53.kapitola Žeby Vianoce za dverami ?
EMA Páni,čas tak rýchlo letí ak ste s človekom,ktorého nadovšetko milujete a trávite s ním každú chvíľku v živote. Pri Mikeovi mi všetko pripadá také jednoduché no zároveň tak nekonečné či neočakávané ! Neočakávané preto,lebo nikdy nemôžeme vedieť kedy za nami sliedia nejakí tupí paparazzi či niektorí šialení fanúšikovia. Isté veci by som najradšej nezažila,ale ak som s Michaelom a jeho rodinou musím ich brať aj s týmito vecami. Čo sa týka mňa a Michaela sme úplne zohraná dvojica,vždy sa vieme dostať z každej kaše a sme za každú zábavu. Naše manželstvo rozkvitá každým dňom a dôkazom sú aj tieto predvianočné chvíle,ktoré budeme tráviť spolu v našom dokončenom Neverlande. Áno,je to tak.Konečne nám dostavali a doupravovali náš vysnívaný domov. S Mikeom sme sa rozhodli,že na Neverlande sa stretnú obe naše rodiny a tam sa oslávia Vianoce.Bude to hromadná oslava a stromček bude naozaj obrovský. Momentálne sa zaoberáme dovážaním nábytku na Neverland.Izby sú vymaľované a tak sa ide dať do izieb príslušný nábytok,ktorý sme s Michaelom starostlivo vyberali a dolaďovali k farbe stien. Mám z toho obrovskú radosť a som celá vzrušená ! Michael je na tom podobne,najväčšiu radosť má z obývačky,našej spálne i detských izieb,ktoré sme si upravovali s najväčšou láskou.Dali sme si na tom extra záležať. Dobre ste rozumeli tých detských izieb je totižto viac,presnejšie sú dve,ale sú to rozsiahle miestnosti takže do jednej izby sa priemerne zmestia 4 deti. Je to neuveriteľné,ale je to tak,chceme aby naše deti mali plno priestoru a hračiek. Ďalej sa Michael najviac teší z kuchyne,ktorá je naozaj nádherná a útulná.No úplne najviac sa teší z miestnosti,kde bude môcť trénovať na turné,či na rannú rozcvičku.Ďalšia miestnosť je obrovské nahrávacia štúdium hneď vedľa Neverlandu. Je to naozaj rozprávkové miesto.Je tu všetko o čom by snívalo každé dieťa či dospelý človek. Teraz späť ku mne a mojej láske.Onedlho by sem mali prísť veľké nákladné autá plné objednaného nábytku.Bude tu obrovský frmol,ale ja sa na to aj tak veľmi teším. „Miláčik,ja som strašne nedočkavá.Kedy majú prísť ? Nemeškajú náhodou ?" Dobiedzala som,až to šlo na nervy. „Zlatá moja musíš sa upokojiť.Tí chlapi vôbec nemeškajú,práve naopak stíhajú to v norme.Viem,že sa na to tešíš,ver že aj ja ale musíme to vydržať a vydržíme to spolu !" Zdôraznil s úsmevom a chytil ma za ruku. „To nejde.Neobsedím ani keby tu bomba spadla priamo na stred izby !" Michael sa začal smiať,zrejme som ho dobre pobavila. „Drahá,práve pre to tvoje cítenie pre všetko a pre také detaily som sa do teba zamiloval.Si roztomilá keď sa snažíš a niečo veľmi chceš." S úsmevom dopovedal a potom som mohla ochutnať opäť z tých jeho jedinečných pier. „Michael,čo keby si nezahováral sladkými rečičkami a prezradil mi kedy tu konečne budú tí chlapi aj s nábytkom ?!" Dobiedzala som čoraz tvrdšie a nedala som pokoj,ako malá. „Ak by sme tu mali nejakú pohodlnú sedačku,povedal by som ti,aby si si sadla a upokojila sa,ale keďže ju nemáme poviem ti to po stojačky." Nadýchol sa,usmial a pokračoval. „Upokoj sa miláčik." No mám dosť.Ten si veselo zo mňa uťahuje a usmieva sa na mňa. „S tebou nie je normálna reč Michael !" Teraz som trošku zahrala urazenosť a otočila sa Mikeovi chrbtom. „No dobre,hnevaj sa,ale ty chceš vedieť kedy prídu s nábytkom." Veselo sa chechúňal a dupkal nohou v rytme pesničky Bad. „Ach,teba človek nedonúti povedať ani slovo aj keby tu hneď hral svoju smrť." Pousmiali sme sa a konečne som mala pocit,že mi to ide povedať. „Myslím žeby