Choď na obsah Choď na menu
 


51.kapitola Rodina nadovšetko

3. 7. 2011
MICHAEL
 
Niet nad skvelý obed v kruhu rodiny.To je sen hádam každého človeka,ktorý miluje svoju rodinu a je pre neho najdôležitejšou časťou jeho existencie.
Ja si bez rodiny neviem predstaviť svoj život,neviem kam by som šiel ak by mi bolo najhoršie.Rodina je základ všetkého,a preto je rodina pre mňa NADOVŠETKO.
„Paul,chutilo ti ?" Opýtal sa otec s úsmevom.Paul sa tiež pousmial a odpil z pohára.
„Buďte bez obáv,obed bol úžasné chutný.Som rád,že som ho mohol s vami zjesť."
„Správna odpoveď." Dodala mama.
„A čo vy ostatní,chutilo aj vám ?"
„Samozrejme oci,inak by sme tu tak spokojne nesedeli nemyslíš ?" Začala Ema a pri tom držala moju ruku.
„Jerremy,daj tým mladým pokoj.Pripadám si ako na výsluchu." Zasiahla mama.
„Dobre,veď ja nič." Otec sa vždy vedel vynájsť.Mám rád jeho humor,na ktorom sa zvyčajne uškŕňa iba on.
Pri našom sedení ma vyrušil zvoniaci mobil,ktorý som mal vo vrecku nohavíc.
„Ospravedlňte ma na moment."
„Nech sa páči." Povedala mama.
Rýchlo som sa postavil a bral do rúk barly.Telefón mi vyzváňal ako blázon.
„Haló ?" Pýtam sa mierne roztrasený.
„Michael,tu je otec,kedy prídete aj k nám ?" To bol asi vtip,čo som počul.
„Oci,povedal som ti,že prídeme aj k vám.Zbytočne mi voláš,lebo teraz sme dojedli obed.Je pol piatej času máme dosť.Okolo piatej budeme u vás."
„Dobre teda,volám ti len preto,že tvoja mama mi to kázala.Bojí sa,že sem už neprídete."
„Môžeš jej s pokojným srdcom povedať,že o piatej budeme aj u vás.Bolo by nevhodné,ak by sme odišli uprostred debaty,nemyslíš ?"
„V poriadku. Mame odkážem čo si povedal.Pozdravuj ostatných a príďte kedy uznáte za vhodné."
„Ďakujeme otec,som rád,že to chápeš.Ahoj."
Po telefonáte som strčil mobil späť na pôvodné miesto a presunul som sa k ostatným do jedálne,kde bežala družná debata.
„Hovorím vám bola to riadna naháňačka." Hovoril Paul so smiechom.
„No tu si Michael,mal si počuť čo Paul teraz hovoril."
„Prepáčte,volal mi otec a všetkých vás pozdravuje."
„Ďakujeme." Dodala mama.
„Čože to Paul hovoril ?" Zapojil som sa.
„Práve som rozprával jeden zažitok,z mojej začiatočnej kariéry šoféra."
„Muselo to byť vzrušujúce."
„Aj bolo.Vtedy som bol mladý a neskúsený,ešte som poriadne nevidel žiadnu nehodu.Pracoval som v istej firme a vozil som riaditeľa tej firmy.Dosť často sa niekam premiestňoval,takže som mu bol neustále k dispozícii.Raz som bol tiež zavolaný pred firmu,lebo šéf mal isté stretnutie s nejakými obchodníkmi,vtedy som tam pracoval zhruba dva a pol mesiaca.Počas jazdy na dané miesto bolo mesto úplne pokojné a autá jazdili ako zvyčajne,ale odrazu sa mi maril zvuk policajných áut.Nebral som to nijako extra,ale keď sa zvuk tých húkačiek stupňoval začalo to byť fakt husté.V spätnom zrkadle som zazrel asi šesť policajných áut a okolo mňa prefičali ako smrad.Keď som sa pozrel dopredu zbadal som dve tmavé autá,ako unikajú pred tými hliadkami,ale policajtov bolo viac takže ich rýchlo dobehli,no ja som sa akosi tiež stal súčasťou tej naháňačky,pretože som jazdil po ceste,kde unikali tí zločinci a ako som tak jazdil,tie dve čierne autá sa otočili do protismeru a šli priamo oproti mne.Myslel som,že je po nás.Môj šéf histerizoval za mojim chrbtom a mne sa začali strašne potiť ruky.Doslovne som spanikáril a stočil som volant.Auto skončilo niekde v strome a škoda sa vyčíslila na 25 000 dolárov.Ale malo to aj svetlú stránku,vďaka tej nehode dolapili tých zločincov,no najlepšie na tom bolo,že tí ktorých naháňala polícia boli obchodní partneri môjho šéfa.
Prišiel som síce o všetky svoje úspory,ale zažil som naozajstnú kovbojku." Dodal s úsmevom a otec sa opäť rozosmial.
„To mi poriadne vyrazilo dych Paul.Nemyslel som si,že taký mladý muž ako vy zažil takúto skúsenosť.Ak môžem vedieť,kedy sa to stalo a kde ?"
„Môžete pán Jackson,stalo sa to pred troma rokmi v Paname.Vtedy som mal len 29 rokov.To bolo niečo."
„Ak tak rozmýšľam ani neviem,ako by som sa ja zachoval v takej horúcej situácii.To ste ešte dobre obišli,že len auto ste rozbili.Mohlo to mať aj horší koniec."
„Tak to je pravda,ale môj osud má v rukách Boh a jeho anjeli." Usmial sa.
„Skvelá reč Paul,pripime si teda na Boha a strážnych anjelov."
Zdvihol som pohár s limonádou a ostatní urobili presne to isté.Všetci sme si spoločne štrngli a odpili z pohárov.
„Prepáčte,kde je tu toaleta ?" Opýtal sa Paul.
„Pôjdeš hore a druhé dvere vpravo." Navigovala Ema.
Vďaka." Potom vstal od stola a vyšiel na poschodie.
„Ten Paul je naozaj sympatický muž a zdá sa,že lepšieho šoféra si ani mať nemohol Michael."
„Máš pravdu otec.Paul si získava moju dôveru veľmi rýchlo,ale sme iba na začiatku.Časom sa ukážu jeho schopnosti."
„To je fakt."
Naklonil som sa k Eme a pošepkal jej do ucha,že onedlho pôjdeme k našim.
„Iste,bez problémov." Vravela a jemne ma pobozkala na pery.
„Čo bez problémov ?"
„Nič mami,ale onedlho pôjdeme aj domov k Michaelovi."
„To je jasné,určite sa vás tam nemôžu dočkať."
„Máš pravdu mama,už na nás čakajú."
„Mali by ste ísť aj tam,aby na vás toľko nečakali."
„Pôjdeme,len čakáme na Paula." Medzi tým samozrejme prišiel samotný Paul.
„Paul je už tu,kam chcete ísť ?"
„K mojim rodičom."
„Nech sa páči." Paul sa poklonil a šiel otvoriť limuzínu a zahriať motor.
„Teda dovidenia mama,dovidenia otec.Prídeme čoskoro."
„Neponáhľajte sa Mike,zostaňte tam ako dlho chcete,ste už predsa dospelí."
Rozlúčili sme sa a šli sme pomaly k limuzíne.Paul okamžite otváral dvere a tentokrát mi on pomohol nasadnúť.Potom sa vrátil za volant a vyrazili sme za našimi.
 
