne blízko počuli sme to perfektne.
„To vážne ?"
„Jasnačka, ako ti tu vravím. Takmer som sa neudržal keď som videl toho oplastikovaného chudáka, vraj Král Popu."
A opäť ten hlasný smiech a výkriky.
Chris penil už dostatočne, ruky stísal v päste a podskakoval na mieste ako boxerista.
„Ja mu rozbijem držku !"
Po tichu zabľabotal, rýchlo som ho zachytil za ruku.
„Chrisy nie, to nie je treba, na to som si zvykol, takéto posmešky počúvam na každom rohu."
„To mi je fuk. Tu to zažívať nebudeš !"
„Chris nie !"
Darmo som mu hovoril, aby to nerobil, urobil si po svojom. Šiel tam, my sme šli ihneď za nim, aby sme zabránili nejakej katastrofe.
„Hééj ! Kto ste vy dvaja páni ?!"
Celým miestom pri bazéne sa ozýval Chrisov zvučný hlas. Tamtí dvaja spozorneli a úsmev im zmizol z tváre. Chris sa na nich pozeral dosť zúrivo a ruky mal stále v pästiach. Stál na široko a čakal na ich odpovede.
„Som Denis a toto je Ryan. Sme plavčíci, pane."
Chris si posmešne obzrel obidvoch a opäť sa k nim ozval zvučným hlasom.
„Takže Denis a Ryan, plavčíci. Vašou náplňou práce je akože uťahovať si z človeka, ktorý daroval milióny dolárov chorým deťom, hladným deťom, pomáhal ľuďom v núdzi, stará sa o tých menej šťastných, áno ?"
Ako sa len tí dvaja hanbili. Obaja sklonili hlavy dole, nemohli sa pozrieť ani na Chrisa a už vôbec na mňa.
„Nie, to nie, prepáčte nám."
„Čo že ? Nepočujem vás !"
„Je nám to ľúto, mrzí nás, že sme si uťahovali z pána Jacksona. Už sa to nestane, sľubujem."
Ryan to naozaj oľutoval, bol naozaj zahanbený a iba on jediný podišiel bližšie k nám. Denis ostal stáť na druhej strane, bol ohromený z toho, čo predviedol Ryan.
„Ja sa nemám za čo ospravedlňovať !"
Vyhlásil. Chris sa načisto rozčúlil.
„Prosím ? Mám ťa k tomu donútiť ? Tebe to ešte nedochádza ? Ty nemáš ani poňatia, s kým máš tú česť, s akou čistou dušou sa to zahrávaš, koho vlastne zraňuješ ! Ihneď sa ospravedlň, inak ťa nahlásim riaditeľovi hotela !"
Páni moji !
Chris dnes ozaj boduje. Som mu nesmierne vďační za jeho podporu, obranu a za jeho pravdivé slová. Všetko čo Chris povedal na moju obranu robím a robím to s láskou a od srdca. Nie je to kvôli mojej kariere, či dobrému menu, na to kašlem, chcem pomáhať ľuďom v núdzi, tým menej šťastným ako Chris povedal. Chorým, postihnutým a hladným detičkám. To ma robí skutočne šťastným a spokojným človekom. Vtedy mám pocit, že som urobil niečo výnimočné a dôležité pre spoločnosť.
Amy pristúpila ku Chrisovi a upokojovala ho. Ten by bol schopný vraziť obidvom, ale ja nie som toho schopný, nie som schopný byť na niekoho hnusný, či niekomu ublížiť, alebo ho uraziť. Nedokážem takúto vec, tak prečo to robia mne ?
Ryan podišiel najskôr ku Chrisovi, ľútostivé slová podal najskôr jemu, potom pristúpil aj ku mne. V jeho očiach som videl úprimnú ľútosť, smútok, hanbu, ponaučenie.
„Pán Jackson, prosím vás, odpustite mi, je mi ľúto, že som sa na vás zabával. Som hlupák, ste naozaj dobrý človek, cítim sa pre to trápne."
