MICHAEL
Nádhera.Som čistučký ako ľalia, voňavučký ako najlepšia pánska vôňa.Toto všetko dokáže skvelá sprcha a sprchové gély.
Len čo som opustil sprchu, nasáčkovala sa tam Ema.Zrejme čakala len na to, kedy vypadnem z kúpelne, ale nemôžem za to, že sa tak rád upravujem a dlho to trvá.
Tento hotel ma mnoho výhod a som veľmi rád, že som ho vybral, pretože tento hotel má jednu z tých úplne, že naj reštaurácií v Miami.
Všetko možné som si v hlave usporiadával kým som sa obliekal.Čas pri tom tak rýchlo beží, že si to nestihnete ani uvedomiť.Skončil som práve vtedy keď Ema vyšla z kúpelne, podotýkam len v osuške.Hlavou mi prebehlo za sekundu tiíce nápadov, ale nechcel som nám pokaziť pekný plán na romantickú večeru.To si predsa nenechám újsť.
„Michael, Michael ... vyzeráš tak chutne .. "
Hovorila prehliadajúc si ma od spodku až k mojej tvári.
„Ďakujem, mohol by som povedať to isté i o tebe.V tej osuške vyzeráš krásne a sexy."
Zahrýzol som si do spodnej pery a úsmev sa mi pohrával s kútikmi úst.
„Keby sme nemali ísť na tú večeru a ty by si nebol takto vyfintený, skočím po tebe, ale okamžite."
No čo by ste odpovedali na takéto pozvanie vy ? Ja som sa chvel.
„Miláčik, ak tak veľmi chceš, urobíme to hneď potom, ako sa vrátime z večere, čo povieš ? Môže byť ?"
Z chuti sa pousmiala a pravou rukou si hladila bradu, akoby premýšľala.
„Sedí vec zlatko, ale teraz sa musím obliecť."
„Mám odísť ?"
Pýtal som sa s humorom.
„To nebude potrebné, stačí ak mi podáš tamtú čiernu podprsenku."
Zasmiala sa a nastavila ruku.Otočila sa chrbtom a nasadzovala si tú parádnu podprsenku a ja som ju pozoroval, ako nejaký znalec či pozorovateľ vtákov.Sledoval som každý jej nežný pohyb a keď jej spadla osuška na zem, stála tam len v tom najchutnejšom spodnom prádle, aké som kedy na nej videl.Odrazu sa otočila ku mne a ukázala sa mi v plnej kráse.
„Tak ako vyzerám v tomto hm ? Chcem počuť nazor muža."
Riekla a ukazovala sa mi ako top modelka.Bol som ako zaseknutý a moje líca akosi otepleli.
„Nóó ... je tóó .. neskutočné."
Tak toto som zo seba vypotil, hanba.Ema sa zasmiala a sklonila hlavu ku svoju spodnému prádlu a opäť zdvihla hlavu ku mne.
„Tak ti ďakujem za názor láska."
A zvesila šaty z vešiaka, ktoré si práve začala obliekať.
„Zlatko počkaj ... "
„Áno ?"
Prestala sa obliekať a venovala mi pozornosť.Ja som pristúpil k nej, nadýchol som sa, chytil jej ruky do tých mojich a začal som.
„Pozri, v tomto nie som odborník, ani veľmi výrečný odborník, som dosť hanblivý a iní ako ostatní muži, ale ak môžem povedať, tak podľa mňa vyzeráš v tomto naozaj vzrušujúcom spodnom prádle neodolateľne a vzrušila by si nie jedného normálneho muža."
Myslím, že moja odpoveď bola presná, výstižná a prekvapila nie len Emu.Iba pri mne stála, klipkala očami a pozerala na mňa.
„Fíha ! Toto bolo peckové.Odpoveď na nezaplatenie, a ak sa nemýlim, zrejme sa červenám a nie som sama."
Obidvaja sme sa zo seba začali smiať, boli sme červení, chveli sme sa a neskutočne sme si hľadeli do očí.
„Vieš, musel som predsa opraviť to čo som vypotil pred tým.Nebolo to hodné teba ani mňa.Mám predsa nejakú úroveň."
Zdvihol som hlavu a zahral som sa.
