EMA
Je to tu ! Je to tu ! Je to tu !
Zajtra odlietame na Miami Michaelovim súkromným lietadlom,veľmi sa teším a som plná
očakávaní a vzrušujúcich zážitkov.Cítim sa,ako keby som šla niekam prvýkrát.Michael ide zo mňa prasknúť,toľko sa na mne smeje.Ja za to nemôžem,vždy sa takto teším na niečo čo ma teší.
„Bože,dúfam,že sme nič nezabudli zabaliť."
Stresovala som.Michael sa samozrejme dobre bavil.
„Miláčik,sadni si a dýchaj.Hovoril si,mám všetko zbalené,alebo radšej nehovor nič a tvár sa tak."
Uťahoval si.
„Toto nie je vhodná chvíľka na srandičky Mike.Dobre vieš,že ak nemám všetko som zlá."
Upozorňovala som na staronové veci.
„To je už verejným tajomstvom poklad.Mala by si si radšej užívať pocit,že zajtra odlietame preč,ďaleko do všetkého stresu a chaosu.Teš sa z tejto myšlienky tak ako aj ja."
„Ja viem,ja viem ... mala by som a sústrediť hlavne na to,ale ... "
„Nezapodievaj sa stále nejakým ale,maj to v paži.Aj keby sme niečo zabudli nebudeme to tam istotne potrebovať.Ideme tam do 5 hviezdičkového hotela,kde sa o nás postarajú ako o prezidentov.Tam budeš mať všetko,od masáže po výrivky,od trojkolky po pretekárske autá,všetko budeme mať k dispozícii.Môžeš byť úplne pokojná a relaxovať."
„No,takto som sa nad tým nestihla zamyslieť,vyzerá to tak,že vyzerám ako nejaká histerka.Mala by som ubrať."
Uznala som s úsmevom na perách.Michael len prikývol.
„V prvom rade nie si žiadna histerka,tie som už videl,ty máš k ním ďaleko a po druhé súhlasím,nie že by si mala ubrať,ale ty musíš ubrať."
Zasmial sa.Ten jeho sladký úsmev.
„Pri tebe musí byť človek pokojný aj keby nechcel."
Nechápačka.
„Prečo by musel ?"
Milo na mňa hľadel.
„No vieš,ten tvoj úsmev má akési čaro pokoja."
Usmiala som sa.
„To naozaj ? To mi ešte nik nepovedal."
Potešil sa mojej analýze.
„Všetci sú slepí,to zistí len ten,kto je s tebou neustále."
„To zmysel dáva."
Ťapla som ho po ramene."
„Hééj,chceš tým povedať,že inak hovor´m nezmyselne ?"
Krivo som pozerala.
„Nie .. tým som chcel povedať niečo celkom iné."
Len čo to dopovedal vrhol sa na mňa a pobozkal ma.Bozkával ma celé minúty a minúty.Skoro som mu odletela od vzrušenia.
Keď sa nám uráčilo stopnúť toto vzrušujúce dobrodružstvo tak sme ležali a pozerali na seba,pozerali sme si priamo do očí.Bez jediného slovíčka,iba sme ležali a hľadeli si do našich zamilovaných očí.Darovali sme si tucet sladkých úsmevov,pohladení,božtekov,objatí a opäť božtekov.Celé sa to dialo presne hodinu.
O tretej sme sa pobrali na návštevu k mojim rodičom,pretože nás ocko pozval a chcel sa s nami vidieť ešte pred odletom na Miami.
„Paul,poď aj ty s nami."
„Veľmi rád,dlho som nevidel vašu mamu."
„Myslím,že aj ona teba rada uvidí."
Michael a ja sme sa usmievali a Paul na nás nelogicky hľadel.Zrejme nepochopil môj humor.
Len čo som zazvonila na zvonček,dvere sa otvorili a privítala nás moja mamina.
„Ahojte deti,som rada,že ste prišli."