Sklonil hlavu a keď ju zdvihol, jeho oči boli zaslzené a tvár zahanbená. Tento človek naozaj oľutoval svoje chovanie.
Ja som sa doslovne rozplakal s ním, roztvoril som svoju náruč a on sa do nej vrhol a plakali sme spoločne. Nikto nechápal moje správanie, ale ja som tomu rozumel najlepšie. Uveril som jeho očiam, slová neboli potrebné. Viem, že to oľutoval a ja som mu odpustil.
„Poď sem, ty darebák jeden !"
Hulákal Chris na Denisa a potiahol ho za jeho biele tričko a postavil presne predo mňa.
„A teraz sa ospravedlň."
Denis iba krivo pozrel na Chrisa, potom sa obrátil ku mne.
„Prepáčte."
Povedal s takým odporom a hnusom až ma to zabolelo pri srdci. Iba som si povzdychol a hľadel na neho ďalej.
„Povedz to viac od srdca !"
Zahučal zas do neho a strčil do neho rukou. To akoby nakoplo hrdého Denisa. Otočil sa ku mne, preglgol na sucho, nadýchol sa a povzdychol si.
„Prepáčte mi, že som vás tak hnusne urážal a robil si z vás posmech."
Znelo to ako naozajstné ospravedlnenie. Niečo sa zlomilo aj v Denisovi, nedal to síce tak najavo ako Ryan, ale myslel to naozaj.
„V poriadku Denis, ja som ti už odpustil."
No keď som toto povedal, zlomilo sa ešte niečo v tomto hrdom mužovi. Daroval mi len smutný a ľútostivý pohľad a zmizol v priestore pre plavčíkov spolu s Ryanom.
„Nepochopiteľné chovanie. Mal som im šuchnúť po jednej."
„Chris, nauč sa odpúšťať. Iba tak odsiahneš pokoj a ľudia ti uveria."
„Prepáč Mike. Prehnal som to."
„To nevadí, ale v každom prípade ti ďakujem za obranu a za úprimné slová."
Chris sa ku mne dotackal takým ťarbavým krkom a roztiahol svoje silné paže pred seba, ja som urobil to isté a objali sme sa.
Incident bol teda zažehnaný a nič nám nebránilo pokračovať v zábave a baviť sa.
„Ryan."
Zavolal som z bazéna. Ryan ihneď vystrčil hlavu a potom dotlačil k hlave aj telo.
„Čo si želáte ?"
Milo sa opýtal a čakal čo mu poviem.
„Prineste nám prosím nejakú loptu do vody."
Ryan sa iba bezstarostne usmial a odbehol pre loptu. Za malú chvíľku sa vrátil aj s loptou.
„Vďaka Ryan."
Vymenili sme si úsmevy a Ryan mi podal loptu.
„Mohol by som sa vás niečo opýtať ?"
„Do toho ."
„Môžem sa pridať k vám ?"
„Ale samozrejme, len poď."
Mladý Ryan si vyzliekol biele tričko a skočil rybyčku do bazéna. I my sme sa premiestnili do stredu a utvorili sme kruh. Loptu mal Chris takže podával on.
Bola to fakt zábava.
Nasmiali sme sa pri tom, že som nevládal ani dýchať.
Naozaj.
Dievčatá pri nás takmer kolabovali. A Ema nehovoriac. Ona už mlela z posledného, Amy bola na tom trošku lepšie.
Asi po pol hodinke prišiel k bazénu aj Denis. Pozoroval nás ako hráme a čo vlastne hráme. Nakoniec sa odhodlal a prihovoril sa k nám.
„Prepáčte, mohol by som sa aj ja pripojiť k vaše hre ?"
Nesmelo sa opýtal a ruky strčil do vrecák svojich oranžových šortiek.
„Nie !"
Vykríkol Chris bez rozmyslu. Ihneď som sa k nemu otočil a prosebne na neho pozeral.
„Chris !"
Okríkla ho Amy a niečo mu šepkala.
