Keď sme iba tak nehybne ležkali na posteli a hrialo ma Michaelovo silné objatie, sklonil ku mne hlavu a začal mi do ucha pospevovať pieseň I just can't stop loving you, celá som spozornela a počúvala každé jedlo slovko, ktoré mi nežne zaspieval. Bolo to veľmi romantické. Na začiatku opisoval ako nemôže bezo mňa byť sám, ako miluje moje pery, moje vlasy, moju vôňu, ako sa ma chce dotýkať, ako ma chce mať. Tie slová ma hriali aj na srdci aj na tele. Otočila som sa k Mikeovi tvárou a hladila som mu hruď.
„Poklad, ty mi vždy vravíš také krásne veci, ja môžem iba ďakovať, že si taký skvelý."
„Teraz počúvaj, prilož svoju hlavu na moje srdce."
Urobila som to, bilo nádherne.
„Čo mi tým chceš povedať Mike ?"
„Počúvaj čo ti hovorí, každý ten tlkot ti hovorí milujem ťa, milujem ťa, potrebujem ťa, si kráľovná môjho srdca, patrí už len a len tebe. Ty si jediná žena, ktorej budem hovoriť takéto veci vždy a všade. Inej takej osoby niet."
No krásne slová, kde on na ne chodí, žeby ho kopla múza ?
„Hovoríš nádherne, každé slovo ma utvrdzuje v tom, že si naozaj najlepší muž na svete."
A pobozkala som ho, veď si aj zaslúžil. Nie každý je schopný vyjadriť sa tak ako to urobil Michael.
„Veľmi ťa milujem láska moja."
Povedal a na oplátku ma pobozkal teraz Michael. Zbožňujem tieto výmeny pozícii. Odrazu ma pri bozkávaní napadlo z čita jasna zapnúť hudbu. Mali sme v izbe obrovskú vežu. Lákalo ma to odbehnúť a zapnúť to, ale tie jeho bozky sú také vábivé a neodolateľné ako aj on sám. Ale predsa sa mi podarilo odlepiť tie ústa od tých jeho.
„Miláčik, nemáš chuť na trochu hudby."
Riekla som a ukázala hlavou na vežu.
„To si iba preto prerušila naše bozkávanie ? Ty žartuješ."
Usmieval sa.
„Kdeže, myslím to vážne, chcem počúvať hudbu."
Obhájila som svoj nápad.
„Dobre teda, bež si naladiť nejakú hudbu."
Posúval ma sladkými rečičkami a cestou k veži mi ťapol po zadku, to proste milujem.
Trochu dlhšie som sa rýpala v tej veži, ale nakoniec som tam naladila moju obľúbenú stanicu. Zhodou náhod hrali Michaelovu pieseň Billie Jean. Ihneď som sa rozosmiala a Michael krútil hlavou a neveriacky počúval čo to hrajú.
„Musím ti uznať zlato, ty vždy vieš kedy máš niečo urobiť."
A sladko sa usmial.
„Hádam ti len neprekáža, že ťa počujem dvakrát."
Uťahovala som si, bolo dosť vtipné, že ten, ktorý spieva v rádiu, sedí so mnou v izbe.
„To mi určite neprekáža, je to len komické počúvať sa v rádiu."
Vysvetľoval, bol taký chutný.
„Poď sem ku mne a zatancuj si so mnou."
Udivene na mňa hľadel, akoby som chcela výpočet nejakej kvantovej fyziky.
„Chceš tancovať na toto ? Nebojíš sa, že budem lepší ?"
Au, to bolelo, ako si len namýšľa.
„Tak za toto tvrdenie budeš plakať."
Podišla som k posteli a vytiahla som ho na rovné nohy. Cesta k veži bola viac o tanci ako o chôdzi. To sa mi páčilo, tie naše pohľady do tváre a tanečky. Mike tancoval iba v uteráku obkrútenom okolo pása, čiže takmer nahý a ja som tancovala v roztiahnutom triku, v ktorom spím a v gaťkách. To je romantika.
Ako nám dvom to rozhodne nevadilo, aj keby sme tancovali nahí, šlo predsa o princíp, že sme spolu a bavíme sa. Zo začiatku sme tancovali spolu, rúčky okolo krku, na páse, hej, otočky a neviem čo, ale keď šiel druhý raz refrén, tak si Mike chcel dať také menšie sólo. Ja som sa samozrejme pozerala na všetko čo robil, povzbudzovala som, tlieskala do rytmu a potom ma to ťahalo na tanec okolo neho. Motala som sa okolo jeho tela a používala som ženské zbrane, krútiaci zadok, hadie obtieranie sa o jeho telo, atď ... Náš tanec sme ukončili spoločne, úklonom do zadu, Michael mi videl presne na prsia.