„Oh samozrejme, veď si predsa te slávny chlapík, počkaj ako sa volal ? Ah už viem, Michael Jackson."
Chvíľka ticha a odrazu dávka smiechu.Táto náladička sa mi páčila, čím zábavnejšie, tým lepšie.
„Milujem ťa."
„Aj ja ťa milujem Mike."
Chytil som Emu za pás a položil svoje pery na tie jej.Potreboval som to ako kyslík, už som to nemohol vydržať.
VEČERA
Práve sme sa usadili za stolom, ktorý nám čašník ukázal a zaviedol nás k nemu.V eľmi útulná reštaurácia, hrala príjemná hudba, personál bol milý a zdvorilý, ostatní hostia, ktorí tam sedeli sa nám pozdravili, usmievali sa a boli tiež veľmi milí.
„Neskutočné, toto akoby ani nebola realita.Predstav si, že takto sedíme niekde v L.A .. to neexistuje, to by bolo šialenstvo."
„Máš úplnú pravdu miláčik, tam by sa to ani takto nedalo, už by sme utekali pred novinármi a mali pokazený celý večer."
Odpovedal som bozkávajúc Eme ruku.
„Ja som si už vybrala a čo ty ?"
Pýtala sa.
„Ja som si vybral práve teraz."
Usmial som sa.Onedlho prišiel aj čašník.
„Čo vám prinesiem ?"
Opýtal sa a vytiahol pero a písací blok.
„Dáma prvá."
Ukázal som na Emu.
Ema samozrejme mrkla na mňa pohľadom, ty si ale ... ja som chcel byť len zdvorilý. Onedlho prišiel rad i na mňa tak som vyklopil všetko čo som chcel, aby som sa mohol venovať Eme.
„Páči sa ti tu ?"
Začal som s konverzáciou.
„Mne sa páči všade ak si tam aj ty."
Parádna odpoveď, nečakal som niečo také. Chytil som Eme jednu ruku a pobozkal som jej ju.
„Ďakujem ti, naozaj krásna odpoveď, výstižná."
„Tak to cítim a klamať neviem, to vieš, vždy si ma odhalil, veď si pamätáš na tú párty u Chrisa."
Rozosmiala sa.
„Pamätám, ale prečo sa smeješ láska ?"
Pochechtával som sa aj ja bez toho, aby som vedel o čo ide.
„Vieš, ak si spätne spomeniem na to aká som k tebe bola, je mi do smiechu. Každý by odhalil, že to čo som ti povedala bolo hlúpe klamstvo. No vtedy mi to prišlo ako najvhodnejšie riešenie."
Pomaly smiech ustupoval.
„Áno, to vieme, ale je to za nami. Pozri sa kde sme dnes, sme manželia a milujeme sa, ostatné zahoď za hlavu."
Dodal som s úsmevom a pohladil som Emu po jej jemnej tváričke.
„Máš pravdu, teraz je nám spolu najlepšie a vždy aj bolo a aj bude, viem to, srdce mi to našepkáva."
Povedala a chytila ma za ruku, hrala sa s mojimi prstami.
„Si taká očarujúca, jeden musí byť z teba nesvoj."
Sklonila hlavu a dvihla ju s úsmevom.
„Prečo takéto tvrdenie ?"
„Je to pravda, nie je to môj výmysel. Každý kto ťa pozná musí vedieť, že je to tak. Vždy ak niečo hovoríš zo srdca, si taká ... taká ako pri bežnom rozhovore nie si."
„Ako to myslíš ?"
Uťahovala si a nedočkavo čakala na odpovede. Bol som trošku nesvoj.
„Aby si mi rozumela miláčik, chcem povedať, že ... "
Nedokončil som svoj monológ, pretože k nám prišiel čašník aj s objednaným jedlom.
„Nech sa páči, dobrú chuť prajeme."
„Ďakujeme."
Poďakovali sme a vrátili sme sa k našej téme.
„Vraciam sa späť ... chcel som tým povedať, že vtedy si taká výnicmočne nežná, úprimná, a spapal by som ťa, akoby si bola obklopená nejakou žiarou, štítom ... a vtedy proste viem, že to čo mi hovoríš je niečo krásne, láskyplné, nežné a hrejivé."
