MICHAEL
„Tak ako poklad,všetko sa Ti páči ?"
Opýtal som sa s milým úsmevom.
„To čo je za otázku,samozrejme,že všetko sa mi páči.Vôbec som nečakala niečo také.
To je proste senzácia."
Dodala.
„Potom som spokojný aj ja.Vieš týmto som nechcel poukázať na to,čo si môžem dovoliť,alebo tak,ale chcel som Ti ukázať,že pre teba urobím i kúpim čokoľvek,kdekoľvek a napeniazoch nezáleží."
Vysvetľoval som.
„Láska,Ty si dobrota sama o sebe,nezištnosť a láskavosť sama.Som s Tebou naplno šťastná a chcem mať s tebou dieťa."
Neskutočná poznámka,normálne som sa sekolna moment.
„To si myslela vážne ? Chcela by si mať dieťa ? Teraz ?" Bol som z toho milo prekvapený,no overoval som situáciu.
„Áno Mikey,som si istá,dnes som zistila,že som pripravená stať sa matkou.Chcem,aby sme boli kompletná rodinka.Všetko sa príchodom dieťatka zmení,mnohé sa zmení a obráti na lepšie a krajšie."
Krásne slová,vystihovali asi všetko.
„Máš úplnú pravdu.Budeme konečne kompletná rodina,budeme mať malé bábo.Milujem deti,milujem Teba a milujem aj tú predstavu na našu rodinku."
Pobozkali sme sa,objali a držali za ruky,hľadeli si do očí a maznali sa. Asi o hodinku postupne naša návšteva opúšťala naše sídlo.O 22:00 sme boli sami doma.
Na druhý deň
Je pol desiatej ráno a moja milovaná ešte leží v posteli.Nancy v kuchyni pripravuje nejaké lahody,Melanie a Francis jej pomáhajú a Steven prezerá celý dom či je
všetko v poriadku. Dnes som si naplánoval,že oznámim Eme,že si zopakujeme naše medové týždne na krásom horúcom mieste.Priamo na Miami. Počkať ! Myslím,že už prichádza.Idem do kuchyne.Za chvíľočku tam prišla i Ema a prehrabala si vo vlasoch.
„Zdravím Vás."
Všetci odzdravili,iba ja som sa usmieval a hľadel na ňu.
„Mike,čo tak na mňa hľadíš ? Som snáď niekde špinavá ?"
Začala sa prezerať a krútiť dookola ako psík za chostíkom.
„Ale nie,nie si špinavá,si len krásna a preto na Teba tak hľadím.Kochám sa tou nádherou."
Milo a usmiala a pohodlne sa usadila v mojom náručí.
„Čo nám to Nancy pripravuje ?"
„Myslím,že je to toast s džemom a pohár výdatného mlieka." Odpovedal som.
„To mi často robievala moja mama.Mám k tomuto jedlu len pekné spomienky."
„Tak čo keby som tie spomienky zamenil za nové a vzrušujúcejšie..."
Nechápavo pozerala a šťúchala mi do ramena so zámerom vedieť odpoveď.
„Poviem Ti to až v pravý čas,no teraz by sme sa mohli v pokoji naraňajkovať nie ?!
„Michael,hovor ... netráp ma." Doviedzala.Smial som sa.
„Neprezradím,teraz určite nie.Počkaj si."
Naťahoval som ju. Nafučaná si sadla k stolu a čumákovala do zeme.
„Miláčik,ver mi,oplatí sa ti počkať si." Zrazu akoby ožila a tvárila sa celkom normálne,ako vždy.Nerozumel som.
„Neviem síce čo to tajíš,ale verím,že tu bude stáť za to čakanie."
Pousmiala sa a odfúkla si ofinu z očí.
„Tomu môžeš veriť drahá."
Melanie priniesla raňajky na stôl.
„Dobrú chuť láska."
Ema len pozdvihla pohár s mliekom a kývla s hlavou na znak odpovede.Po chvíľke spustila,teda keď do seba natlačila raňajky.
„Michael,drahý,budeš taký láskavý a prezradíš mi to obrovské tajomstvo určené len pre V.I.P ľudí ?"
Počul som troška irónie v jej hlase,bral som to s humorom.
„Tááákže,oplatilo sa Ti naozaj čakať.Včera boli Vianoce ako určite vieš a Ježiška si mala naozaj bohatého,no nedostala si ešte jeden darček,taký špeciálny,určený pre nás oboch."
Ema nechápavo hľadela a premýšľala o čom hovorím.
