Choď na obsah Choď na menu
 


4.kapitola Ema

6. 7. 2010

Toto ráno bolo neobyčajne krásne.Slniečko pekne svietilo a ja som sa vyspal až do ružova.Mal som plno sily a chute do dnešného dňa.Hneď ako som vstal popravil som si posteľ,obul papuče a zišiel do jedálne.Netušil som,že mama bude tak skoro hore.Bolo len sedem hodín ráno.Otec tam našťastie nebol s ňou.

„Dobré ráno mami."Pozdravil som ju a pobozkal na líce ako vždy.

„Dobré Mike ako sa máš?"

„Skvele mami,skvele."

„A čo až tak synček prezradíš mi ten dôvod?"

„Až večer mami teraz to nemôžem povedať s istotou."

„Tak dobre ale rada ťa vidím takého šťastného a spokojného."

„Taký chcem byť stále mami."

„Ale?"

„Ale...ja neviem mami stále mi niečo chýba.Hudba ma síce naplňuje ale to nestačí."

„Viem kam tým mieriš.Chápem ťa Michael."

„To som rád mami.Dobrú chuť."Začali sme raňajkovať.Nemal som šajnu čo to jeme.

Po raňajkách som utekal do svojej izby a potom rovno do kúpelne.Tam som strávil asi 25 minút ako obvikle.Potom som sa šiel obliecť.Nakoniec som skončil pred zrkadlom.Tam som sa bavil zhruba hodinu.Upravoval som si vlasy,nacvičoval úsmevy (to bolo trápne) no a trošku som sa navoňal.Dnes som chcel vyzerať na výbornú.Tešil som sa na tento deň vyše osem rokov.Po mojich úpravách som si sadol do kresla a pozrel som koľko je hodín.Mal som ešte pol hodinu času.Nevedel som čo mám od nudy robiť.Nevedel som či mám sedieť na hlave alebo na ruke.Sedel som už snáď hocijak ale nevydržal som sedieť už ani o minútu viac.3ie som teda.Vyšiel som z izby a zišiel po schodoch do predsiene.Už,už by som odišiel ale otec ma zastavil.To som si mohol myslieť,že mi to otec pokazí.

„Michael potrebujem s tebou nutne hovoriť."

„Ale ja nemám o čom.Navyše sa ponáhľam."

„Pozrime sa o chvíľu si budeme písať termíny na rozhovor."

„Och otec s tebou je ťažká debata."

„Nedal si mi navýber nevďačník jeden.Ak neurobíš o čo som ťa žiadal vypadneš z môjho domu!"

„To predsa neurobíš otec."

„Urobím a veľmi rád to urobím nepotrebujem vo svojom dome takého slabocha ako si ty!"

„Ja nie som žiadny slaboch otec.Mám isté zásady,ktoré neporuším ani kvôli tebe otec!"

„Vybral si si sám.Čau."

No a je to tu.Mám po nálade a po všetkej energii.Mohol som si myslieť,že vymyslí niečo také zákerné a neľudské.Môj vlastný otec ma vyhodil z domu.Ja už ničomu nerozumiem.Mal som v hlave neskutočný chaos.Radšej som buchol s dverami a čo najrýchlejšie som vypadol z domu.Upokojil som sa pri myšlienke na Emu.Ešte chvíľu som stál na červenej a potom som Emu vyzdvihol ako sme sa dohodli.

„Ahoj Ema tak ideš?"

„Jasné Michael."

„Ako sa máš hm?"Opýtal som sa ako prvý.

„Fajn a čo ty?"

„Výborne tešil som sa na dnes."

„Vážne?"

„Áno veľa to pre mňa znamená to naše stretnutie."

„Michael vieš..."

„Nič nehovor ja viem,že sa budeš vydávať."

„To som nechcela povedať."

„Tak čo potom?"

„Chcem vedieť kam ideme?"

„Poznám jednu dobrú reštauráciu tu neďaleko."

„Dobre teda poďme tam."Ona sa na mňa usmiala.Mal som pocit,že lietam.

Za pár minút sme tam dorazili.Auto mi zaparkoval jeden z čašníkov a my sme vstúpili do reštaurácie.Vyhliadli sme si útulné miesto a sadli sme si.Len čo sme sa usadili prišiel čašník.

„Dobrý deň želám budete aj niečo jesť?"

„Dáme si niečo Ema?"

„Neviem...vyberieme si."

„V poriadku tu máte menu."

„Ďakujeme."

„Nemusela si to zobrať ak nechceš jesť ja ťa nenútim len som sa pýtal."

„Ale ja chcem niečo jesť nejedla som nič iba som vypila šálku čaju."Zasmiala sa.

„Fajn."Tiež som sa usmial.

„Už som si vybrala a ty Michael?"

„No aj ja som si už vybral."Znova k nám prišiel čašník.

„Máte vybrané jedlo?"

„Samozrejme ja si dám vyprážaný kurací rezeň so šalátom a ryžou.K tomu 3 deci kofoli."