Konečne som sa vyjadril ako som chcel.
„Drahý, vyrazil si mi dych ... ja neviem čo povedať ... ach zlatíčko."
Bez váhania sa Ema ku mne naklonila a dala mi ten najsladší bozk, aký som kedy dostal. Asi som si to zaslúžil.
„Som rád, že sa ti páčilo čo som povedal, takto som to zase cítil aj cítim ja."
„Ja som si na tebe niečo všimla a zatiaľ sa mi to vždy potvrdzuje."
„A čo také to je ?"
Napínavo som čakal čo povie.
„Pri takýchto prĺežitostiach vieš vždy povedať čo treba, vždy je to k veci a vystihuje to danú situáciu či osobu. Asi si mal byť básnikom."
Pousmiala sa a hľadela na mňa a ja na ňu. Zároveň sme sa hrali s našimi prstami.
„Ako nechcem teraz nejako zarývať, ale ja naozaj píšem básne, vždy ak sa niečo udeje, alebo ma kopne múza. Nie je toho veľa, ale mám zopár takých básničiek o láske i o tebe."
Ema neverila, hľadela na mňa ako na zjavenie.
„Ty píšeš básne ? Aj o mne ? A to kedy ?"
Kládla otázky ako na bežiacom páse.
„Áno, píšem básne, píšem ich ak som sám, nemôžem pred tebou ak je tá báseň o tebe."
Zasmial som sa, vedel som, že ich chce čítať.
„A Mickey, môžem si ich prečítať ?"
Dobiedzala, vedel som to.
„Nie že by som ti to nechcel ukázať, ale neviem či je to dobré, nechcem sa strápniť."
Zahováral som, hanbil som sa, asi som to nemal hovoriť.
„Michael, ty sa bojíš mi to ukázať ?"
Opýtala sa tak priamo, že som jej musel vyklopiť pravdu.
„Miláčik, vieš, ja sa pravdupovediac hanbím ukázať ti báseň, ktorú som písal o tebe. Nikdy som to nikomu neukázal.
Ema sa začala smiať, asi z toho, že sa hanbím jej to ukázať.
„Michael, ty sa hanbiť nemusíš, a predo mnou už vôbec, sme spolu, tvoríme pár, mne môžeš povedať a ukázať hocičo, nikdy ťa za to nevysmejem, alebo nevyhreším. Toho sa u mňa báť nemusíš."
Strach i hanba pomynuli, upokojila ma dostatočne. Ja som z tejto ženy celý niekde mimo.
„Dobre teda, presvedčila si ma, ukážem ti to keď sa vrátime z večere, môže byť ?"
„Samozrejme, teším sa."
Na to sme si štrngli s pohárom šampanského a začali sme večerať. Varia tu naozaj fantasticky. Ten losos bol neskutočne chutný a jemný. Nikde som tak dobrého lososa nejedol. Zatiaľ som maximálne spokojný aj s hotelom aj hotelovou kuchyňou.
Pri večeri nám hrala aj hudba. Hrali krásne piesne, až ma to ťahalo do tanca. Nechcel som hneď po večeri, chvíľku počkám a potom pozvem Emu do tanca.
„Je na teba príjemný pohľad, vieš to ?"
Opäť som začal.
„Tak teraz to už viem."
Odpovedala a dojedla posledné sústo. Utrela si úta do servítky a odpila zo šampanského.
„Si veľmi krásna."
Skladal som komplimenty jeden za druhým. Bol som ako kniha básni a lichôdok.
„Michael, deje sa dnes niečo výnimočné ? Nezvykneš mi hovoriť toľko komplimentov v jeden deň."
Hovorila udivene, ale usmievavo.
„Nič sa nedeje, užívam si s tebou každú sekundu a mám potrebu ti to dokazovať a hovoriť stále a stále dookola."
„Ty si jednoducho úžasný a veľmi ťa milujem."
„Aj ja teba zlatíčko moje."
Naklonil som sa cez stôl a túžiac po bozku som pobozkal svojho anjelika, osobu, ktorú nikto iný už nikdy nenahradí, a ktorú chcem robiť šťastnou každú chvíľku v mojom živote.