„Buď konkrétnejší prosím Ťa."
Pokračoval som teda.
„Vieš,keďže naše pôvodné medové týždne nedopadli podľa naších predstáv,spoločne s ostatnými sme pripravili také prekvapko v podobe náhradných medových týždňov.Tentokrát sa pôjde do Miami.Čo na to povieš ?"
Ema bola kúsoček prekvapená,kúsoček zaskočená,kúsoček stíchla.Za malú chvíľku sa postavila,prišla až ku mne,sadla mi na kolená,bez slova ma objala,vrúcne objala,pošepkala do úška krásne slová,oprela si svoje čelo o moje,hľadela mi do očí,nakoniec ma pobozkala apoďakovala.Bolo to peckovééé !!
„Veľmi rada si s Tebou zopakujem to čo sme nedokončili už pred tým a ako som už spomínala,chcela by som mať s Tebou dieťatko."
Povedala a pousmiala sa.Žeby signál ? Odkašľal som si a mrkol priamo na ňu.
„Svoje želanie považuj za splnené."
Krátka a výstižná odpoveď.Obaja sme boli spokojní a vzrušení,čo nás bud čakať na Miami.Jednú vec už vieme dopredu .Ostatné veci budú len milým spríjemnením oddychového a sladkého času strávenéh vo
vzájomnej prítomnosti a láske.A navyše túto príjemnú atmosféru dopĺňaj i fakt,že sme do sýta najedení .
Okolo druhej poobede
Ááách...! Perličkový kúpeľ s mojou milovanou bol naozaj relaxom a užil som si to.Pecka.Dali sme si šampus,počúvali hudbu a čľapkali sa vo vani plnej bubliniek.
Teraz sedíme v obývačke,počúvame príjemnú jemnú hudbu a vytvárame si predstavy ohľadom našej rodinky,dovoleniek i našich medových týždňov.Sú to celkom vtipné predstavy no mne sa páči každá jedna predstava a plán do budúcna ! Verím vo všetko !
„Bláááznivéé...je to bláznivé."
Dodala Ema so smiechom,krčiac sa na sedačke.
„Prečo si to myslíš ? Ja by som to skúsil."
Nadšene podotýkam.
„Naozaj by si žil s gorilami v džungli ? Bol by si druhý Tarzan ?"
Smiala sa,brutálne.
„Áno,bol by som medzi svojimi."
Tiež som sa smial.
„Fúúú,dobré debaty tu rozoberáme,ako naozaj."
„Mne sa to páči,rád preberám neobvykle veci,tým sa odlišujem od iných a ja chcem byť iný,v dobrom slova zmysle."
Opäť moje zdvorilé vysvetľovanie.
„Prirodzene,Michael Jackson je predsa mimoriadne zdvorilý a jemný príťažlivý mladý muž so spôsobmi kráľa."
Lichôdky ja rád ...
„Keď to vravíš ty,ja nenamietam,môžem len súhlasiť."
Prikývol som.
„Narcis ... no milujem ťa veľmi,najviac na svete."
„Ten narcis určite nie som ja a s tým druhým naplno súhlasím."
Pobozkali sme sa.
„Mike,kedy ideme do Miami ?"
Dobrá otázka.
„Ak sa nemýlim tak koncom Decembra."
„A presnejšie ?"
„28.12."
„To máme už len tri dni.Mali by sme pomalinky baliť."
„Čááás láska,stačí začať zajtra,dnešok venujme sebe.Po návrate z teplých krajov pôjdeme hľadať miesto lekárky pre moju lásku."
„Chceš tam ísť so mnou ?"
Udivene sa pýtala.
„No to máš samozrejmé drahá,myslela si si,že budem sedieť doma ?"
Udivene odpovedám.
„Prepáč,budem šťastná ak tam pôjdeš so mnou."
„To je už lepšie."
Pošteklil som ju po brušku a na chodidlách.Zbožňujem jej smiech,bázeň pre oči i uši.
„Si taký sladký,ako obrázok...naše deti budú nádherné."
Hrialo ma pri srdci po týchto slovách.
„To by som mal povedať ja tebe,po tebe budú naše deti bystré,chytré a inteligentné."
Zasmiala sa a ja s ňou.
„To uvidíme,no verím,že niečo z toho budú mať určite."
Dodala na záver.
Okolo švrť na tri sme šli do jedálne na chutný obed,ktorý nám Nancy pripravila.Celý dom už rozvoniaval a nám tiekli slinky ako hladným vĺkom.
....
(Michelle, 1. 9. 2012 1:51)