Za malú chvíľku sme sa nachádzali pred bránou domu.Nečakali sme dlho a brána sa otvorila.Paul zaparkoval pred dverami domu,pri fontáne a pomohol mi vystúpiť z auta.
„Vďaka Paul."
„To je v poriadku." Pousmial sa a zavrel dvere.
Uchytil som barly do rúk a otočil som sa smerom k domu.Zhlboka som sa nadýchal čerstvého vzduchu a pomaly som vykračoval aj s Emou k domu.Nestihli sme ani a dvere nám otvorila Sarah.
„Vitajte." Povedala a dvere otvorila až dokorán.U nás doma bolo úžasne tepľúčko a hrala pohodová hudba.My s Emou sme na seba pozerali akoby sme si pomýlili dom.
„Pripadám si ako dieťa,cítiš to tiež ?"
„Áno." Odpovedala Ema a pobozkala ma na líce.
Keď Sarah ohlásila náš príchod,z obývačky sa na nás rozbehla moja milovaná sestrička Janet a za ňou nasledovali ostatní súrodenci i Chris s Amy tam boli no nakoniec nás čakali moji rodičia.
Toľko objatí čo sme dostali od každého jedného človeka v dome som nedostal ani nepamätám.Bolo to krásne,ale najvrúcnejšie objatie som si dal s mamou,pri ktorej som sa neubránil slzám a ona tak isto nie.

