51.kapitola Rodina nadovšetko
„Vitajte doma deti." Privítala nás mama. „Ďakujeme." Zrazu niekto zakričal. „Pripravte sa o chvíľu to cvakne." Hneď som sa obzrel a v našej rozsiahlej hale niekto postavil fotoaparát.Všetci sa rýchlo natlačili čo najviac k sebe,aby bola z toho pekná rodinná fotka.Medzi nami boli samozrejme Chris a Amy,nemohli tam chýbať. „Dobre,ešte jedna fotka,ale Michael s Emou by mohli ísť dopredu.Myslím,že by ste si mohli ľahnúť na zem,aby to bolo dokonalé.My ostatní sa postavíme už bodajak.Kto chce si môže čupnúť a môžte robiť aj grimasy." Dodal Randy s úsmevom a rýchlo sa zaradil. Fotoaparát začal pípať a my s Emou sme si ľahli na zem.Vzájomne sme sa pretínali,lebo ja som ležal naľavo a ona napravo.Naše telá sa pretli uprostred,ešte úsmevy a boli sme hotoví. Krásna fotka ! „Musím povedať,že ste veľmi fotogenickí všetci." Vyhlásila Janet.Nastal smiech a pohodová náladička sa len rozrastala. Po fotení sme sa všetci presunuli do obývačky,kde príjemne hral krb a hrali príjemné piesne.Všetci sme sa usadili a príjemne porozprávali.Každý nám niečo povedal a potom sme si začali rozprávať všelijaké smiešne historky a zážitky.To mi nedalo a zašiel som aj po Paula,aby všetkým povedal svoju vzrušujúcu historku. „Paul,poď medzi nás a nestoj tam pri aute." „Kam mám ísť ?" „Poď k nám do domu,nedopustím,aby si bol vonku sám.Aspoň nám povieš svoju historku,len poď." Obom sa nám vyjasnil úsmev na perách a v tom Paul okamžite vybehol po schodoch do dverí a pomalým krokom sa so mnou blížil do obývačky. „Dobrý deň." Pozdravil,všetci mu odzdravili. „Vážený vospolok,dovoľte,aby som vám predstavil svojho nového šoféra,o ktorom vie iba môj otec ja a zopár ľudí mimo tohto domu." Zasmial som sa a pokračoval ďalej. „Toto je Paul." Každý človek v dome ho milo privítal a prizvali ho,aby si prisadol k nám. „Tuto Paul má perfektne vzrušujúcu historku,ktorú vám odporúčam si vypočuť." Myslím,že som všetkých navnadil a tak každý počúval keď Paul začal hovoriť. Po vypočutí si tej historky nebol ani jeden človek ticho a každý sa smial a obdivoval Paulové okamžité reflexy. „Teda Paul,bol si dobrý." Hovoril Jermaine so smiechom. „Vďaka,kiež by som si to tak užíval aj vtedy." Opäť sme sa zasmiali. „Hovoril som vám,že je to vzrušujúca historka." Otočil som sa k Eme a nežne som jej vtisol bozk na pery. „Vážení,dosť bolo tejto vlažnej hudbu,pustíme si niečo viac zbesilejšie." Dodala Janet a do veže vložila nejaké CD.Odrazu sa spustila Pieseň Bad. Janet hneď priskočila k ostatným a ťahala ich do tanca.Nik neostal sedieť,dokonca aj moji rodičia sa pustil do tanca s ostatnými. Keď som toto videl nemohol som ostať sedieť.Postavil som sa,chytil Emu za ruky a pomaličky sme sa pohybovali do strán.Myslím,že to vyzeralo ako tanec. Naozajstná zábava. Také niečo som teda nečakal a nemyslel som si,že sa dajú všetci do tanca spolu s bláznivou Janet. Naša zábava nemala konca.Nik neprestával tancovať,ale všetci dodržiavali pitný režim.Niektorí z mužskej populácie si dali dole saká i kravaty a košele si rozopol každý.Ja som nebol výnimkou. Presne o 18:00 sa hudba na moment vypla,lebo otec s mamou nám chceli niečo povedať. „Ďakujem za pozornosť.Chcel by som povedať zopár slov našim mladomanželom." Otcov pohľad aj pohľady ostatným sa upútali len a len na nás. My vo vzájomnom objatí sme počúvali otcovu reč. „Všetci dobre vieme,že ste zo svadobnej cesty odišli v poriadnom predstihu a nič ste si neužili.My s mamou aj s tvojimi súrodencami a tvojimi priateľmi sme toho názoru,že by ste si to mali zopakovať." „Počkaj oci,ako to myslíš ?" „Jednoducho.Toto je pre vás." Otec k nám pristúpil bližšie a podal nám akúsi bielu obálku. „Čo je to ?" „Pozri sa a uvidíš." Vravel so zvláštnym výrazom na tvári,bol taký tajomný. Ema otvorila obálku a ukázala mi jej obsah tiež.Našli sme tam kopec zelených papierikov a nevedeli sme čo teraz. „Opýtam sa opäť,čo je to ?" „No to sú peniaze,berte to ako náhradu za nevydarené medové týždne.Vrazili ste do toho dosť a tak vám to teraz na to dávame my,spoločne.Každý koho tu vidíš vám na to prispel." „To ste nemuseli,nemôžeme to prijať." „Michael,synak,sme rodina a ako rodina všetko vyriešime." Povedala mama a začala tlieskať,onedlho sa pridali aj ostatní. Táto chvíľa bola neopísateľne krásna a radostná.Veľmi sme sa s Emou tešili. „Čo poviete na hromadné objatie ?" Spýtal sa Tito. „Áno !" Všetci sme vykríkli a nasledovalo hromadné rodinné objatie.