„Len poď."
Naznačil som mu rukou, aby sa k nám pridal, ale akosi sa začal zdráhať.
„Ak nie tak ja sa vrátim späť. Asi vám vadí, že som sa opýtal."
Nohou dlabol do vody a sklonil hlavu.
„Denis, my chceme, aby si hral s nami. Poď k nám."
Konečne.
Jeho oči sa rozžiarili, keď sa ku mne pridala aj Ema a v neposlednom rade aj Amy a Chris. Bez rozmýšľania si vyzliekol tričko a pridal sa k nám.
Poslednú partičku odbíjania volejbalky sme si zahrali aj s Denisom. Zábava pretrvávala i naďalej.
Posledný úder nám uštedrila Amy, ktorá to zakončila naozaj brilantne. To znamenalo koniec nášho wellness dňa. Loptu sme odovzdali plavčíkom, s ktorými sme sa rozlúčili a namierili sme si to do šatní, kde sme sa prezliekli a stretli sa na chodbe pred wellnessom.
EMA
Môj nápad zájsť do wellness neuškodil nikomu, práve naopak, urobil nám len dobre. Škoda je, že Amy a Chris neskúsili tú masáž, vrelo odporúčam. Lepšiu som v živote nedostala, i Mike si ju pochvaľoval.
„Tak fajn decká, môžeme zájsť na obed nie ?"
Chris celý natešený vytiahol peňaženku a počítal v nej peniaze. My s Michaelom sme sa iba pousmiali. Načo stres, pripíšu to na účet a potom sa to zaplatí celé.
„Chrisy, odlož peňaženku a poď sa bezstarostne najesť."
Opraty vzal do rúk môj Michael. Upokojil Chrisa, rozosmial Amy a mňa a usadil nás pri veľkom stole s krásnym výhľadom na more.
„To je nádhera Michael, tento stôl by mohol byť pre nás kým tu budeme nie ?"
„Iste to sa dá zariadiť Amy."
Michaelov široký úsmev vyčaril úsmev aj nám pri stole. Tým akoby hovoril, ja všetko zariadim, buďte bez obáv.
Nakoniec sa k nám dotackal aj samotný čašník, ktorý si konečne všimol, že sme tu. Dotiahol so sebou aj obedové menu a navrhol nám opäť to skvelé hotelové víno, ktoré sme pili s Michaelom v deň nášho príchodu. Mike neodmietol a nechal čašníka, aby ho opäť priniesol. Chris s Amy boli zahľadení do obedového menu a starostlivo si vyberali, čo by ulahodilo ich maškrtného jazýčku a hladnému bruchu.
My sme v podstate robili presne to isté, starostlivo sme vyberali niečo lahodné.
Ja som si vybrala dosť rýchlo, Mike vyberal najdlhšie, ale vybral si aj on.
Za krátko sme mali taniere s jedlom pred sebou. Čašník nám nalial do pohárov víno a stratil sa v zadnej časti hotelovej reštaurácie.
Mohli sme sa s chuťou pustiť do toho lákavo vyzerajúceho voňavého jedla. Akoby nás samo volalo "poďte a zjedzte ma". Tak vyzeralo aspoň moje jedlo.
Zhĺtli sme to naozaj obdivuhodne rýchlo. Nikto sa ale neponáhľal a jedlo zmizlo z tanierov za pár minút. Nechápali sme to, ale úsmev na perách nám ostával po celý čas nášho spoločného obeda.
„Ja som sa najedol báječne."
Poznamenal silno najedený a spokojný Chris, ktorý si hladil brucho a usmieval sa ako žiariaci reflektor.
„Nie si jediný kto je do sýtosti najedený. Hádam teraz keď máš plné brucho skrotiš toho diabla "bitkára" v tebe."
Táto moja trefná poznámka neostala bez reakcie. Každý sa zasmial okrem Chrisa, bol trošku dezorientovaný o čom hovorím, ale predsa mu to došlo.