tu mali byť ..." Nestihol dopovedať pretože v celom dome znel zvoniaci tón.Obaja sme sa na seba mrkli a presne sme vedeli kto to je.Ja som ako besná vyletela k dverám a s úsmevom som otvorila. „Dobrý deň madam.Sme tu správne ? Vy ste pani Jacksonová ?" Bola som ohromená tou zdvorilosťou a presnosťou. „Áno,to som ja.Vy ste prišli s tým nábytkom,že ?" „Presne tak,to sme my.Mohol by som hovoriť s vašim manželom,prosím?" Ani nie sekunda a Michael už stál vedľa mňa medzi dverami. „Pán manžel je už tu.Poďte ďalej." Humorne privítal a už si podávali ruky.Len čo chlapi vstúpili dovnútra,obzerali si priestory. „Takže,pán Jackson,máme všetko čo ste si objednali a potrebujeme niekam umiestniť všetky skrine,vane,toalety,televízory.No jednoducho musíme niekde tieto veci položiť,aby sme ich mohli umiestniť kam budete chcieť." Upresnil hlavný z robotníkov. „Jasné,rozumiem.Myslím,že najväčší priestor máme tu v obývačke.Tu môžete poukladať všetky veci,ale poprosím všetko robte opatrne.Len pred pár dňami nám dokončili podlahy,dlaždice,kachličky a nechceme,aby sa po poškrabalo,alebo obilo." „Buďte bez obáv,my sme profesionáli.So všetkým zaobchádzame jemne a opatrne." Povedal a začal deliť pomocným robotníkom úlohy,kto vezme akú vec a kde ju umiestnia. „Ak sme sa dohodli,navrhujem,aby sme teda začali s premiestňovaním vecí do obývačky a ja vás potom s manželkou budeme navigovať čo kam chceme." Dodal Mike a chlapi sa dali do práce.Nemrhali ani jedinou sekundou. „Miláčik je to také vzrušujúce pozerať sa,ako ti sem nesú tvoj vlastný nábytok,úplne nový a ako pomáhaš pri tom všetkom.Pripadám si ako kráľovná." Začala som. „Ty si tak nemusíš pripadať láska moja,ty si tou kráľovnou,si kráľovnou môjho srdca aj života.So mnou budeš žiť naozaj kráľovský život,to ti zaručujem !" Zdôraznil,vrúcne ma objal a nežne pobozkal.Momentálne sme nemali čas na jemnosti tohto druhu,pretože sme sa museli venovať veciam ohľadom zariadzovania nášho hniezdočka lásky. Po takej polhodinke prenosu vecí z áut do obývačky sme začali chlapíkov usmerňovať čo majú uložiť do ktorej izby. Bolo to pomerne zdlhavé a pomalé no za to to bola skvele odvedená práca.Tí chlapi neodfušovali jediný nábytok. Vane a toalety sme nechali až na úplný záver.Ak mám byť úprimná tak tie vane boli dosť ťažké hebedá a boli až štyri,čo značí,že tu máme štyri kúpelne+toalety+sprchové kúty.Kým vyniesli vane a ostatné veci tak prešla takmer hodina a kým to všetko zapojili a zašrúbovali tak ďalšia hodina prešla. Ako sa vraví trpezlivosť ruže prináša.V tomto prípade priniesla celý záhon ruží. :-D Po skončení profesionálej roboty a po vyplatení usilovných chlapov sme si s Mikeom poriadne vydýchli a s úsmevom na perách a radosťou v srdciach mohli v pokoji obzrieť všetko zariadenie v novom dome. Bola to naozaj nádhera.Až teraz bolo vidieť všetku tú námahu tých chlapíkov a až teraz vynikal ten moderný nábytok medzi šyrmi stenami. „Pozri sa na tú nádheru zlatko,vidíš aj ty to čo ja ?" Opýtala som sa. „Ja vidím oveľa viac,vidím tu lásku,pokoj,harmóniu a vidím tu teba.Urobil som dobre ak som nechal výber farieb stien na teba.Teraz je vidieť,že si sa trafila priam dokonale.Všetko tu so sebou ladí.Milujem ťa." No čo by ste urobili po takýchto vrúcnych slovách.To isté čo ja,podlomili by sa vám kolená a nahrnuli slzy do očí. „Michael,si dokonalý manžel,čo viac si pri tebe môže človek priať.Aj ja ťa milujem." Náš "prvý" bozk sme si po takých vrúcnych slovách dali na úplne novej,pohodlnej,mäkkej sedačke.Týmto sme ju zrejme aj pokrstili. „Som šťastný." Odrazu povedal. „Ja som