„Ahoj mami,aj my sme sem radi prišli."
„Dobrý deň mami."
Pozdravil Michael a bez váhania dal mame bozk a líce a venoval jej vrúcne objatie.V neposlednom rade sa mama zvítala i s Paulom.
„Ruky bozkávam Wattsnová."
„Vitaj Paul,rada ťa opäť vidím."
Keď sme sa všetci zvítali s mamou,nasledovalo zvítanie i s ockom.To už bolo trošku serióznejšie .
Všetci sme sa usadili v obývačke,kde nám mama priniesla limonády a koláče,ktoré nedávno dopiekla.
„Tak čo,už ste zbalení ?"
Opýtal sa ocko.
„Prirodzene.Dnes sme sa pobalili a sme ndočkaví za našou vzrušujúcou cestou."
Povedal Michael a chytil ma za ruku.
„To som rád decká.A ako dlho tam vlastne budete ?"
„Budeme tam celé tri týždne oci."
„Skvelé,budete mať kopec času na leňošenie."
Zasmial sa.My s Michaelom sme na seba pozreli a vedeli sme,že na leňošenie nebude čas,chceme mať dieťa.
„No nejak tak."
Dodal Michael a usmial sa,lebo vedel o čo ide.
„Dajte si tie koláče,do toho."
Mama nás opúť posúvala ako malé deti.
„Tie koláče sú fakt úžasné,lepšie som asi ani nejedol."
Hovoril Paul s plnými ústami.
„To rada počujem,ak chceš ešte si vezmi,na to sú tu tie koláče."
Posúvala mu tanier s koláčmi a usmievala sa.
„Máte už plán,čo budeme robiť na Miami Mike ?"
Pýtala sa mama.
„To netušíme,ešte tam nie sme.Podľa ponuky,ktorú som čítal tam majú výrivky,masáže,akupunktúru,prenajatie vozidiel,skvelé reštaurácie,hotelové diskotéky a podobné veci,čiže o zábavu máme postarané,ale čo z toho využijeme ako prvé necháme na náhodu,teraz je skoro o tom polemizovať."
Odpovedal.
„Páni,tam by som chcela ísť aj ja."
„Pokojne choď s nimi Any,vezmú ťa ako batožinu."
Ocko zase raz zarýval do mami tak ako to len on vie.
„A teba vezmu ako jedného z SBS-károv."
Mama sa nedala.
„Michael,kedy mám nástup ?"
„Aj okamžite."
Zasmiali sme sa.Bolo to milé rýpanie.
„A vy sa ako máte ?"
Opýtala som sa,aby sme nahodili novú tému.
„Ako chudobní v bohatom meste."
Odpovedal ocko.
„A čo máte nové ?"
Pýtal sa Michael.
„Dieru vo vreckách."
„Bože Jerremy,nemôžeš im odpovedať normálne ?"
Hneď ho mamina okríkla.
„Any pokojne,mladí to chápu."
Usmieval sa,mal na háku mamine slová.
„Nevšímajte si ho,tára hlúposti.Máme sa dobre a máme novú umývačku riadu."
„To ste kedy stíhali kúpiť ?"
„To sme si dali ako vianočný darček."
Usmiala sa a mrkla na ocka.
„A zdravíčko slúži ?"
Opýtal sa Paul.
„Zatiaľ slúži,vďaka za opýtanie."
Michael sa ku mne naklonil a niečo mi pošepkal na ucha.Ten nápad sa mi páčil.
„Počúvajte,práve som Eme navrhol,či by ste nechceli ísť s nami na spoločnú večeru okolo šiestej ?"
Navrhoval.
„No pokiaľ viem nemáme žiadny program na dnes večer.Čo povieš Any ?"
„Súhlasím,ak nás pozývate,prijímame."
Súhlasili,boli sme šťastní s ich odpoveďou.
„Výborne,my sa pôjdeme ešte preobliecť a prídeme po vás o 17:45."
Upresnila som.
