Choď na obsah
Choď na menu
47.kapitola Výnimočný deň
17. 4. 2011
MICHAEL
Ten náš smiech nemal konca kraja.Ja som sa na tom neuveriteľne bavil.Neviem kde na takéto somarinky chodíme,ale proste to máme v hlavách.
Nikdy by som si nebol istý,že sa dokážem prirovnať k žene.Bolo to naozaj zaujímavé a miestami vzrušujúce.
„Chrisy,mali by sme sa trošku upokojiť,inak tu nájdu dve mŕtvoly."
„Áno a príčina smrti by bola udusenie smiechom nie ?" Dodal Chris s utíchajúcim smiechom.
„Ach tie naše srandičky."
„Veru tak Michael,čo by som bez tvojhu humoru len robil." Usmial sa.
„Skôr čo by som ja bez toho tvojho humoru robil.Veď ty si ako nezastaviteľná lavína."
„Myslíš ?"
„Že či ... ja to viem."
„Bratku,musím sa pomaly vrátiť k Amy,aby nebola v hoteli sama.A prosím drž mi dnes palce,aby som nedokefal požiadanie o ruku.Dnešok musí byť dokonalý.Tá večera musí byť perfektná !"
„Budem sa za teba modliť."
„Ďakujem.Ahoj."
„Ahoj a drž sa."
Ach ten Chris,to je teda číslo.Netrvalo dlho a opäť niekto vstúpil do mojej izby.teraz to bol pre zmenu doktor Axall.
„Dobrý deň Michael."
„Dobrý pán doktor."
„Prišiel som sa na vás pozrieť Michael."
„A stalo sa niečo?"
„Nie,nie kdeže.Iba som vás prišiel skontrolovať a dať vám lieky."
„To je od vás milé."
„Však ?" Zasmial sa.
„Dnes máte akúsi dobrú náladu."
„Áno,už od rána som taký."
„Ak smiem vedieť ..." Ani som nedopovedal a doktor ma predbehol.
„Vy môžete Michael.Som taký šťastný,pretože som sa uzmieril s manželkou."
„Boli ste pohádaní?"
„Viete bolo to horšie ako len hádka.Chcela sa so mnou rozviesť."
„Tak to ma mrzí."
„Aj mňa to mrzelo a preto som podnikol niečo čo sa vyplatilo." Usmial sa.
„Museli ste na ňu urobiť naozaj dojem ak vám odpustila."
„O áno.Dal som na oblohu napísať "Kate odpusť mi.Ľúbim ťa,bez teba som nikto."
„Úžasný nápad.Klobúk dole."
„Viete ako sa vraví ,topiaci sa aj slamky chytá."
„Uznávam vás a veľmi.Je na vás vidieť,ako svoju manželku milujete."
„Je pre mňa všetkým,celý môj svet."
„Presne to je pre mňa aj moja Ema."
„Tak sme teda na jednej lodi." Pousmiali sme sa navzájom.
„Ehm,pán doktor dáte mi tie lieky ?"
„Iste,prepáčte ale trošku som sa zamyslel.Nech sa páči."
Doktor mi podal lieky,ktoré som zapil vodou a potom odišiel.Naozaj sympatický muž je môj doktor.Nepovedal by som na neho,že ho takmer opustila manželka,ale to len svedčí o tom,že každý z nás nesie svoj vlastný kríž.
Keď som už bol v izbe sám a nikto ma nevyrušoval,hlboko som sa zamyslel nad všetkým čo som v posledných dňoch zažil.Musel som si trošku usporiadať myšlienky a popremýšľať nad nejakým múdrym záverom.
To bolo,ale na dlhšie ako len na hodinku rozmýšľania.No moje myšlienky rušili zasa myšlienky na Emu.Mal som strašnú chuť ísť za ňou.Mal som túžbu cítiť jej vôňu a vidieť jej nádhernú tváričku.
Keďže som už dlhšiu dobu myslel len na Emu,odokryl som si perinu a prisunul rukami vozík až na doraz k posteli.Pomaličky som sa posúval z postele a doslovne som tľapol so zadkom do vozíka.