Komentáre
Prehľad komentárov
To bodové hodnotenie sa mi zapáčilo, teda budem v ňom pokračovať :D
1. Juchú, dočkala som sa dlhšej kapitoly!!!! :)
2. Hneď v úvode ma pobavil Michaelov otec, ktorý mu už druhý raz v ten deň vyvolával - nedočkavci! :D
3. Len náhodou som si prečítala koment pod týmto mojim a musím, aj keď nerada, súhlasiť s tým, že sú všetci k sebe príliš milí. Myslím, "neprirodzene milí", až to bije do očí. Slovká ako "Ďakujem, prosím, ľúbím ťa, nemáš zač, atď atď..." sú na každom kroku, skús sa zamyslieť, či to čitateľa po určitom čase už neotravuje.
4. Aby som zase nezabudla na všetko čo chcem povedať... Ďalšia vec - absencia Vitiligo choroby, Lupusu, Liekov, hrania sa s deťmi, práca na muzike... To tam pridaj, to mi tam veľmi chýba a chcem to tam vidieť! :) A keď už sme pri tom, tiež by si mala do deja komponovať viac faktov, viac "serious stuff" alebo vážnych vecí, zaujímavých...
5. Asi som ťa teraz nadpriemerne zkritizovala, lenže chcem ti iba dobre. Snáď ti tieto pripomienky pomôžu zdvihnúť svoju latku, držím ti palce!!!!!!!! :)
Awesome! :)
(Nikky, 29. 8. 2011 21:06)
Tento príbeh som už čítala dávnejšie lenže koment sa mi vymazal tak som sa na to vykašlala :D Ako aj Janka povedala Michaela mala Janet najradšej čo si aj krásne v tomto príbehu opísala. Inač tvoj príbeh je krásny,a le mne sa to trošku zdá, že sú k sebe až príliš milý a zdvorilý, tým nechcem povedať aby sa k sebe správali zle, ale trošku ironického humoru :). Ja len hovorím úprimne čo asi aj chceš ale inač máš talent na to mne sa to páči ja som nikdy nepovedala že by sa mi to nepáčilo. Krásne to vieš opísať akokeby si to naozaj zažila a je cítiť že si skvelí a dobrí človek Aďka. Mám ťa rada!! GBY ILY.
Teím an new kapču <3
Love Veronica
:)))
(domči, 9. 7. 2011 18:36)hromadne objatie :D my sme mali take 7.7. ked sa končil tábor..skupinove objatie...a jak sme stali tak jeden sa podlok a ako padal tak vsetci nanho :D a na kufre :D ale.spet k pribehju..fajna kaopitola :)) super pises
JANULIK
(Verný čitateľ :D :-) :-*, 3. 7. 2011 15:31)
Takže ako vždy, najprv sa budem opakovať, ale opakovanie je matka múdrosti ... :D
Konečne nová kapitolka, ktorá mi vnesie do tohto upršaného dňa slniečko :-*
Je dobre dlhá :-) ;-) ... To sa cení :D
Ale dosť mojich pocitov ... ideme k story :D ;-)
Ten obed, bolo to zlaté a Emyin otec nemá chybu. Viem si predstaviť Michaelov výraz po tom, čo mu povedal otec ... chápem :-)
Ten Paulov (alebo ako sa volá) zážitok, to muselo byť fakt HUSTÉ :D Ale aspoň pomohol, a ani o tom nevedel :D
To privítanie Janet ... to muselo byť milé ... teraz odbočím od témy, ale ja to tu musím napísať ... myslím, že Janet mala Michaela najradšej ...
Fotografovanie :D No jedna rozprávka, len ty vieš vymyslieť takéto zážitky :D :-) Tú zábavu by som chcela zažiť aj ja :D
Ten darček pre Michaela a Emu ... waw :D Ja by som to hneď brala :D To objatie KRÁSA :-*
A týmto sa skončila aj ďalšia kapitola a Janka može zasa len čakať, kedy Aďka napíše ďalšiu ... ale Janka tiež vie, že Aďka ju napíše rýchlo, lebo nechce aby bola Janka smutná :D Úžasne sformulovaná veta :D
Tak a nakoniec mi ostáva napísať iba DÍKY za to, že som sa mohla zasa preniesť do sveta fantázie. Ďakujem :-*
P.S. Dúfam, že new kapča bude čoskoro. ILY :-* GBY :-*
....
(Michelle, 28. 8. 2012 23:31)