„Vďaka, že si robíš srandu, ale ja som sa zastal Michaela, nie ako niekto."
Auč ! To teda bolelo !
Vyškerený Chris mal dobrý pocit z toho ako ma vraj "zhodil" pred ostatnými, ale jeho snaha bola márna, mňa len tak neodstaví nejaký Chris.
„To áno, ale potom samotný Michael musel schladiť nášho rozohneného Chrisa búrliváka."
Chudák Chris radšej stiahol chvostík a zahrýzol si do jazyka. Radšej teda pozdvihol svoj pohár s vínom, my ostatní sme to urobili tiež. Chris sa pripravoval na nejaký príhovor, čujme teda.
„Rád by som si s vami pripil ak dovolíte."
Svoj pohľad venoval mne ako obyčajne, čo som tu jediná kto si z neho robí srandu, či čo ? Pokračoval ďalej.
„Chcel by som pripiť na nás, na naše hlboké priateľstvo, na vás a vaše opakované medové týždne, na teba Michael, na najúprimnejšieho človeka na Zemi, i na teba Amy, si najúžasnejšia žena v mojom živote, Ema je hneď za tebou."
Dodal a už sa pučil od smiechu. To mi vždy musí urobiť niečo v tomto štýle, ale mám ho rada aj s tým jeho humorom.
„Ďakujem ti Chrisy, tvoje slová ma hrejú pri srdci, nazdravie !"
„Nazdravie."
Pridala som sa a ku mne všetci ostatní. Každý si štrngol s každým, ale keď došlo na mňa a Chrisa zdráhala som sa, zo srandy samozrejme. Hodil na mňa pohľad, akože "neblázni Ema, mám ťa rád", jasné, že sme si i my štrngli.
Svoj pohľad som namierila na muža sediaceho vedľa mňa, na Michaela. Pozorovala som jeho pery, ktoré sa prilepili k poháru a cez ktoré šlo víno priamo do úst. V tom moju pozornosť upútali zvláštne grimasy, ktoré Michael robil, akoby ho niečo bolelo, alebo akoby dostal kŕč. Položil pohár na stôl, sklonil hlavu a silno stískal oči. Muselo ho naozaj niečo príšerne bolieť.
„Michael, čo ti je ? Bolí ťa niečo ?"
Neodpovedal iba rukou kýval, aby som sa nepýtala a ďalej sa krútil v bolestiach. Nedalo mi to a drgla som do Chrisa, ktorý mal rovnaký pohľad ako ja.
„Hej Mikey, čo ti je ? Zavolám sanitku ?"
„Nie, nikoho nevolaj, ale prosim ťa ... pomôž mi."
Ešte nikdy som ho nevidela s takými bolesťami, jeho hlas bol stlačený a oči stisnuté, trčali mu len mihalnice. Začínala som sa obávať, veľmi.
„Poď, ideme na toaletu, vstávaj."
Chris bol naozaj neskutočný človek. Dokázal by presvedčiť i slona, aby sa pohol z miesta. Michael ho vždy počúvol, nikdy neodmietol jeho snahu, pomoc, podporu, sú naozaj ako bratia, ale jedno ma zaráža, prečo odmieta moju snahu a moju pomoc ?
MICHAEL
Chris ma vzal na toaletu v pravý čas, už som nevládal potláčať tú bolesť, musel som to niekam vypustiť, nahol som sa k záchodovej mise a zavrešťal som do nej všetko čo som len mohol. Uvolnilo to čiastočne ten tlak, ktorý mi silno bije do hlavy.
Ozýva sa stará rana, ktorú mám na hlave. Moja popálenina, bolesť ktorú mi spôsobuje ma sužuje a je mi priam na prasknutie. Potrebujem nejaký liek, je to na nevydržanie.
„Michael, kamarát, ako ti môžem pomôcť ?"
„Chris ... Chris ... "
Nezmohol som sa ani na vyslovenie toho čo potrebujem. Chudák Chris sa iba prizeral ako trpím a nijako mi nemôže pomôcť, aspoň zatiaľ.