„Vitajte doma deti." Privítala nás mama.
„Ďakujeme." Zrazu niekto zakričal.
„Pripravte sa o chvíľu to cvakne."
Hneď som sa obzrel a v našej rozsiahlej hale niekto postavil fotoaparát.Všetci sa rýchlo natlačili čo najviac k sebe,aby bola z toho pekná rodinná fotka.Medzi nami boli samozrejme Chris a Amy,nemohli tam chýbať.
„Dobre,ešte jedna fotka,ale Michael s Emou by mohli ísť dopredu.Myslím,že by ste si mohli ľahnúť na zem,aby to bolo dokonalé.My ostatní sa postavíme už bodajak.Kto chce si môže čupnúť a môžte robiť aj grimasy." Dodal Randy s úsmevom a rýchlo sa zaradil.
Fotoaparát začal pípať a my s Emou sme si ľahli na zem.Vzájomne sme sa pretínali,lebo ja som ležal naľavo a ona napravo.Naše telá sa pretli uprostred,ešte úsmevy a boli sme hotoví.
Krásna fotka !
„Musím povedať,že ste veľmi fotogenickí všetci." Vyhlásila Janet.Nastal smiech a pohodová náladička sa len rozrastala.
Po fotení sme sa všetci presunuli do obývačky,kde príjemne hral krb a hrali príjemné piesne.Všetci sme sa usadili a príjemne porozprávali.Každý nám niečo povedal a potom sme si začali rozprávať všelijaké smiešne historky a zážitky.To mi nedalo a zašiel som aj po Paula,aby všetkým povedal svoju vzrušujúcu historku.
„Paul,poď medzi nás a nestoj tam pri aute."
„Kam mám ísť ?"
„Poď k nám do domu,nedopustím,aby si bol vonku sám.Aspoň nám povieš svoju historku,len poď."
Obom sa nám vyjasnil úsmev na perách a v tom Paul okamžite vybehol po schodoch do dverí a pomalým krokom sa so mnou blížil do obývačky.
„Dobrý deň." Pozdravil,všetci mu odzdravili.
„Vážený vospolok,dovoľte,aby som vám predstavil svojho nového šoféra,o ktorom vie iba môj otec ja a zopár ľudí mimo tohto domu." Zasmial som sa a pokračoval ďalej. „Toto je Paul."
Každý človek v dome ho milo privítal a prizvali ho,aby si prisadol k nám.
„Tuto Paul má perfektne vzrušujúcu historku,ktorú vám odporúčam si vypočuť."
Myslím,že som všetkých navnadil a tak každý počúval keď Paul začal hovoriť.
Po vypočutí si tej historky nebol ani jeden človek ticho a každý sa smial a obdivoval Paulové okamžité reflexy.
„Teda Paul,bol si dobrý." Hovoril Jermaine so smiechom.
Vďaka,kiež by som si to tak užíval aj vtedy." Opäť sme sa zasmiali.
„Hovoril som vám,že je to vzrušujúca historka." Otočil som sa k Eme a nežne som jej vtisol bozk na pery.
„Vážení,dosť bolo tejto vlažnej hudbu,pustíme si niečo viac zbesilejšie." Dodala Janet a do veže vložila nejaké CD.Odrazu sa spustila Pieseň Bad.
Janet hneď priskočila k ostatným a ťahala ich do tanca.Nik neostal sedieť,dokonca aj moji rodičia sa pustil do tanca s ostatnými.
Keď som toto videl nemohol som ostať sedieť.Postavil som sa,chytil Emu za ruky a pomaličky sme sa pohybovali do strán.Myslím,že to vyzeralo ako tanec.
Naozajstná zábava.
Také niečo som teda nečakal a nemyslel som si,že sa dajú všetci do tanca spolu s bláznivou Janet.
Naša zábava nemala konca.Nik neprestával tancovať,ale všetci dodržiavali pitný režim.Niektorí z mužskej populácie si dali dole saká i kravaty a košele si rozopol každý.Ja som nebol výnimkou.
Presne o 18:00 sa hudba na moment vypla,lebo otec s mamou nám chceli niečo povedať.
„Ďakujem za pozornosť.Chcel by som povedať zopár slov našim mladomanželom." Otcov pohľad aj pohľady ostatným sa upútali len a len na nás.
My vo vzájomnom objatí sme počúvali otcovu reč.
„Všetci dobre vieme,že ste zo svadobnej cesty odišli v poriadnom predstihu a nič ste si neužili.My s mamou aj s tvojimi súrodencami a tvojimi priateľmi sme toho názoru,že by ste si to mali zopakovať."
„Počkaj oci,ako to myslíš ?"
„Jednoducho.Toto je pre vás." Otec k nám pristúpil bližšie a podal nám akúsi bielu obálku.
„Čo je to ?"
„Pozri sa a uvidíš." Vravel so zvláštnym výrazom na tvári,bol taký tajomný.
Ema otvorila obálku a ukázala mi jej obsah tiež.Našli sme tam kopec zelených papierikov a nevedeli sme čo teraz.
„Opýtam sa opäť,čo je to ?"
„No to sú peniaze,berte to ako náhradu za nevydarené medové týždne.Vrazili ste do toho dosť a tak vám to teraz na to dávame my,spoločne.Každý koho tu vidíš vám na to prispel."
„To ste nemuseli,nemôžeme to prijať."
„Michael,synak,sme rodina a ako rodina všetko vyriešime." Povedala mama a začala tlieskať,onedlho sa pridali aj ostatní.
Táto chvíľa bola neopísateľne krásna a radostná.Veľmi sme sa s Emou tešili.
„Čo poviete na hromadné objatie ?" Spýtal sa Tito.
„Áno !"
Všetci sme vykríkli a nasledovalo hromadné rodinné objatie.
 