„Ďakujem a vy pane?"

„Ehm ja si dám tento grécky šalát aj s kúskami paradajky."

„O chvíľočku vám to prinesiem."Odišiel.

„Vyhovuje ti táto reštaurácia?"

„Bez problémov je pekná.Cítim sa ako keby som mala rande."

„Páni."Nastalo ticho.Ema si uvedomila čo práve povedala.Asi sa cítila trápne.

„Ema ja som to pochopil neboj sa."

„Prepáč ja som si neuvedomila čo vravím...som taká hlúpa."

„To nehovor prosím ťa."

„Michael je to tak som hlúpa neviem čo vravím.Ešte nedávno som na teba nakričala a teraz tu sedím akoby nič.Cítim sa ako pokrytec."

„Tak už dosť.Všetko sme predsa urovnali a ja som ti to už odpustil.Neviem čo tu stále riešiš."

„Ty si mi možno odpustil no ja som to neodpustila samej sebe.Mám pre to výčitky."

„Nemá zmysel sa k tomu vracať.Ja som už zabudol netýraj sa zbytočne."

„Och..."

„Prosím ťa netráp sa už chceš z toho zošalieť?"

„Nie.Ďakujem ti Michael."

„A za čo?"

„Že si taký dobrý a si tu so mnou aj napriek tomu čo sa stalo."

„Už na to nemysli hej?"Pritisol som sa k nej a silno som ju objal.Práve vtedy prišiel čašník aj s jedlom.

„Nech sa páči.Dobrú chuť."

„Vďaka."Poďakovali sme a začali sme jesť.Bolo to fantastické fantázia.Keď sme to zjedli tak sme si objednali ešte jednú kávu na záver.

„Ten obed bol fantastický."Vravela som.

„Presne tak pochutnal som si.Už dlho som tu nebol."

„Vidíš vďaka mne si oprášil staré zvyky."Usmiala som sa.

„Vieš máš krásny úsmev."Zahľadel som sa na ňu a pozeral som bez klipnutia okom.

„Ale Michael to určite preháňaš."Červenala som sa.Michael vždy vedel ako má žene polichotiť.

„Ja nič nepreháňam myslím to smrteľne vážne."Pozeral som ďalej.

„Myslím,že by si ma mal odviezť domov."

„A prečo?"

„Sú takmer dve po obede musím sa vrátiť ku Chrisovi."

„Si si istá?"

„Áno som fakt poďme."

„Ako chceš.Idem zaplatiť účet počkaj ma pri aute."

„Počkám ťa pred dverami."

„Tak dobre."Šiel som ku pokladni a zaplatil som účet.Vtedy som si uvedomil,že krásny deň je za mnou.

Odrazu mi bolo nejako divne.Nemal som chuť odísť z tejto reštaurácie.Stále som cítil Eminu prítomnosť.Bola všade navôkol.Musel som sa vzchopiť a ísť za Emou,ktorá ma čaká pred reštauráciou.Čašník mi priviezol auto a tak sme nastúpili do auta.Tá cesta sa mi zdala byť akási krátka.Mal som pocit,že sme boli spolu len na okamih.

„Ďakujem za krásny deň Michael."

„To ja ďakujem tebe ani nevieš koľko to pre mňa znamená."

„O to predsa išlo o dobrý pocit nie?"Naraz sme si zahľadeli priamo do očí.Obaja sme stuhli a bolo ticho.

„Tak ja už pôjdem domov."

„Jasné ahoj Ema."Mal som takú chuť pobozkať ju až som tomu nemohol uveriť.Keď Ema vošla do dverí odišiel som aj ja domov.

Celú cestu som myslel iba na ňu a deň strávený s ňou.Bol som rád,že nám to vyšlo.Len dúfam,že to nebude vadiť Chrisovi.Konečne som prišiel domov aj ja.Vstúpil som do dverí a videl som otca ako sedí na gauči a pozerá televízor.

„Vitaj."Ironicky pozdravil.

„Čo sa deje otec?"

„Nič čo by sa malo diať?"

„Čie sú tieto kufre?"

„Skús hádať Michael možno uhádneš máš tri pokusy."celý čas si uťahoval.

„To nemôžeš spraviť kam teraz pôjdem?"

„Práve,že to urobiť môžem a aj som to urobil.Nestrpím vo svojom dome takého ako si ty.To kam pôjdeš je výslovne tvoj problém."Zrazu prišla mama.

„Čo sa to tu deje Joseph?"

„Nič.Nestaraj sa Katherine!"

„Nič?A tie kufre sú tiež nič?Čo to robíš pre Boha?"

„Povedal som ti aby si sa nestarala!"Takmer ju udrel ale chytil som mu ruku.

„Ty sopliak jeden nevďačný ako sa opovažuješ?"

„To už stačí Joseph!Michael zostane tu.Je to aj môj dom a ja hovorím,že ostane!"

„Nie neostane nepotrebujem tu takého príživníka ako je on!"