Ten ťap dosť bolel,ale na bolesť som ani nemyslel.Chcel som sa čo najskôr presunúť k Eme.Po mojom mordovaní sa som si otvoril dvere a čo najrýchlejšie som "utekal" k dverám jej izby.
Pred vstupom som sa zhlboka nadýchol a otvoril som pomaly dvere.PO ich otvorení sa mi naskytol priam božský pohľad.Ema stála pri okne a pozerala sa doň.
Zdalo sa,že nepočula ako som otvoril dvere a tak som podišiel bližšie a ozval som sa.
„Ahoj láska." Ema sa hneď otočila a potešila sa.
„Michael." Podišla pomalým krokom ku mne a čupla si.
„Ani nevieš,aký som šťastný,že ťa vidím rýchlo sa zotavovať."
„Aj ja som z toho veľmi šťastná,ale ako sa darí tebe."
„Musím povedať,že sa zlepšujem.Dnes som spravil päť krokov."
„To je vynikajúca správa.Teším sa s tebou."
„Ja viem.Si jednoducho úžasná žena a ja neviem,akoby som si ťa mohol viac vynachváliť.Každý deň rozmýšľam,že ako ťa môžem potešiť a vyčariť ti úsmev na perách."
„Ty sa nemusíš snažiť Michael,mne stačí iba to,že si a už som šťastná.Stačí mi ak ťa vidím pri sebe a usmievam sa.Ty si dôvod môjho šťastia a úsmevu.Bez teba by som bola stratená !"
Tak toto som teda nečakal.Bol som od prekvapenia úplne onemený a zostal som ticho.Nezmohol som sa už ani na jediné slovíčko.Po týchto slovách sa mi rozbúchalo srdce a vyhŕklo mi zopár slzičiek.
„Drahý môj prečo tie slzy ?" Opýtala sa s úsmevom,zotierajúc mi slzy.
„Ja ... ja som dojatý z toho čo si mi povedala.Nezmohol som sa na viac ako pár sĺz." Dodal som.
„Pri pohľade ma tvoju uplakanú tváričku sa mi chce tiež plakať."
„Ty nemusíš.Ja som jednoducho taký citlivý."
„Viem.A už nechcem vidieť žiadne slzy jasné ?"
„Ako si želáš." Zasmiali sme sa a Ema zavrela dvere.Potom si sadla na posteľ a ja som sa prisunul k nej.
„Povedz mi miláčik,ako sa cítiš ?"
„Keď som s tebou oveľa lepšie." Chytil som jej ruku.
„Lichotník,ale teraz naozaj."
„Tak môj stav sa lepší.Môj lekár je so mnou spokojný."
„Som rada aj za teba,naozaj.Tým,že sa cítiš dobre je aj mne dobre."
„Si proste dokonalá žena môjho života.Každý tvoj dotyk ma rozpaľuje a ja horím láskou k tebe,každé tvoje slovko na hreje pri srdci a dodáva mi energiu.Tvoja existencia je mojim darom a za ten dar budem ďakovať Bohu až do smrti a potom aj v budúcom živote.Inými slovami naveky !"
„Michael .. "
Videl som a cítil ako sa Ema chveje a dojalo ju to čo som práve povedal.Potom sa ku mne naklonila a vrúcne ma objala.Bol som z toho neuveriteľne šťastný.
„Zlatko,už je dobre."
„Ja ťa veľmi milujem,potrebujem a vážim ! Ty si moje svetlo,si môj život a nikdy ťa nechcem stratiť." Po týchto slovách sme sa pobozkali a bol to horúci bozk.
Nakoniec som Eme vyrozprával všetko ohľadom Chrisa aj mojej rodiny.Tiež som jej spomenul tie sedenia v kruhu aj moje špeciálne sedenia.Reagovala pomerne dobre.
„A pomáhajú ti tie sedenia zlato ?"
„Dnes som mal prvý raz to špeciálne sedenie.Je to iné ako to sedenie v kruhu,ale v podstate to má rovnaký zmysel."
„A aká je tá Meggie ?"
„Je veľmi milá a sympatická.Obľúbiš si ju tak ako ja.Je to profesionálka vo svojom obore.Vie čo robí."
