46.kapitola Pokroky
MICHAEL
Hneď ako sme sa všetci trošku upokojili z tých emócii a prvých dojmov začali sme sa baviť na tému nehoda.Pri tom ako som im to všetko rozprával som mohl viditeľne pozorovať tú hrôzu v ich očiach a obavy o naše zdravie.
Je to jednoznačne hrôzostrašná vec a ťažko sa znášajú takéto správy.Aj ja som sa musel silno ovládať,aby som nepodľahol svojim emóciám pri spomienke na tú hrôzu.
„To čo si nám tu povedal je niečo strašné a hrozné.Divím sa ako ste to obaja vôbec prežili.Nechcem na tú vec ani len pomyslieť lebo by som to asi nezvládol."
„Súhlasím s Jerrym.Ak by ste obaja pri tej nehode zomreli bol by to dvojnásobný zásah.My ťa totiž berieme ako svojho syna Michael."
„A ja vás beriem ako druhých rodičov...mami."
Keď som sa odvážil osloviť Any mami čakal som na jej reakciu,ale tá bola presne podľa môjho očakávania.Any to dojalo až k slzám a objali sme sa.Bol som šťastný,že som jej to konečne povedal.
„Michael,teraz som si vlastne uvedomil,ako som sa v tebe mýlil.To čo sa stalo pred ôsmymi rokmi nebola tvoja vina.Ty si za to nemohol a teraz si nám všetkým dokázal iba to čo sme vedeli už dávno.A to,že miluješ Emu ako žiadnu inú.Je mi blbo z toho ako som sa voči tebe choval."
„Nie,nie...nebuď kvôli tomu smutný otec.Ja som už zabudol.Nevracal som sa k tomu nikdy.Vo svojom srdci som ti už dávno odpustil a zmieril sa s tým,že to všetko si robil pre Emu."
„To ma ale neospravedlňuje."
„Tak už to nechajme,nechcem aby sme sa tu teraz obviňovali alebo ľutovali.Ja vás mám rád...veľmi rád."
Potom nasledovalo jedno hromadné objatie.Milujem takéto rodinné objatia.Robí mi to radosť a vždy ma hreje pri srdci.Mama a otec sa pri mne zdržali ešte chvíľku a potom šli za Emou.
Za ten čas čo oni boli pri Eme,ku mne prišla Rita a pomáhala mi pri cvičení a posilňovaní nôh.Začali sme tak ako minule.Najprv mi Rita pomasírovala nohy a pomazala voňavými masťami a potom sme šli na to !
Dnes som cítil,že to dám.Tušil som už od rána,že dnes urobím pár krokov.Nedal som si na tom páse pokoj pokiaľ som nedosiahol čo som chcel.Dlho sa mi nič nedarilo,iba som sa tak "prechádzal" hore a dole.Už keď som cítil,že som unavený lebo som bol na páse takmer hodinu vydal som zo seba všetko.Ku koncu mojich síl sa mi zadarilo urobiť naozaj päť krokov.Nebolo to nič extra,ale dalo sa spozorovať,že išlo o kroky.sama Rita si všimla,že som urobil zopár krokov.Bol som radosťou bez seba.
Už som sa takmer nevládal udržať rukami na páse,tak mi Rita pomohla a oblapila ma okolo trupu.To som využil a od šťastia som ju objal.Takmer sme spadli,ale nakoniec ma posadila do vozíka.
Všetky veci som si musel vyzliecť a obliecť si nové lebo tamtie boli upotené.Po prezlečení som zobral lieky opäť na posilnenie imunity aj svalstva.Plný energie som ležal v posteli oddychoval.Okolo jedenástej niekto zaklopal na dvere.
„Prosím,poďte ďalej." Povedal som.Do mojej izby vstúpila mladá poradkyňa Meggie.
„Pekné dopoludnie prajem.Nevyrušujem?"
„Isteže nie,len poďte dnu."
„Som tu pretože som vybavila s vašim lekárom tie špeciálne sedenia ako sme sa dohodli."
„To je skvelá správa." Trošku som sa zamyslel lebo som nevedel ako mám mladú poradkyňu osloviť.
„Čo by ste povedali na to keby sme so potykali.Viete,aby sa prelomili ľady." Usmiala sa.
„Prečo nie.Ja som Michael." Nastavil som ruku.
„Teší ma,som Meggie." Svoju ruku vložila do tej mojej a príjemne sa na mňa usmiala.Potom sme si dali pusy na líčko.
„Som rád,že toto máme za sebou lebo by som sa nevedel dobre uvolniť ak by sme si vykali."
„Máš pravdu,u 99% mojich pacientov je problém otvoriť sa ak si vykáme.Preto si vždy s každým pacientom potykám a tak to ide lepšie a hlavne ľahšie." Pousmiali sme sa.
„S čím by sme začali Meggie ?"
„Čo ťa trápi z minulosti alebo zo súčasnosti najviac ?"
„Heh...je toho veľa čo ma z minulosti trápi." Opäť som sa pousmial.