šťastnejšia." Objali sme sa.Pri tom som mohla počúvať tlkot jeho obrovského láskyplného srdiečka. „A čo by si chcela robiť teraz,drahá ?" Opýtal sa vľúdnym hlasom.Mrkla som sa na hodinky a prehovorila. „Je pol štvrtej,prejdime sa k mojej mame na kávu." Navrhla som. „S tebou kamkoľvek.Obleč sa teplo,predsa len máme už ten December a Vianoce sú za dverami." Slovko Vianoce zdôraznil širokým úsmevom a podskakovaním na mieste.Vedela som,že sa tešil ako malý. „Samozrejme,teším sa na to ako sa budeš tváriť ak si rozbalíš darček,ktorý mám pre teba odložený." Nadšene vypúlil očká a vyčaril úsmev na perách. „Darček ?" Vypytoval sa humorne. „Nie je jeden.Viac ti nepoviem." Napovedala som mu. „Môj najväčší darček si pre mňa ty a opäť len ty.Viac nepotrebujem,možno ešte také to turné raz za rok." Musel už niečo zabiť,To by nebol on. „Jasnačka,čo keby som ti dala po stromček šnúru ročného turné hm ?" „Odmietol by som ho.Cez sviatky chcem byť s tebou stále.Musíme byť spolu tak dlho ako sa len bude dať.Dobre vieme,že po sviatkoch chceš hľadať miesto doktorky." Dodal. „Viem,že ťa to trápi aj keď to nedávaš na javo,ale chápeš prečo to chcem urobiť,však ?" „Chápem a neodrádzam ťa." Pobozkal ma na noštek a prehodil si teplý kabát cez plecia. „Až po tebe." Otvoril mi dvere od domu.Gentlman.Limuzína aj s Paulom stála pred schodmi domu.S Michaelom sme zišli po schodoch a nastúpili do vyhriatej limuzíny. „Kam to bude vážení ?" Opýtal sa dobre naladený Paul. „Ku svokrovcom." Odpovedal Mike. „Pohodlne sa usaďte,onedlho tam budeme." Presne to sme aj urobili.Sedelo sa nám naozaj pohodlne a cestou k mame sme sa hladili,držali za ruky,rozprávali,smiali,srandovali,pusinkovali a užívali si spoločné chvíľky. Po príjemnej jazde sme zastavili pred domom mojich rodičov a Paul nám otvoril dvere. „Nech sa páči,sme na mieste." Povedal Paul a držal dvere. „Ďakujeme.Teraz máš voľno Paul,môžeš ísť s nami,alebo choď niekam do mesta." „Ak dovolíte rád by som šiel s vami pani Jacksonová.Rád by som pozdravil vašu mamičku." Hovoril s takou tou iskričkou v očiach. „V poriadku,poď s nami." „Vrelá vďaka." Keď sme sa dohodli pristúpili sme k dverám,na ktoré som tri krát zaklopala.O malú chvíľku sa dvere otvorili a privítal nás ocko. „Rád vás opäť vidím deti,aj teba Paul." „My teba tiež otec.Ako sa vám s mamou darilo počas naše neprítomnosti ?" „Nič mimoriadné Michael,vďaka za opýtanie.Veď prešli len mesiac čo už s nami nebývate.Radšej mi povedz ako vám to dnes šlo so zariadením vášho domu ?" „Dobre,že sa pýtaš.Šlo to fantasticky.Zajtra nám prídu založiť krb do spálne aj obývačky,prídu televízni technici zapojiť satelit aj naladiť programy a všetko okolo toho.Čo by si povedal na to keby si aj s mamou prišiel zajtra k nám na večeru hm ?" Kým Michael dohadoval s ockom zajtrajšiu návštevu,ja som sa zvítala s maminou a mamina zasa s Paulom.Potom sme sa pridali k ockovi a Mikeovi. „Radi prídeme,určite." Súhlasil. „Kam radi prídeme ? Vítam ťa Michael.Rada ťa vidím." „Ja teba tiež mama.Práve som otcovi navrhoval,aby ste k nám zajtra prišli na večeru." „Tak to naozaj radi prídeme." „Je to pol hodiny cesty.Pôjdete stále na východ a potom odbočíte doprava.Chvíľku pôjdete pomaly autom a na ľavo uvidíte obrovskú bránu s nápisom Neverland." „Budeme tam,vyhovuje vám to okolo siedmej ?" „Skvelý čas.No nestojme tu ako prikovaní,dajme si šálku horúcej kávy,pri ktorej preberieme čo len budete chcieť." Nikto nenamietal,šli sme si teda sadnúť do obývačky za ten útulný stolček,pri ktorom vždy riešime rodinné veci a popíjali sme skvelú maminu kávu.