„V poriadku,dám na teba a pôjdem na to sedenie v kruhu s tebou.Aspoň sa presvedčím či je taká ako ju opisuješ."
„Ale,ale ty hádam žiarliš ?"
„To určite."
„Je to na tebe vidieť.Zlatko,môžeš byť úplne pokojná.Držím si od nej odstup a nedávam jej žiadne nádeje.Vie,že som ženatý."
„Ale ja nežiarlim !"
„Fajn.Potom by si nemala mať žiadny problém spoznať ju."
„Ani nemám."
„Tak to som rád." Pohladil som Eme tvár a usmial som sa na ňu.
„O koľkej to je ?"
„Je to o piatej a trvá to hodinu."
„Dobre.Prídem po teba alebo sa stretneme priamo tam ?"
„Môžeš prísť po mňa,aspoň tam pôjdeme spolu."
„Dobre drahý,prídem po teba.Ľúbim ťa."
„Aj ja teba láska."
Objali sme sa a potom som sa vrátil na izbu.Bolo presne tri hodín.V izbe som sa točil aj s vozíkom a kričal som na plné pecky od radosti.Po dlhšej dobe som sa zľakol,aby ma neprišiel niekto upozorniť a tak som sa radšej trochu upokojil.
O PÁR HODÍN POTOM
Každú chvíľku príde po mňa Ema ,tak som sa prichystal a netrpezlivo čakal.V tom najlepšom prišla Ema.Mala na sebe pekné nemocničné pyžamko.
„Aká krásavica prišla." Začal som.
„Ale choď." Zasmiala sa a pobozkala ma.
„Ideme ?"
„Poďme."
A tak sme sa pomaly vybrali k ostatným pacientom,ktorí už čakali na Meggie.Za ten čas čo sme mali sa Ema všetkým predstavila a potom si ku mne prisadla.Za krátko prišla aj Meggie.
Dnes vyzerala výborne.
„Dobré popoludnie prajem.Ako vidíte dnes tu máme novú členku.Pekne ju medzi nami privítajme." Všetci sme zatlieskali.
„Ďakujem za privítanie."
„Takže Ema,povedz nám niečo o sebe."
Myslím,že Meggie nevedela,že Ema je moja manželka.Na Eme som videl,že je v rozpakoch a tak som ju chytil za ruku.To ju posmelilo a začala rozprávať.Keď si Meggie všimla,že držím Emu za ruku asi si domyslela,že je to moja manželka a pousmiala sa.
Ema hovorila pekne a pútavo.Všetci boli zaujatí jej príbehom a boli veľmi milí.Dokonca aj Meggie bola zaujatá.Keď Ema dohovorila opäť sme jej zatlieskali.
„Musím povedať,že tvoj príbeh ma zaujal presne tak ako aj Michaelov.Vaše príbehy sa v istých veciach podobajú a vaše životné skúsenosti za taký krátky čas sú naozaj obdivuhodné.Stretli ste sa už zo všetkými nástrahami,dokonca vás už aj rozdelili.Obdivujem vás." Dodala Meggie.
„Ďakujem.Tiež by som rada povedala,že sa mi páči vaša úprimnosť a profesionalita.Michael mal pravdu keď mi o vás hovoril." Všimol som si ako sa Meggie začervenala.
„On ti o mne hovoril?"
„Samozrejme.Spomínal mi vás pri našom rozhovore."
„Dúfam,že len v dobrom."
„On inak ani nevie o niekom hovoriť." Zasmial som sa.
„Veľmi fandím vášmu manželstvu a prajem vám iba to najlepšie."
„Ďakujeme." Ozvali sme sa jednohlasne.
Po skvelom úvode sme si zahrali jednu aktivitu,ktorú navrhla Meggie.Bola to skvelá aktivita a zabavili sme sa.
Dnešné sedenie ani lepšie dopadnúť nemohlo.Myslím,že Meggie urobila na Emu dojem.
O tej šiestej sme sa vrátili na izby.
Archív
Kalendár
<< |
november / 2022 |
>> |
....
(Michelle, 28. 8. 2012 20:46)