„Dobre teda,budeme sa na vás tešiť,už teraz sa teším na tú večeru."
Dodala mama a túlila sa k ockovi.
„To radi počujeme,bude sa vám tam páčiť."
„A kam to vlastne ideme ?"
„To je prekvapenie otec,počkaj si a dozvieš sa."
Neprezradil.
„My už pomaly pôjdeme a o 17:45 prídeme po vás.Mimochodom tie koláče nemali chybu mami,boli božské."
Pochválila som a začala som sa lúčiť s rodičmi.
„Majte sa a onedlho sa opäť uvidíme."
Po týchto slovách sme vychádzali z dverí a nastupovali do auta.Na ulici sa začali zhromažďovať ľudia a hľadeli priamo na naše auto.Každý ukazoval len na nás,tých ľudí bolo ako neúrekom.
Radšej sme zmizli skôr než by sem dorazili tí otrasní novinári a liezli nám dobre že nie až do zadku.
Keď sme sa zdialili z ulice obom nám odľahlo a uvolnili sme sa.
„Myslíš,že som urobil dobre to s tou večerou ?"
„Nevidel si ich reakciu ? Boli nadšení,bude to príjemný večer,ešte sme s nimi neboli na nijakej večeri."
„Máš pravdu,bude to skvelý večer."
Mike ma objal,pobozkal na čelo a hrial ma svojim mužným telom.Doma sme boli za krátku chvíľu.Prvé čo som urobila bolo,že som sa hodila do vane a umyla si hlavu.Potom som si ju vyfúkala a vymýšľala si nejaký rozumný účes.Hneď na to som si prezerala skriňu čo by som si mohla obliecť.Zapáčil sa mi jeden z kostýmov,ktorý mi Michael podaroval na Vianoce.Neváhala som a obliekla som sa doň.Potom som sa vrátila k mojim vlasom a urobila si účes,ktorý som vymýšľala pred zrkadlom.Do hodiny som bola úplne hotová.Na záver som sa nastriekala jedným z parfúmov od Michaela a bolo to dokonalé.
Len čo som vyšla z kúpelne,Michael stál pred zrkadlom v naše spálni oblečený v obleku a upravoval si vlasy.Len čo ma zazrel otočil sa ku mne.
„Čo povieš,ako vyzerám ?"
Opýtal sa ukazujúc sa mi v obleku.Bol naozaj veľmi sexy.
„Pravdu ?"
„Poprosil by som."
„Vyzeráš naozaj sexy."
Začervenal sa.Bol roztomilý.
„Ďakujem,takú úprimnosť som naozaj nečakal."
„Si nespokojný ?"
„Práve naopak,som poctený a spokojný s tým čo si myslíš."
Milo sa pousmial a opäť si niečo pred zrkadlom napravoval.Pristúpila som bližšie k nemu a mohla som zacítiť z jeho neuveriteľnej príťažlivej vône.
„Vyzeráš senzačne drahý a nestoj toľko pred tým zrkadlom lebo budem žiarliť,že tu stojíš viac než ja."
Pousmiali sme sa.Michael sa pobavil na tom čo som povedala.
„Si zlatá keď žiarliš."
Podpichol.
„Ešte nežiarlim."
Vyškerila som sa.
„Óóó,že ešte nežiarlim ... ešte si nedostala dosť veľký podnet čo ?"
„Tak nejak.Ani to neskúšaj,budem zlá."
„To mi pripomína našu dnešnú debatu nemyslíš ?"
„Nespomínam si."
„To určite,si fantastická herečka počúvaj."
Chytil ma za pás a položil svoje čelo na to moje.Potom mi hladil boky s jeho jemnými rukami a jeho pohľad bol taký prenikavý a nežný.
„Ešte chvíľu takto na mňa pozeraj a neudržím sa."
Hovorila som k nemu.
„Tak to by sme asi nemali riskovať čo ?"
„Asi nie."