„Bola si skvelá drahá, a máš pravdu, vyrazila si mi dyhc v tomto tanci."
A hneď sa mi ušla pusinka na líčko aj na pery.
„Ďakujem, ďakujem pekne, ešte že si sa uvedomil chlapče."
Trošku umeleckého nádychu do toľkého uznania.
„Ty si ale herečka, no už iba moja."
Dodal s úsmevom a pritísol si ma k sebe, na svoju odhalenú a vlhkú hruď. Príjemné cítiť iba pokožku milovanej osoby, takú jemnú a hebkú.
POL ŠTVRTEJ
Práve teraz sa chystáme s mojim miláčikom na obed. Ano viem koľko je hodín, ale tak hladní sme až teraz.
„A môžeme ísť."
Odsúhlasila som, pretože úprava vlasov je nekonečne dlhá a ťažká. Mike ma chytil za ruku a tak sme konečne šli. Vo výťahu sme do seba strkali ako malí, šťúchali sme do seba prstami a potom sme sa drgali ramenami. Úroveň tejto zábavky ? 5-10 rokov.
„Baví ťa strkať do mňa ?"
Opýtal sa po chvíľke strkania.
„Aj áno, ale už by stačilo."
Len čo som to dopovedala, otvorili sa dvere výťahu.
„V tomto s tebou rád budem súhlasiť. Rád by som si totiž vychutnal obed."
On vždy musíš niečo zaryť.
„To bolo hnusné."
„Ty vieš, že som to myslel z nevinnej zábavky."
Upokojoval ma, podarilo sa.
„Samozrejme, že to viem, ale aj tak."
„Dobre. Prepáč mi tú hlúpu vetu."
Usmiala som sa, videla som, že sa tvári trošku divne.
„Mikey, to bol vtip, nemusíš byť smutný, ja sa nehnevám."
Zasmiala som sa, on pozeral ako puk.
„Toto sa ti podarilo, čistá herečka."
Keď sa na mňa usmial upokojila som sa, začínala som mať výčitky, že sa zľakol.
Po príchode do hotelovej reštaurácie sme sa usadili tam kde aj včera pri večeri. Prečítali sme si obedové menu a vybrali sme si. Čašník si to zaznamenal a my sme mali opäť chvíľku len pre seba.
„Teším sa na Chrisa a Amy, stále mi to chodí po rozume."
Začala som tému.
„Áno aj mne. Bude to super týždeň s nimi dvoma. Dlho sme sa s nimi nevideli, nevieme čo majú nové okrem zásnub."
„Myslím, že to je ich naj novinka."
Pousmiala som sa a chytila Mikeovu ruku položenú na stole.
„Vieš ako som to myslel, nechytaj ma za slovíčka hej ?"
Teraz nahodil na mňa taký zlatý kuk, že vyzral ako malý chlapček, čisto na spapanie, neodolala som a dostal božtek.
„Teba nikdy drahý."
„Už som sa zľakol."
Chytil sa za srdce a odfúkol si.
„Čo podnikneme po našom obede hm ?"
„Povedz mi čo by si chcela, pôjdem s tebou kamkoľvek."
Hladil ma po ruke a čakal na odpoveď.
„Zistila som, že kúsok odtiaľto je nové obchodné centrum, mohli by sme ísť tam, niečo si kúpiť, popozerať, dať si kávu."
„Veľmi rád, ak si chceš niečo kúpiť tak tam pôjdeme."
Odsúhlasil a hneď na to sa dovalil čašník s jedlom a pitím.