„Hovor Mike, hovor."
„Potrebujem lieky, ktoré mám v ... v izbe v nočnom sto ... stolíku. Bez nich to nevydrž ... "
Oh boy, to je neskutočná bolesť a páľava. Cítim sa akoby som mal hlavu v ohni a vo zveráku zároveň. Bože, pomôž mi, prosím, nech tá bolesť zmizne.
„Už letím Mike, daj mi kartu od izby a donesiem ti to."
Nastavil ruku a ja som mu podal z vrecka kartu. Ešte som mu vysvetlil, že kde máme izbu. Christopher sa rozbehol z toaliet ako blesk. Ja som sa iba modlil, aby som dovtedy neskolaboval a vydržal to.
Dlhú dobu to bolo v poriadku, nemal som žiadne problémy a odrazu toto. Nečakaná rana, s ktorou si nedám rady, ak nezapijem všetky tie lieky, ktoré mi predpísal doktor Klein.
Ja už tú bolesť nevydržím, musím s tým niečo urobiť. Rozutekal som sa k umývadlu, sklonil hlavu a pustil studenú vodu na to miesto. Bolo to akoby som uhasil prudký oheň, neutíchajúci plameň, ale trvalo to len naozaj veľmi krátko. To už tu bol Chris aj s liekmi, ktoré ma zachránili pred hororovým večerom.
„Vzal som všetky, ktoré tam boli, hádam ti pomôžu."
Podal mi každú jednu tabletku a ja som ju zapil s tou studenou vodou. Keď som zhĺtol všetky, spustil som sa na podlahu a hlavu som si zaboril do dlaní.
„Michael, čo to pre Boha bolo ? Stáva sa ti to často ?"
„Áno kamarát môj, mávam to pomerne často. Vždy to ale príde inak, nečakane a horšie."
„A čo ti to spôsobuje ?"
Chrisov záujem ma tešil, síce som nemal chuť o tom hovoriť, povedal som mu to, už len kvôli tomu, že mi pomohol v správnej chvíli. Som mu vďačný.
„Spôsobuje to moja popálenina z roku 1984, keď som s bratmi natáčal tú Pepsi reklamu."
„Aha, tak toto ti to robí, pamätám si na to, boli z toho naozaj otrasné zábery, mráz mi z toho behal po tele, i teraz mi ide mráz. Je mi to ľúto, doktori s tým nič nevedia urobiť ?"
„Chodil som na chemoterapiu, ale tá sa mi skončila a odvtedy beriem tieto silné lieky. Bez nich by ma museli hospitalizovať na niekoľko dní v nemocnici a to si nemôžem dovoliť, stratil by som priveľa času mimo práce."
„Mike, nemôžeš takto uvažovať, zdravie je prednejšie ako práca. Komu budeš dobrý ako mŕtvola, alebo mrzák, no povedz ?"
„Áno, pravdu máš ty, ako obyčajne v takýchto veciach, ale poznáš ma, vieš, že prácu beriem až priveľmi vážne na to, aby som vylehával po nemocniciach."
„To dobre viem, ale tiež si všímam, že toto sú hrozne silné a ťažké lieky pre organizmus. Michael, vieš ako ti toto ničí orgány ?"
„Ak mi to pomôže od tej neznesiteľnej bolesti, ktorú som práve zažil, tak ich brať budem a aj musím."
„To nie, ja nechcem prísť o priateľa, to radšej vyhodím tieto lieky do tamtoho záchoda."
Chrisov záujem o mňa, moje zdravie a o to čo sa so mnou i okolo mňa deje vôbec neprekvapoval, ale musí pochopiť, že ja potrebujem byť na scéne, nemôžem sklamať fanúšikov, producentov ani sám seba.
„Ja ti ďakujem za tvoj úprimný záujem o moje zdravie i o mňa, ale v tomto si musím poradiť jedine ja sám. Ešte raz ďakujem za pomoc."
„Ešte sme neskončili ohľadom toho, vrátime sa k tomu."