Pozrela som na hodinky.Bolo pol šiestej.
„Máme ešte 15 minút."
„A ... ?"
„A nič,ideme dole."
„No pekne si ma odstrčila."
Zasmial sa a otvoril mi dvere z izby.Zišli sme do predsiene a pomaly sme sa pripravovali na odchod.Michael ešte zavolal do reštaurácie,či rezervovanie miest je v poriadku.Všetko vyzeralo byť v pohode takže sme mohli pokojny vyraziť za našimi.Presne o 17:45 sme boli pri nich.Mama s ockom len rýhlo nastúpili a šlo sa do reštaurácie.
„Vyzeráte fakt super,obaja."
„Vy vyzeráte tak isto parádne,ste ako obrázok.Ty Michael vyzeráš v tom obleku fantasticky."
„Ďakujem pekne,som rád,že sa ti pozdáva môj výzor."
„A komu by sa nepozdával ?"
Mama sa z chuti zasmiala a ocko sa len prizeral,po čase sa usmial aj on.
„Sme tu vážení.Ide sa."
Michael zavelil a šlo sa.Pekne sme si vystúpili a ruka v ruke sme vstúpili do reštaurácie.Zvonku vyzerala nádherne no vo vnútri bola ešte krajšia.Tie svetlá a tie stoly,tá živá hudba a výzdoba.Jednoducho reštaurácia na bohovsky vysokej úrovni.Sem chodí tá najvyššia vrstva.Dnes sem patríme aj my.
„Dobrý večer,dnes večer budem vaším čašníkom.Dovoľte,aby som vás doprevadil k vášmu stolu.Poďte prosím."
To som teda nečakala,taký zdvorilý prístup a milý vzhľad.Páči sa mi to.
„Je to tu ako vo filme,s tým som sa ešte nikdy nestretla."
Povedala mama a pohodlne sa usadila za stôl."
„Viete,toto nie je obyčajná reštaurácia,táto reštaurácia má istú pozíciu v šoubiznise,chodiasem významní ľudia,má to úroveň.Majitelia si nemôžu dovoliť prísť o priazeň týchto zákazníkov,preto robia všetko pre to,aby sem chodili ľudia radi s pocitom,že je tu o nich dobre postarané.Toto všetko majú časníci v etikete.Ak by to porušili,je to koniec pre tento podnik."
Michael nám to všetko objasňoval po tichu a jasne.Mal pravdu,všetko to je ako veľká bublina,nedajbože,aby to niekto pokašľal.Niektorí si len plnia povinnosť,iní to robia od srdca.
„Nech sa páči,tu je naše dnešné menu,ak vám môžem odporúčiť,dnes máme v ponuke víno v najlepšej kvalite a za nízku cenu.To si nenechajte újsť."
„Ďakujeme,ak by som mohol poprosiť,nalejte nám troška z toho vína na ochutnávku."
„Hneď to bude pane."
A opäť sa niekam vytratil.Za krátko sa vrátil aj s vínom."
„Nech sa páči."
Nalial nám kúsok do pohárov a všetci sme z neho ochutnali.Bolo naozaj iné než ostatné vína.Bolo pomerne sladšie a jemnejšie.
„Výborné víno,ako sa volá ?"
„Pomenovali sme ho podľa tejto reštaurácie,La Costa."
„To sa k nemu presne hodí,nalejte nám do pohárov a fľašu môžete nechať na stole."
„Ako si želáte.Vybrali ste si niečo na večeru pane ?"
„Iste,dal by som si lososa vo vlastnej šťave a k tomu americké zemiaky a zeleninovú oblohu."
„Ďakujem,teraz vy madam."
A tak sme si všetci objednali z tejto skvostnej reštaurácie La Costa.Ešte som o nej nepočula,ale ja som nepočula o mnohých podnikoch v tomto meste.Pomaličky začínam objavovať neobjavené a nepoznané po Michaelovom boku.