NÁKUPY
O štvrtej sme pomaly vyrazili do toho obchodného centra, ktoré som Michaelovi spomínala. Nebrali sme auto, chcela som sa poprechádzať po tejto krásne horúcej krajine. Keď sme sa ocitli pred tým centrom, takmer nám sanka padla niekde na zem. Bolo to obrovské, priestranné a vysoké. Ľudí tam bolo ako maku. Tá brána bola ako brána nebeská, obrovská a otvorená dokorán. No my sme nemali čo dodať, náš jediný plán bol dostať sa dnu a popozerať si to tam. Vo vnútri to bolo presne také ako z vonku, honosné. Malo to tri poschodia. Na prízemí boli také veci ako reštaurácie, toalety, klenotníctva, bižutérie, hračkárstva. Na druhom poschodí boli také menšie kaviarne, butiky s oblečením, športové potreby. Na úplnom vrchu obchodného centra sa nachádzalo obrovské hudobné sídlo, asi najväčší obchod s hudobninami, aké som kedy navštívila. Boli tam tucty gitár, bubnov, činely, no všetko na čo si len nespomeniete.
Mike sa v tom božsky vyžíval, obzeral si každú jednu gitaru, zobral ju do ruky, bol ako vo svojom živle. Hudobník sa nezaprie.
„Miláčik, je radosť sa na teba pozerať."
Hovorila som mu.
„Áno ja viem, vžívam sa do toho, ale keď mne sa to tak veľmi páči, ten zvuk elektrickej gitary, alebo hocijakej inej, tie tvary, tá ľahkosť. Neviem sa toho nabažiť."
Iba som oči vypulila.
„Zrejme začnem žiarliť."
Zasmiala som sa, Mike hneď pristúpil ku mne.
„To si vyhoď z tej svojej peknej hlavičky, ani tieto gitary nemajú na teba."
Dal mi bozk na upokojenie, ktorý okamžite zabral.
„Chceš sa ísť pozrieť aj vedľa ?"
„A čo tam je ?"
„Cyklistické potreby."
„Tak teda poďme, možno si aj kúpime nejaký ten bike."
Pousmiali sme sa a ruka v ruke sme sa šli pozrieť na tie špičkové bicykle, ktoré sa tam vystavovali ako nejaké top modelky.
Ja nerozumiem jednej veci, ako niekto môže jazdiť na tej BMX-ke, veď to sa zabijú na tom, Michael obdivoval aj toto. Chápem, každý máme niečo iné, ale musím uznať, že chalani čo na tom jazdia, to vedia obdivuhodne.
„Zlatko, čo by si povedala na šálku dobrej kávy ?"
Pozýval.
„Rada, mám chuť na dobrú kávu."
„Tak poďme."
Musím priznať, že tu varia dobrú kávu, žiadnu žbrndu. Obaja sme si na káve pochutnali a pri jej pití sme sa skvele porozprávali, ale posledných pár minút sa pri nás zastavovalo akosi dosť ľudí. Začali sme sa obávať toho najhoršieho. Káva bola dopitá za krátko, tak sme sa zdvihli a pomaly sme šli k východu. Našťastie sme sa tým bláznom stratili v tom dave ľudí. Málo kto si nás všímal, ale našli sa aj takí, ktorí na nás šahali ako blázniví. Len čo sme opustili to gigantické centrum uľavilo sa nám, no na druhej strane bolo to vzrúšo, brali sme to aj pozitívne. Dobrá nálada by nám zostala aj dlhšie keby sa niečo nezomlelo. Okolo nás niekto rýchlo prebehol a schmatol mi kabelku. Mal kapucňu tak mu nebolo vidno do tváre. Mike ihneď zisťoval či mi niečo nie je.
„Som v poriadku, ale ten kretén mi šmajzol kabelku."
„Čo si v nej mala ?"
„Všetky doklady, peňaženku aj peniaze."
„Do kelu, prinesiem ti tú kabelku."
Nestihla som ani slovo povedať a Michael sa rozbehol za tým hnusným vreckárom. Utekala som aj ja, ale nestačila som im. Mike behal ako nejaký pretekár. Ibaže o pár blokov zabočil ten zlodej do uličky, vedela som, že to nie je dobré. Kričala som na Michaela, ale bol príliš ďaleko a zahol tiež. Ja som sa rýchlo snažila dobehnúť ich, podarilo sa, ale čakalo ma ďalšie prekvapenie. Ten zlodej tam nebol sám, boli dvaja a mali aj nôž, konkrétne ten, ktorý ma okradol. Michael sa snažil vyjednávať zatiaľ čo ja som sa bála.
„Počúvajte chlapci, vráťte nám tú kabelku a my to nenahlásime polícii, to vám môžem sľúbiť."
„Hej kámo, počuješ ho ? Hrá sa na hrdinu."
„Hah, počujem ho, chce na držku."