„Láska, nechcela by si so mnou zatancovať ?"
Opýtal som sa šepotom do uška.
„Tebe nikdy nepoviem nie."
Tak táto odpoveď bola taká okamžitá, že ma to nakoplo a okamžite som Eme ponúkol svoju ruku a vytiahol ju z tej stoličky na tanečný parket, kde tancovalo zopár párov pred nami. Zapadli sme tam.
„Ďakujem ti, že ma miluješ."
Odrazu mi to Ema povedala a hľadela na mňa.
„To ja ďakujem tebe, že ma miluješ, si jediná žena, ktorú som miloval a navždy milovať budem. Ja som už len tvoj."
Naše tváre sa pomaličky k sebe približovali, boli sme natoľko blízko, že sme cítili dych jeden druhého. Ema si dala ruky okolo môjho krku, pritiahla ma k sebe a naše pery sa konečne dotýkali. Konečne som opäť pocítil tú neskonalú krásu a jednoduchosť v jednom. Mal som pocit akoby sme boli vtáci, voľní sťahovaví vtáci a lietali do hocikde.
Ešte posledná otočka, úklon a na záver jeden obrovský bozk pre moju princeznú. Ako som tak zamilovane hľadel na moju Emu, periférne som vnímal, že z ľava sa k nám blíži nejaká osoba. Rýchlo som Emu postavil ku mne a otočil sa tvárou k tej osobe.
„Dobrý večer, prepáčte, že vás vyrušujem v takej chvíľke, ale chcela by som vás poprosiť o autogram. Bola by som vám veľmi vďačná pán Jackson."
Fanúšička. To som nečakal práve v tejto spoločnosti, bol som milo prekvapený."
„Ale samozrejme, veľmi rád sa vám podpíšem."
Nemal som problém podpísať sa na všetko čo mi táto žena dala, aby som to podpísal.
„Poprosím vás jeden podpis na túto fotku pre mňa a druhý podpis na túto fotku pre moju dcéru Sandru."
S radosťou som podpisoval tie fotky, vedel som, že urobím radosť dvom fanúšičkám.
„Nech sa páči."
Podal som jej fotky aj s podpisom."
„Ďakujem veľmi pekne, príjemný zvyšok večera vám prajem."
Zaželala a vrátila sa k stolu. Milá žena. Keď som sa pozrel na Emu, počul som iba tichý smiech a videl sklonenú hlavu.
„Môžeš mi povedať prečo sa smeješ tentokrát ?"
Zúfalo som sa opýtal.
„Ale to nič, to ja len tak."
A keďže som sa odpovede nedočkal, chytil som ju za ruku a odviedol ju k nášmu stolu, kde na nás čakal dezert. Fantastický koláč a zmrzlinový pohár. Všetko to bolo tak perfektné. Už sme len dopili šampanské a šli sme k výťahu.
„Dnes večer mi bolo s tebou naozaj neskutočne príjemne."
„Mne je s tebou takto úžasne s tebou vždy, na toto si môžeš pokojne zvykať, lebo toto budeš zažívať ešte veľmi dlho, pokiaľ budeme spolu."
Jednou rukou som si Emu pritiahol k sebe a hladil ju po páse a druhou rukou som ju hladil po vláskoch.
Medzičasom prišiel výťah. Za krátko sme boli v naše izbe. Teraz prišiel čas na moju báseň. Nechcel som, aby Ema dlho čakala, tak som to rýchlo našiel a dal som jej to prečítať. Ema sa pohodlne usadila a precízne to začala čítať. Jej reakcie boli viditeľné. Najkrajší bol koniec, keď to celé dočítala.
„Kedy si to písal ?"
„Deň potom ako sme sa dali do hromady."
Začal som sa obávať prečo sa tak pýtala.
„Je to krásne, Michel je to nádherné. Ďakujem ti, milujem ťa."