Dokonca aj obsluha tu bola rýchla a kvalitná.Netrvalo dlho a niesli nám to čo sme si objednali.Všetko bolo chutné,mäkké,šťavnaté no jednoducho tak ako to má skutočne byť.
„Tak v tomto podniku to naozaj šlape ako hodinky."
Začal ocko.
„Ešte nikdy som nezažila také niečo ako tu.Je to skvelé miesto i skvelý večer.Ďakujeme za pozvanie Michael,oplatilo sa tu prísť."
„Nemáte za čo ďakovať naozaj,prídeme sem aj nabudúce."
Je to úžasny pohľad aj pocit keď vidím mojich rodičov ako si rozumejú s Michaelom a berú ho ako syna.Je to pecka.
„Chutilo vám jedlo z tejto kuchyne ?"
Informatívne sa Michael spýtal.
„Nemalo to chybu,ten steak bol fantastický."
„Presne tak,všetko bolo fantastické,od vína až po jedlo."
„To rad počujem,teraz by sme si mohli zatancovať nie ?"
Len čo to povedal,už aj ma chytil za ruku a šli sme na parket.Moji rodičia nečakali a pridali sa k nám.
Tento večer si neviem ani len vynachváliť,som maximálne spokojná so vetkým.Tento tanec je brilantný záver dnešného večera.Budú to krásne spomienky do budúcna.Tancovali sme celé tri tance a potom sme si sadli k stolu.Ešte sme si objednali dezertík a to bol koniec.
Už len zelené papieriky a svet je hneď zelenejší.
Už si vezmem len kabelku a môžeme ísť.Paul už stál pripravený pri aute a otváral nám dvere.Odrazu sa začali vynárať novinári.Ani diabol nevie odkiaľ sa nabrali,ale boli tam.Vynárali sa z každej strany a boli dotieraví a hrubí.Dobíjali sa s otázkami a približovali sa viac a viac.Bolo to hrozné,ako mor.
Ani neviem ako,ale ocitla som sa v aute.Michael sa dlho nevedel dostať dnu no aj jemu sa to podarilo.Paul okamžite vyštartoval preč od toho prekliateho miesta.
„Tak toto bolo priveľa,podám žalobu na tých slizkých dotieravých parazitov.Už dlho mi otravujú život a ja nie som handra.Stačilo !"
Michael bol poriadne napálený a mal na to plné právo.Každý by na jeho mieste konal rovnako,on sa zachoval ešte dosť dobre.Iní by boli agresívnejší a dopadlo by to aj horšie.
Cítila som sa trošku hlúpo,že som Michaelovi nemohla nijako pomôcť,musel sa s nimi porátať sám.Ich bolo tucty a on bol jeden.
„Michael mrzí nás to."
„Vy za to nemôžete,niekto dal tým slizákom typ."
„To je daň za slávu."
„Máš pravdu otec,ale ja to už zariadim."
„Čo chceš podniknúť ?"
„Podám žalobu a nebudem pokojný kým z nich nevysúdim aj gate."
„Máš na to právo,toto bolo priveľa."
Podporila som ho.
„Ďakujem vám za podporu,vážim si to."
Pri tejto debate sme si neuvedomili,že už stojíme pred domom mojich rodičov.Rozlúčili sme sa s nimi a upaľovali sme domov.
„Vieš čo si myslím láska ?"
„Počúvam."
„Ten typ dal niekto z tejto ulice.nejaký sused.Všimla si si,ako sa hrnuli dnes poobede ľudia nie ?"
„Neviem zlatko,mohol to byť ktokoľvek."
„T je fakt,som zúfalý z tohto prenasledovania."
„To ti verím,ale neboj zajtra zmizneme preč na tri krásne týždne."
Upokojovala som ho a zaberalo to.
Po príchode domov sme sa čo najskôr prezliekli do pyžama a šupli sa do postele,aby sme boli svieži na zajtrajšiu cestu.
...
(Michelle, 1. 9. 2012 20:43)