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

....

(Michelle, 28. 8. 2012 23:31)

To bodové hodnotenie sa mi zapáčilo, teda budem v ňom pokračovať :D
1. Juchú, dočkala som sa dlhšej kapitoly!!!! :)
2. Hneď v úvode ma pobavil Michaelov otec, ktorý mu už druhý raz v ten deň vyvolával - nedočkavci! :D
3. Len náhodou som si prečítala koment pod týmto mojim a musím, aj keď nerada, súhlasiť s tým, že sú všetci k sebe príliš milí. Myslím, "neprirodzene milí", až to bije do očí. Slovká ako "Ďakujem, prosím, ľúbím ťa, nemáš zač, atď atď..." sú na každom kroku, skús sa zamyslieť, či to čitateľa po určitom čase už neotravuje.
4. Aby som zase nezabudla na všetko čo chcem povedať... Ďalšia vec - absencia Vitiligo choroby, Lupusu, Liekov, hrania sa s deťmi, práca na muzike... To tam pridaj, to mi tam veľmi chýba a chcem to tam vidieť! :) A keď už sme pri tom, tiež by si mala do deja komponovať viac faktov, viac "serious stuff" alebo vážnych vecí, zaujímavých...
5. Asi som ťa teraz nadpriemerne zkritizovala, lenže chcem ti iba dobre. Snáď ti tieto pripomienky pomôžu zdvihnúť svoju latku, držím ti palce!!!!!!!! :)

Awesome! :)

(Nikky, 29. 8. 2011 21:06)

Tento príbeh som už čítala dávnejšie lenže koment sa mi vymazal tak som sa na to vykašlala :D Ako aj Janka povedala Michaela mala Janet najradšej čo si aj krásne v tomto príbehu opísala. Inač tvoj príbeh je krásny,a le mne sa to trošku zdá, že sú k sebe až príliš milý a zdvorilý, tým nechcem povedať aby sa k sebe správali zle, ale trošku ironického humoru :). Ja len hovorím úprimne čo asi aj chceš ale inač máš talent na to mne sa to páči ja som nikdy nepovedala že by sa mi to nepáčilo. Krásne to vieš opísať akokeby si to naozaj zažila a je cítiť že si skvelí a dobrí človek Aďka. Mám ťa rada!! GBY ILY.
Teím an new kapču <3
Love Veronica

:)))

(domči, 9. 7. 2011 18:36)

hromadne objatie :D my sme mali take 7.7. ked sa končil tábor..skupinove objatie...a jak sme stali tak jeden sa podlok a ako padal tak vsetci nanho :D a na kufre :D ale.spet k pribehju..fajna kaopitola :)) super pises

JANULIK

(Verný čitateľ :D :-) :-*, 3. 7. 2011 15:31)

Takže ako vždy, najprv sa budem opakovať, ale opakovanie je matka múdrosti ... :D
Konečne nová kapitolka, ktorá mi vnesie do tohto upršaného dňa slniečko :-*
Je dobre dlhá :-) ;-) ... To sa cení :D
Ale dosť mojich pocitov ... ideme k story :D ;-)
Ten obed, bolo to zlaté a Emyin otec nemá chybu. Viem si predstaviť Michaelov výraz po tom, čo mu povedal otec ... chápem :-)
Ten Paulov (alebo ako sa volá) zážitok, to muselo byť fakt HUSTÉ :D Ale aspoň pomohol, a ani o tom nevedel :D
To privítanie Janet ... to muselo byť milé ... teraz odbočím od témy, ale ja to tu musím napísať ... myslím, že Janet mala Michaela najradšej ...
Fotografovanie :D No jedna rozprávka, len ty vieš vymyslieť takéto zážitky :D :-) Tú zábavu by som chcela zažiť aj ja :D
Ten darček pre Michaela a Emu ... waw :D Ja by som to hneď brala :D To objatie KRÁSA :-*
A týmto sa skončila aj ďalšia kapitola a Janka može zasa len čakať, kedy Aďka napíše ďalšiu ... ale Janka tiež vie, že Aďka ju napíše rýchlo, lebo nechce aby bola Janka smutná :D Úžasne sformulovaná veta :D
Tak a nakoniec mi ostáva napísať iba DÍKY za to, že som sa mohla zasa preniesť do sveta fantázie. Ďakujem :-*
P.S. Dúfam, že new kapča bude čoskoro. ILY :-* GBY :-*