Nestihol som zareagovať na tú odpoveď a už som musel odpovedať asi na tucet vášnivých bozkov. Ema sa ku mne prisunula a ja som pocítil ako sa naše pery sladko dotýkali, naše jazyky pracovali, cítil som ako ma Ema hladí zo zadu po vlasoch a ako moje ruky behali po jej chrbte a zakotvili na jej chrumkavom zadočku. V tej chvíli som dostal menší blok, no okamžite som sa spamätal, to som zistil, že nemám na sebe sako, a že moja košeľa je takmer celá rozopnutá. Ach, Ema bola taká zvodná, vášnivá a dravá, skrátka som po nej zatúžil, chcel som ju cítiť. Všetka táto moja energia sa presunula do spodnej časti môjho tela. Pocítila to aj Ema.
Netrvalo dlho a skončili sme takmer úplne nahí, ležali sme na posteli, tesne pred tým som sa opýtal Emi či chce aj predohru, jednoznačne odpovedala nie. Bola na toľko pripravená, že mi stiahla poslednú veci, ktorú som mal na sebe, pritiahla si ma k sebe a začalo sa to. Odrazu akoby do mňa udrelo milión ampérov, alebo akoby do mňa vošla sila nejakého divokého koňa. Všetká tá energia v spodnej časti spôsobila niečo neskutočné. Netuším kde sa v nás zobralo toľko vášne a chtivosti. Netušil som, že Ema vie byť taká dračica, že rada skúša nové veci, totálne som sa pri nej uvolnil a vystriedali sme niekoľko polôh. Pri každej sme zažívali neuveriteľnú silu, diali sa nadprirodzené veci. Užili sme si každú jednu vec, každý dotyk, každý hlások. Asi dve hodiny sme si takto spontánne užívali a potom sme len tak sladko zaspali jeden vedľa druhého.
RÁNO
Ráno sme si dopriali fantastický horúci kúpeľ. To bolo úplne prvé čo sme urobili hneď ako sme otvorili oči. Vo vani sme spomínali na včerajšiu noc.
„Včerajšia noc bola tak vášnivá, až adrenalínová, neskutočná."
„Presne tak, ja netuším odkiaľ sa to v nás vzalo, ale prišlo to vhod."
Zasmial som sa a pritísol si Emu na svoje rameno.
„Poklad ?"
„Áno miláčik ?"
„Som strašne hladná. Mohol by si zavolať a objednať nám nejaké jedlo sem do izby ?"
„Ale isteže, prečo si to nepovedala skôr ? Mohla si, idem im teda zavolať."
„Nemusíš hneď, stačí aj keď sa okúpeme."
„Ak to stačí vtedy, tak až vtedy."
Ema sa usmiala a fúkla na mňa kúsok peny. Mal som to po celej tvári. Samozrejme so smiechom mi to Ema zotierala."
„Ďakujem, a prečo sa smeješ teraz ?"
Opäť som sa to opýtal, ja totiž nikdy neviem prečo sa tak začne smiať."
„To preto, že si taký vyhúkaný, vtedy si taký sladký, taký sexy."
Zahrýzla si do spodnej pery a hladila mi hruď. Nadvihol som jej tvár a uštedril niekoľko božtekov. Bolo to vzájomné , zbožňujem ak urobíme niečo v rovnakej chvíli, páči sa mi to. Asi o pol hodinu som vyliezol z vane a dal som priestor Eme, aby sa mohla poumývať. Ja som dal prednosť sprche, zmyl som zo seba tú penu, umyl vlasy i telo a vyliezol zo sprchovacieho kúta. Schmatol som jeden z uterákov a zabalil som sa doň. Iba tak preventívne som omrkal čo robí vo vani moja drahá, tá si ma spokojne pozorovala.
„To pozoruješ tak zaujato mňa, alebo sa mi to zdá."
Vtipkoval som približujúc sa k vani.
„Pozorujem tvoje mokré mužné telo tak ako aj včera večer. Takúto možnosť majú iba tri ženy, mama, doktorka a manželka. Ja som jednou z nich."
Skonštatovala. Zásah do čierneho.
„To je obrovská pravda, ty ho môžem vidieť tak často ako len budeš chcieť. Máš na to celý život."
Pohladil som ju po tvári, ona mi hladila ruku.
„Drahý, nechcel by si si zopakovať ten včerajšok ?"
Lávako kládla túto otázku. Bol som v ťažkom pokušení.
„Áno, veľmi rád."