„Tak začnime teda s minulosťou ak chceš."
„V poriadku,ale o tom sa mi bude hovoriť najhoršie a najťažšie.Je to moje slabé miesto."
„Fajn,budeme pokračovať do tej chvíle dokedy si len povieš."
A tak som teda začal.Povedal som Meggie všetko,úplne všetko čo som za svoj krátky život zažil.Meggie iba uprene sedela a s horlivosťou ma počúvala.Nevychádzal som z nej z údivu.Bola fakt skvelá poslucháčka.Ani raz ma neprerušila a sem tam si niečo zapísala do zošita.Čakala kým jej poviem všetko.Doslovne ma žrala svojim sluchom aj očami.Po celý čas na mňa hľadela a počúvala.
Pri niektorých pasážach z môjho života som sa rozplakal a musel to dlho predýchať,pretože tie spomienky sú stále čerstvé a zasahujú ma do živého.Všetky problémy,ktoré som v rodine mal s otcom alebo to,že namiesto hrania sa s ostatnými deťmi som musel pracovať ma vždy rozplačú.Nieže by som nebol vďačný za to kým som teraz,ale moje detské túžby sa nikdy nenaplnili.Nikdy som nebol dieťaťom.Moje dectvo sa skončilo v piatich rokoch.
„Tak a to je celý príbeh." Nadýchol som sa a pretrel si oči.
„Je to naozaj srdcervúci príbeh.Ešte stále mi znie v ušiach tvoj hlas,ako mi to všetko hovoríš.Je to silný príbeh.Ja sama sa z toho musím chvíľku spamätať."
„Nevedel som,že to na teba vrhne až taký dojem."
„To som nevedela ani ja." Zasmiala sa.
„Si v poriadku?"
„Samozrejme."
„Vážne? Nezdáš sa mi..."
„Naozaj,nerob si o mňa starosti.Musím to brať športovo,ak by som sa pri každom prípade opúšťala tak by som nemohla robiť túto prácu."
„To je síce pravda,ale si nejaká bledá."
„To nič...vždy som taká bledá."
„Dobre teda,verím ti.Chcela by si ešte niečo vedieť?"
„Myslím,že pre dnešok si môžeme oddýchnuť.Ale povedz mi ako si pokročil v cvičení?"
„Tomu neuveríš.Ja som naozaj urobil zopár krokov.Bolo to neuveriteľné,ale podarilo sa to." Hovoril som celý natešený.
„Páni! Michael ty si úžasný človek.Vedela som,že ty to zvládneš...nepochybovala som o tebe."
„Ďakujem.Podpora všetkých mojich najbližších ma povzbudila a myšlienka na moju drahú ma posúvala stále dopredu."
„Vieš,nechcem byť nejako dotieravá,ale rada by som ťa objala."
„Bez problémov,a to nie je dotieravé.Milujem objatia."
Hneď na to sa Meggie ku mne natiahla a silno ma objala.Svojim objatím mi dodala silu a energiu.Obľúbil som so ju hneď ako si sem sadla a počúvala ma.Ku koncu nášho objatia sa Meggie pomaly odo mňa odťahovala no pri tom odťahovaní sa mi zahľadela do očí.
Bol som z toho totálne mimo a nezmohol som sa ani na jedno slovo.Jej tvár som mal hneď pred tou svojou.Aj ja som jej hľadel priamo do očí.Sedel som úplne nehybne a pozeral sa jej do očí.V tom sa Meggie odo mňa odtrhla a sadla si na stoličku bez jediného slovka.
„Prepáč,ja-ja som nechcel..."
„Ty si nič nespravil,to ja.Nemala som ťa objať."
„Prečo?"
„To som nemala urobiť.Zachovala som sa neprofesionálne."
„Objatie nie je neprofesionálne!"
„Nehovorím o objatí Michael !"
„A o čom teda ? Buď konkrétna prosím."
„Musím teraz odísť Michael.Zajtra sa uvidíme v rovnakom čase."
„Počkaj,ale...."
Ani som nestihol dopovedať a Meggie zmizla z mojej izby ako vietor.Vôbec som nerozumel jej chovaniu.Bolo mi z toho akosi divne.Na tento deň nezabudnem lebo mi Meggie zasadila do hlavy chrobáka.Bolo presne pol jednej keď Meggie odišla bez slova z mojej izby.
Dlho som sám v izbe neostal.Prišiel ma navštíviť môj priateľ Chris.
„Chris,kamarát môj." Privítal so ho s úsmevom.
„Michael.." Objali sme sa.
„A kde máš Amy ?"
„Dnes ostala v hoteli.Zavolala jej mama tak ostala tam."
„Aha.A nenudíte sa tu ?"
„Akoby sme sa mohli nudiť ? Chodíme sem predsa za tebou a každý večer ideme niekam na večeru."
„To je skvelé,že si to tu tak užívate.Nechcem,aby ste sa kvôli mne nudili."
„Ale netrep Michael ! My sa tu nenudíme ! A s tebou už vôbec nie." Zasmiali sme sa.