Komentáre
Prehľad komentárov
Tak po poriadku,
1. Na začiatok chcem zdôrazniť, že sa teším ako malá z toho fajnového písma, ktoré si nasadila. Meníš ho ako ponožky, ale snáď sa už pri niektorom "zahniezdiš" :D
2. „Ty si tak nemusíš pripadať láska moja,ty si tou kráľovnou,si kráľovnou môjho srdca aj života.So mnou budeš žiť naozaj kráľovský život,to ti zaručujem !" - Ojojoj! Niekedy mi určité úseky prídu ako z presladeného románu, cukor mám až za ušami :P Preto chcem na toto vyslovene poukázať, aby si sa krotila :) ja viem, že je to ťažké - veď ide o MICHAELA! Ale predsa len... menej cukru, viac horkosti :D To znamená, menej toho "ňuňuňu s rodinkou", s priateľmi, príliš sa zaoberáš nepodstatnými vecami, a tie ti zaberajú väčšiu časť každej kapitoly. Pamätaj - v jednoduchosti je krása :) Preto nemusíš opisovať každý krôčik, ktorí spravia, každý pohyb, skús to zobrať plynulo.
3. Zariaďovanie Neverlandu - priam z toho sršala radosť a vzrušenie! Vcítila som sa do Emy, tiež by som bola na vrchole blaha z toho! :)))))
4. Pýta sa ti zápletky. Nemusia byť hneď vyslovene zlé alebo negatívne, môžu to byť také epizódkové záležitosti, flirty, žiarlivosť (ale krotiť sa!:), práca, hádky, nedorozumenia, problémy... a neskôr nás môžeš prekvapiť silným SURPRISE! Mám na mysli niečo ako - KABOOM!!!!!!! :D
5. Nové postavy, nové postavy!!!!! Okolo Michaela sa neustále točilo plno ľudí, v Neverlande služobníctvo, v práci kolegovia, Michaelovi bratia a sestry, a najmä DETI. Cudzie deti, synovci, netere. Hry, zábava, sranda :)
6. Ako poslednú radu dávam: radi by sme sa možno aj dozvedeli presný čas - dátum, kedy sa toto odohráva a ďalšie detaily :)
7. Ďakujem za super spestrenie života! :-* Prajem veľa úspešných a originálnych nápadov!
juuuu :D pekne
(domči, 15. 12. 2011 23:45)moja..na net som sa dostala až teraz tak skor sa nedalo prečitať si a dať koment na new kspču. taaakže..fajná kapitola.pekné..a som zvedavá ked bude mať kapitolu a budu vianoce :D že mčo bude tam
JANULIK
(JANULIK, 4. 12. 2011 16:26)
Tááákže :D
Po prvé konečne new kapitola.
Po druhé som rada, že je nová kapitola.
A po tretie vyzerá, že je dlhá, čo sa mi páči.
Okrem toho, vieš ako som sa nudila, keď si nepísala? :D Ubíjalo ma to :D :( Som rada, že si neprestala a inak dávam ako prvá komentár, ale to si si už zvykla ne? :D
No fajn, idem k story, lebo tieto moje výlevy nebudú mať konca :D
Taký pekný začiatok a to s tým stromčekom, ach jáj, už na mňa ide tá vianočná nálada a keď čítam niektoré vety, tak sa stále viac a viac neviem dočkať Vianoc. Už aby boli :D Hrozne sa to vlečie :D Ten Neverland, ja keď si to predstavím, akože KRÁSNA predstava. Waw!!! :) Tí dvaja sa vedia tak krásne na seba "hnevať" :D Aj ja som niekedy taká že keď sa na niečo teším, tak sa na to pýtam, každých 5 sekúnd, ale to nič :D Ema nie je sama :D
Ja neviem prečo, ale mňa tá veta "Pán manžel je už tu." - rozosmiala :D
Záhon ruží? :D To len teba toto napadne :D "Slovko Vianoce zdôraznil širokým úsmevom a podskakovaním na mieste.Vedela som,že sa tešil ako malý" ... to podskakovanie poznám veľmi veľmi dobre :D
Joj "dieťa" moje veľmi pekná kapitolka. Vieš aká som rada, že si konečne dala new kapitolu? :) Mám Ťa tak rada. Dúfam, že new kapitola bude čo najskôr, a nezabudni, že keď bude daj mi to vedieť :D A možno bude toto kratší komentár, ale česala som sa a písala komentár zároveň, takže sa nečuduj :D
A ešte niečo: "Ďakujem za krásnu pol hodinku strávenú pri čítaní." :-* GBY :-*
P.S. Neviem, či bude kapitola ešte pred Vianocami a keď nie, tak ti prajem ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE :-* Ale to ti napíšem aj na FB :D Ale aj tak som to musela napísať aj sem :D :o)
....
(Michelle, 29. 8. 2012 22:56)