Už, už by sme sa boli pobozkali, ale zazvonil mi mobil. Do kelu, práve teraz ? Letel som do tej izby a okamžite si ho priložil k uchu.
„Áno, počúvam ?"
Odfúkol som si a silno som počúval kto mi to volá.
„Ahoj Michael, to som ja mama."
„Ahoj mami, som taký rád, že mi voláš, ako sa tam máte ?"
„To mi skôr ty prezraď ?"
„My si to tu užívame ako sa len dá."
„To naozaj rada počujem synček."
Zatiaľ čo ja som volal s mamou, Ema volala na recepciu a objednávala nám raňajky. Jedným uchom som počul čo objednáva a druhým uchom do počúval mamu.
„A ako sa má otec, čo robí ?"
„Je to tu ako vždy, máme sa fajn, ale otec stále len pracuje, vždy má nejaké stretnutia, obchody, málo čo je doma. Veď to poznáš."
„Áno, poznám to."
„Včera nás bol navštíviť Chris Atkins."
„Chris ? Bol u vás ? Prišiel sám ?"
„Bol tu aj so svojou snúbenicou."
„Snúbenicou ? On je zasnúbený ? Ako dlho ? Kedy sa žení ?"
Bol som z toho riadne v šoku.
„Neboj sa Michael, všetko ti poviem. Ak som ho dobre počúvala tak zasnúbení sú už 4 mesiace a svadba bude v marci."
„Paráda, ten Chris nečaká na zázraky, šibal jeden.Ale vlastne ja som takmer zabudol na to, že keď sme boli na Havaji v nemocnici, Chris mi spomínal, že chce požiadať Amy o ruku. Úplne som na to zabudol. Ale teším sa s nimi. Potešil ma tvoj telefonát."
„Aj ja som ťa rada počula, a aby som nezabudla, otec vás pozdravuje, teba i Emu."
„Že ďakujeme mami, rád by som dlhšie volal, ale musím ísť, práve nám priniesli raňajky."
„Len choďte, dobrú chuť a majte sa."
„Ďakujeme mami, ahoj a opatruj sa."
No tak toto je hádam sen. Všetko sa na dobré obracia. Neskutočná novinka. Ešte teraz som z toho paf.
„Kto ti volál miláčik ?"
„To bola mama. Neuveríš čo som sa dozvedel."
„Tak vrav, horím nedočkavosťou."
Prisadla si ku mne na posteľ a pritiahla aj vozík s raňajkami.
„Podrž sa, Chris a Amy sú zasnúbení, budú sa brať."
Ema na mňa vyvalila tie jej obrovské hnedé očká a ihneď ma obaja.
„Ako je to možné ? Kedy sa zasnúbili ? A čo svadba ? A prečo sa o tom dozvedáme až teraz ?"
„To naozaj neviem láska, ale zasnúbení sú asi dva týždne, a svadba má byť niekedy o tri mesiace, nič bližšie neviem."
„A odkiaľ to tvoja mama vie ?"
„Včera bol Chris aj s Amy u nich na návšteve, tam im to oznámili."
„Tak to je pecka, teším sa s nimi, ale mali by sme im zavolať a pozisťovať viac."
„Len pomaly moja drahá, oni nám istotne zavolajú, nechajme to na nich."
„Asi máš pravdu, počkáme teda kým nám oni zavolajú."
„To je moje dievča."
Ľapli sme na posteľ, kde som Emu mohol voľne bozkávať a pri každom bozku som cítil čokoládovú polevu. Tá ma naštartovala k raňajkám, že som sa nedal zastaviť. S chuťou som sa pustil do lievancou poliatých čokoládou a na vrchu šľahačka. Dobrúc chuť.
P.S: úryvok z básne :-))
Tvoja neskonalá krása vyráža mi dych,
kde som bol ja do frasa,
k čomu mi je prepych.
Potrebujem jedine teba,
aby som našiel sám seba.
Bola si chýbajúcou časťou,
teraz si mojou súčasťou.
Tvoje dokonalé krivky sú ako explózia,
nie je to sen, nie je to ilúzia.
Jedine ty ma máš vo svojich rukách,
si to len ty koho chcem,
na teba už nikdy nezabudnem.
....
(Michelle, 2. 9. 2012 21:01)