Tí dvaja sa tam pred nami bavili akoby sme tam ani neboli. Mike bol pokojný, ale ja som mala dosť.
„Chlapci, nerobme si problémy, dajte nám tú kabelku späť a zabudneme na všetko."
„Čo keby si otočil svoju riť a vypadol odtiaľto ?!"
„To neurobím, vráť mi kabelku a pôjdem."
„Nebudem ti to hovoriť večne blbec, zmizni kým som pokojný."
„Povedal som nie."
Michael začal pridávať na hlase tak ako aj tí dvaja, ale stále si udržiaval odstup. Kým sa tí dvaja zlodejíčkovia hrali na veľkých Michael mi očami naznačoval, aby som utekala pre pomoc. Zhodou náhod bol na druhej strane stražnik.
„Chóóóď."
Zakričal mi a ja som sa rozbehla za tým strážnikom. Michael si musel poradiť s tými dvoma. Vedela som, že to zvládne, pretože chodil na bojové umenie, ale bála som sa aj tak.
„Halóó, stražnik. Potrebujem vašu pomoc."
Upútala som jeho pozornosť.
„Upokojne sa madam. Čo sa vám stalo ?"
„Viete, ide o to, že mi ukradli kabelku, môj manžel utekal za tým zlodejom, ale teraz potrebujeme vašu pomoc, sú tam v tamtej uličke, poďte so mnou. Rýchlo."
Strážnik utekal spolu so mnou k tej uličke. Celá som zdrevenela, čo ma tam bude čakať, ale našťastie sa Michaelovi nič nestalo, ale namiesto dvoch zlodejov tam bol iba jeden.
„Michael, kde je ten druhý ?"
„Podarilo sa mu újsť, ale mám toho, ktorý ti vzal kabelku. Pozri sa, či ti niečo nechýba."
Podal mi kabelu a ja som sa pozrela. Všetko tam bolo, tak ako pred tým.
„Je to v poriadku poklad."
„Tak to je skvelé, ale štve ma, že tamten mi ušiel. Pán strážnik, poznáte ho ?"
Opýtal sa.
„Zopár krát som mal s týmto dočinenie, poznám ho. Viete identifikovať druhého páchateľa ?"
„Áno, mal červenú budnu s kapucňou a rozťatú peru."
„Tak toho druhého poznám lepšie, je to hanba Miami, ospravedlňujem sa vám za tento incident, my sa o tých dvoch už postaráme. Chcete spísať záznam ?"
„To nebude potrebné, nikomu sa nič nestalo a našťastie nič neukradli."
„V poriadku, tohto vezmem na stanicu a po druhého si už zájdeme. Ďakujem za privolanie a pekný deň prajem."
„Vďaka, aj vám."
„Poď, ideme do hotela."
Chytil ma za pás, pobozkal na líce a šli sme do hotela. Boli sme radi, že všetko dobre dopadlo, ale fakt, že sa nám to stalo bol trošku desivý, aj napriek Michaelovym znalostiam. Po príchode do našej izby si Michael tíško sadol do kresla a krútil hlavou.
„Nečakal som, že sa nám toto stane."
Začal sa ospravedlňovať.
„Drahý, to si nemohol vedieť, ani očakávať. Ty za to nemôžeš."
Sadla som mu do náručia a upokojovala ho, bol z toho vykoľajený.
„Chcem sa vyhnúť tomu čo sa nám stalo pred tým, neodpustil by som si to."
„Mikey, už dosť áno ? Ničíš sa a tým pádom sa ničím aj ja. Máme si tu užívať a nie sa obávať. Dobre, stalo sa nám to, ale to neznamená, že sa to bude diať neustále."
„Áno ja viem, ale zlyhal som ... "
„To vôbec nie, nechcem to už počuť, milujem ťa a všetko dobre dopadne, budeme spomínať iba na krásne veci."
Položila som svoju hlavu na tú jeho a haladila som ho po vlasoch i tvári.
„Ďakujem ti, si úžasná, veľmi ťa milujem."
Konečne prestal myslieť na tých dvoch vagabundov a venoval sa iba nám dvom.
„Čo by si povedal, keby sme si pozreli nejaký film v telke ?"
„S tebou čokoľvek."
Silno ma objal a postavil sa z kresla. Nasmerovali sme si to do postele odkiaľ sme mali v pláne leňošiť a mrkať na telku.
....
(Michelle, 2. 9. 2012 23:37)