„Nevieš čo hovoríš Joseph si zaslepený zlobou a túžbou po peniazoch!"

„Ja mám myseľ úplne čistú.Viem presne čo robím ak tento tu nechce urobiť čo som vravel nemá tu čo robiť!"

„Tak to už stačí.Michael nikam nepôjde už som vravela."

„Mami,mami upokoj sa.Pôjdem ak je toto čo otec chce.Ale prídem sem za mamou budem sa o ňu starať a podporovať ju.Nedovolím aby si jej ubližoval."

„Naozaj?A čo spravíš?Zabiješ ma?"

„Nie ja nie som ako ty nepoužívam rovnaké metódy.Jednoducho ťa nahlásim ak jej ublížiš.Alebo ak to nepomôže tak poviem ochranke aby ju strážili aj v dome."

„Neurobíš absolútne nič.Ja mám moc a ty nemáš nič.Zničím ťa ak to bude potrebné rozumieš?"Zahľadel sa na mňa aj na mamu a odišiel z domu.

„Ach mamička nechcem ťa tu nechať samú ale musím."

„Neboj sa nič synček nič sa mi nestane uvidíš."

„Poď so mnou mami.V hoteli nám bude dobre poď prosím ťa."

„To nejde.Moje miesto je tu po boku tvojho otca.Neboj sa keď vychladne sám ťa zavolá domov."

„Toto už dávno nie je môj domov.Onedlho budem bývať vo svojom našťastie."

„Nech sa ti to podarí synček maj sa dobre."

„Aj ty mami ahoj."Objal som ju a odišiel som z domu.Nastúpil som do auta a šiel som do hotela.

Ubytoval som sa a nad všetkým som popremýšľal pokojne vo vani plnej bubliniek a užasne teplej vody.Po dobrom kúpeli som hneď zaspal ako malý.

Po mojom príchode domov ma prekvapil Chris.

„Ema kde si bola?"

„Ahoj Chrisy bola som von."

„S kým?"

„Čo je toto výsluch?"

„Neodbočuj a odpovedz mi."

„S kamoškami."

„Skutočne?A tie tvoje kamošky sa volajú Michael však?"

„O čom to hovoríš?"

„Jeden z ochrankárov mi to povedal presnejšie upozornil ma na to."

„Je s tým nejaký problém,že som bola s Michaelom von?"

„Iste,že je s tým problém.Nepovedala si mi,že s ním ideš von a po ďalšie čo s ním máš?"

„Nič je to iba môj známy.Boli sme na káve nič viac."

„Tomu mám uveriť?"

„Prečo si taký žiarlivý Chrisy?"

„Veď mám dôvod môj kamarát mi balí snúbenicu!"

„To si prehnal!"

„teraz mi okamžite povieš čo s ním máš."

„Nič ti nepoviem lebo s ním nič nemám skončili sme som unavená je veľa hodín."

„Zajtra sa z toho nevyvlečieš."

„Ak s tým neprestaneš tak ukončíme náš vzťah!"

„To by si naozaj chcela?"

„Ja nie ale ty asi áno."Nastalo ticho.Obaja sme odišli niekam inam aby sme sa nevideli.

Ja som sa napila džúsu a šla som do našej izby.Ležala som a čakala kým nepríde Chris z dola.Ked chvála Bohu prišiel do postele bolo takmer jedenásť v noci.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

....

(Stanča, 8. 9. 2012 14:12)

Teraz si neodpustím trochu kritiky. Neviem či by sa Joe aj v skutočnosti zachoval. Bol síce krutý, ale či by ho vyhodil, to neviem.
Ďalej, trochu sa strácam v jednotlivých partoch postáv. Neviem či máš takýto štýl písania, ale možno by bolo fajn dať to raz z pohľadu jedného a potom druhého. Ale je to tvoj štýl písania a ja ho rešpektujem. Len nechcem aby si si to vysvetlila zle.
Dejom si nasadila latku príliš vysoko, tak sa toho drž.

.....

(Michelle, 8. 8. 2012 10:35)

Joseph to vážne preháňa... Katherine to nemala dovoliť. Pch, ale už sa rysujú plány na Neverland, takžeee...... ;)
Btw, jediné čo mi vadí, je že nepíšeš ich party oddelene.

pchee

(Wendy, 29. 6. 2011 20:07)

Ten Joe je ale sviňa!!
A btw, Mike strávil pred zrkadlom oveľa viac času ako bežne ja :):)

super moja

(domči, 13. 7. 2010 18:49)

:D:D:D:D:D:D krasneeee idem dalej

Super:-)

(Katra, 7. 7. 2010 20:29)

rozchodd

(bubik, 6. 7. 2010 22:15)

krasny pribeh a krasna kapitola

hmm

(baja, 6. 7. 2010 19:38)

rozchod rozchod! heee super

JANULIK

(JANULIK, 6. 7. 2010 19:34)

Super príbeh aj super čast:o)

ulik15

(ulik15, 6. 7. 2010 19:15)

peken len tak dalej