„Som rád,ale vieš čo mi vŕta hlavou ?"
„No čo také ?"
„Kedy chceš Amy požiadať o ruku ?"
„Chceš to vedieť ?"
„Že váhaš Chris."
„Urobím to dnes večer."
„ČO ?" Vykríkol som od prekvapenia.
„Dobre počuješ.Urobím to dnes pri romantickej večeri.Pozri sa,kúpil som sa prsteň."
Chris vytiahol z vrecka svojho saka tmavú krabičku a v nej bol krásny ligotavý snubný prsteň.
„Krása Chris.Ak by som bol ja ženou určite by som podľahol."
Zrazu sa Chris začal tak silno smiať z toho čo som povedal až som sa začal smiať aj ja keď som si uvedomil ako to vyznelo.
„Michael,Michael toto bola najpodarenejšia hláška akú som kedy od teba počul."
„To ti verím." Povedal som so smiechom.
„A ak by som bol ja ženou Michael,určite by som ti neodolal a pobozkal ťa hneď na prvom rande."
A tak nasledovala druhá lavína nášho nekonečného záchvatu smiechu.Dnešný deň bol perfektný !
Komentáre
Prehľad komentárov
"Dnes som cítil,že to dám.Tušil som už od rána,že dnes urobím pár krokov.Nedal som si na tom páse pokoj pokiaľ som nedosiahol čo som chcel."
- Ja sa vznáááášam :) Akoby som pila Redbull :D
Po prečítaní tejto kapitoly mám naozaj taký pocit, hrejivý a príjemný :) Blahoželám, dokázala si mi vyčariť úsmev na perách záverom tejto časti a aj pár slzičiek od šťastia by sa hádam našlo! Achhhh, ja... ani neviem kde začať! Ja ho proste milujem. Nezáleží na tom čo povie, čo urobí, kde sa nachádza, ja ho milujem z celého srdca :) Ten chlap je proste na zjedenie!
A to ako si ešte v minulej časti spomínala, že Michael cíti potrebu odvďačiť sa kamarátom, to je REALITA! Taký bol, vystihla si to úplne presne! Veril ľudom, bol štedrý a láskavý človek a kvôli tomu aj objektom závisti a chamtivosti...
Tých da best hlášok akosi pribúda, čím ďalej sa prehrýzam týmto príbehom tým ho mám radšej :) GBY!
krasne :)
(sofi8888, 16. 4. 2011 21:34)hlavne ze ako sa to zlepsuje, to sa mi paci..a pises to superne :) tesi sa na dalsiu kapitolu :D a chcem len povedat ze Luubim tvoju storyyyy :))
JANULIK
(JANULIK, 15. 4. 2011 16:00)
Nie som prvá :D :-(
To nič, vráťme sa k príbehu :D Ako vždy :-D ;-), ten je najpodstatnejší :D :-)
My ťa totiž berieme ako svojho syna Michael." milé :-* To hromadné objatie, ach jáj, raz to zažiť, to by bola krása. Tá Meggie sa mi nepáči, dúfam, že nemáš v pláne nič nekalé, lebo dostaneš na zadok, ale ja sa nechám prekvapiť, keď dovtedy neumriem od netrpezlivosti :D Myslím že sa nám niekto zaľúbil :D „Krása Chris.Ak by som bol ja ženou určite by som podľahol." Ach ten jeho humor :D :D :D :D
Super kapitola, ako vždy sa oplatilo čakať, pretože výsledok stojí za to:-*
P.S. Je dobre dlhá, to sa mi páči :D :-)
P.S.S. Dúfam, že kapitola 47 bude čo najskor :-) ;-) :-D
GoD BleSs YoU, I LoVe YoU So MuCh :-*
Tvoj verný čitateľ, ty vieš kto, inak dúfam tiež že ťa tento komentár, tak ako aj tie poredošlé, že ťa pobavia :D :-)
Crempatt
(Veronica (Nikusshka), 14. 4. 2011 21:07)
Adaa! Dalsia cast . . .ha teraz pisem druha :D
Takze ta cvicitelka ze sa objali. No urcite bola cela z toho mimo a est eto musela rozdychavat aspon pol hodinu v izbe :D
A ta Meggie! Ci ako sa vola . . .grr ...Od zaciatku sa mi na nej NIECO nelubilo! No uvidime ako sa to rozvinie
Michael zabil (teda ty si skor zabila) co povdal ze keby bol zenou.
Mne sa paci an tvojom pisani ze to vie tak krasne rozvinut a opisat akokeby si bola samim Michaelom.
Nechcem at prehanat ale chceme dalsie casti!
Mam ta rada :) GBY
...
(Katra, 14. 4. 2011 18:13)Taaak Michael robí pokroky:) super:) a tá zlatokopka prifajčená vieš aký mám na to názor nervy hotové!a ten koniec no ešte teraz sa smejem:DDD krásne srdienko moje ako vždy:) I love you :*
....
(Michelle, 28. 8. 2012 20:32)