Pohrozil mi prstom a pomohol mi vstať zo zeme. Ten človek si fakt nedá povedať, je rovnako zaťatý ako ja.
„Chris, zbehni prosím ťa na recepciu a požiadaj o jeden uterák, nemôžem ísť medzi ľudí s mokrou hlavou."
„Jasné, už idem."
Ach jáj.
Kde by som ja bol bez takého úprimného a skvelého kamaráta ako je Christopher, robí pre mňa viac ako iní ľudia, vážim si ho najviac na svete, je mi ďalším bratom.
„Tu je ten uterák Mike."
„Ďakujem, mám ťa rád Chrisy."
„Aj ja teba braček."
A opäť som sa ocitol v jeho svalnatom náručí, ktoré sme obaja pevne stískali našimi rukami. Ja sa mu musím nejako odvďačiť za to všetko čo pre mňa robí.
Po objatí som si začal šúchať vlasy, aby čo najrýchlejšie uschli. Trvalo to asi celú večnosť, tie vlasy nie a nie uschnúť. Nemali sme čas na zvyš tak som to nechal už tak voľne. Ešte som si pred zrkadlom nejako vlasy upravil, aby to ako tak vyzeralo k svetu, ale spokojný som nebol, ako obyčajne. Nič nové pod slnkom.
Neistým krokom som sa približoval spolu s Chrisom k stolu za našimi dievčatami. Ema na mňa pozerala a pozerala, ako by mi chcela prečítať myšlienky a dovidieť až do duše.
Usadil som sa vedľa nej ako pred tým, ale obával som sa jej otázok ohľadom toho čo sa nedávno stalo. Ema totiž nikdy nevidela toto čo dnes, ani o tom nevedela, alebo možno aj vedela, neviem. V čase keď sa mi to stalo, sme spolu nechodili.
„Michael, čo sa ti to stalo ? Ty máš mokré vlasy ?"
Odrazu sa ma pýtala kopec vecí naraz a ja som zneistel, ruky sa mi začali potiť a pot mi oblieval i tvár.
„Ema, zlatko, tu a teraz sa o tom nebudeme rozprávať."
Chcel som, aby to teraz nechala tak voľne plávať, ale ona ešte viac pritlačila na pílu.
„Prečo ma zakaždým odbíjaš ? Prečo ti Chris mohol pomôcť a ja nie ?"
Jej otázky mi teraz nerobili naozaj najlepšiu krv, nie že by mi šli na nervy, to nie, ale nemal som odpovede, ktoré by chcela počuť.
„Počúvaj, ja ťa neodbíjam, naozaj, ale teraz sa o tom nechcem rozprávať, nechaj to zatiaľ tak. Prosím ťa o to."
Prosebne som sa na ňu zahľadel a pohladil som jej ruku i tvár, aby uverila, že jej to poviem, ale proste nie teraz. Chcem zabudnúť na tú hrôzu.
Neodpovedala mi, iba sa v tichosti otočila a so sklamaním vypila celý pohár s vínom. Amy a Chris videli danú situáciu tak nechceli pridávať olej do ohňa a vzdialili sa od nás, šli sa prejsť niekam po Miami, bolo krásne slnečno.
Za stolom sme ostali len my dvaja a bez slova. Nechcel som sa pohádať, alebo viac rýpať, tak som bez slova vstal od stola a šiel zaplatiť dnešný obed a vyrovnať doterajší účet.
Hneď po zaplatení som sa vrátil po Emu k stolu a spoločne sme oputili reštiku. Nebola dva krát prívetivá, nedržala ma ani za ruku a kráčala predo mnou. Zrejme si myslí, že jej neverím natoľko, aby mi mohla pomôcť, ale ja ju nechcem zaťažovať svojimi problémami, bolesťami a tak podobne.
Len čo sme vystúpili z výťahu a otvorili sa dvere do nášho apartmánu, vedel som čo bude nasledovať.
....
(Michelle, 3. 9. 2012 2:03)