Choď na obsah
Choď na menu
45.kapitola Všetko sa na dobré obracia
27. 3. 2011
MICHAEL
Ďakujem ti Bože,ďakujem za tento obrovský zázrak,ktorý ma opäť nabil silou a energiou.Stále som bol mierne v šoku z tejto bláznivej situácie.Všetko bolo také rýchle a nesúmerné.
Len pred hodinou bola Ema v ohrození života a teraz sa prebrala z kómy a prehovorila na mňa.
Je to nádherný pocit vedieť,že osoba na ktorej vám záleží,a ktorú milujete je z toho najhoršieho vonku.
Som šťastný !
„Tak vidíš Michael,všetko zlé sa na dobré obracia." Povedal Chris.
„Som neuveriteľne šťastný Chris.To sa nedá ani len slovami popísať.Nikomu by som neprial takú situáciu."
„To ti verím.Ak by sa niečo také stalo mojej Amy asi by som sa zrútil." Amy sa pritúlila ku Chrisovi a dala mu bozk na líce.
„Veľmi vám to spolu pristane.Je na vás vidieť,že sa máte radi."
„Určite preháňaš." Dodala Amy.
„Naozaj nie.Vyžaruje z vás taká energia,že sa to nedá nevidieť." Pousmial som sa.
„Je super keď sa usmievaš."
„Myslím,že už bolo aj na čase drahá Amy."
„Pomôžem ti ísť do postele Michael ?"
„Buď taký dobrý."
A tak mi Chris pomohol dostať sa do postele.Bolo to od neho milé a láskavé.
„Ďakujem."
„Za málo.Aj nabudúce." Usmial sa.
„Dúfam,že žiadne nabudúce už nebude."
„Rád ti s tým pomôžem,aby to nabudúce nebolo." Usmiali sme sa na seba.
„Tvoja pozornosť ma teší.Ste naozaj priatelia,za ktorých by som aj zomrel."
„To isté môžeme povedať aj my o tebe."
„Už teraz rozmýšľam nad tým,ako by som sa vám za to všetko odvďačil."
„Tak túto myšlienku rýchlo vypusť z hlavy.My nič nepotrebujeme.Sme tu pretože nám na tebe záleží a máme ťa radi,tak nevymýšľaj." Potľapkal na Chris.
„To neprichádza do úvahy."
„Michael !"
„No čo,nemôžem si proste pomôcť.Mám silnú tendenciu odvďačiť sa vám."
„Vidím,že ti to nevymetieme z hlavy.Rob už ako myslíš."
„Presne toto som chcel počuť." Žmurkol som očkom.
„My by sme už mali pomaly ísť lebo nás tvoj lekár asi naberie na rohy." Zasmiali sme sa.Chrisov humor je neskutočný.
„To by iste nespravil,ale upozornil by vás."
„Nech je ako chce zajtra sem opäť prídeme.Dovtedy dovidenia."
„Dovidenia a dávajte na seba pozor."
Keď Chris a Amy odišli tak bolo niečo po štvrtej.O pol hodinku prišla do mojej izby Rita,moja sestrička a dala mi nejaké tabletky na posilnenie imunity a na posilnenie svalstva.
Keď odišla zahľadel som sa na ten chodiaci pás a do hlavy som si vsugeroval myšlienku,že zajtra urobím najmenej päť krokov.
Pod päť určite nejdem !
S touto myšlienkou som ležal v posteli a lúštil krížovku.Ak mám byť úprimný nudil som sa.Nechcel som byť v izbe,chcel som ísť k ostatným pacientom.Stlačil som tlačítko a o malú chvíľku vstúpil do mojej izby doktor Axall.
„Zdravím Michael,čo potrebujete ?"
„Dobrý deň doktor.Chcel som sa vás opýtať či by som mohol ísť k ostatným pacientom."
„Samozrejme.Som rád,že sa to pýtate.Práve sa im začína sedenie v kruhu."
„A čo to je za sedenie ?"
„podstata je v tom,že sa tam každý predstaví a stručne niečo o sebe povie.Potom musí povedať akú najhoršiu vec zažil."
„Okay,idem tam.Pomôžete mi ?"
Doktor neváhal a prišiel mi na pomoc.Spoločnými silami sme zvládli preklad z postele na vozík.Potom ma doktor odviezol do miestnosti k ostatným pacientom.Väčšina bola tiež na vozíku ako ja.Zopár ľudí tam bolo postihnutých a ostatní sedeli na stoličkách.
„Ďakujem doktor."
„Prajem príjemnú zábavu." Doktor sa zasmial a odišiel.Ja som sa rozhliadol po miestnosti a mal som trému.
Všetci sa pozerali iba na mňa a bolo to hrozné ticho.Bola to zvláštna situácia lebo asi nikto nečakal ,že sa k ním pridá polo mrzák Michael Jackson.
Väčšina pacientov boli muži,menšina boli ženy.Keď som videl,že nikto nereaguje pohol som sa s vozíkom k nim do kruhu.Mierne som sa pousmial,aby sa prelomili ľady.Nakoniec som sa posmelil aj na viac ako len na úsmev.
„Dobrý deň prajem." Potom som si všímal reakcie na môj pozdrav.
„Vy ste Michael Jackson ?" Opýtali sa z pravej strany.
„Áno,som to naozaj ja." Usmial som sa.Niektorí mi úsmev opätovali.
„Ako dlho ste tu ?" Opýtali sa z ľavej strany.
„Som tu už štyri dni." Po tejto otázke sa všetci posmelili a pristúpili ku mne bližšie.
„A čo sa vám stalo pán Jackson ?"
Odpovede sa už nedočkali pretože do miestnosti vstúpila akási žena,bruneta.Všetci s okamžite zaradili na svoje miesto do kruhu a stíchli.Ja som ostal na pôvodnom mieste a bol som v rozpakoch,nevedel som čo teraz.Tá neznáma žena si ma pohľadom premerala najmenej tri krát a potom sa na mňa usmiala.
„Vitajte medzi nami pán Jackson.Chýry o tom,že ste tu boli pravdivé." Začala.
„O mne tu kolujú chýry?" Bol som v pomykove.
„O tom nepochybujte.Hneď po vašej hospitalizácii boli reči o tom,čo sa vám stalo."
„Tak o tom som nevedel nič."
„Akoby ste aj mohli.Pred vami nikto nič nepovie,ale na chodbách sa o tom rozpráva ako o život." Opäť sa usmiala a posunula môj vozík do kruhu.
„Takže pekný deň všetkým."
„Pekný deň aj vám." Odzdravili sa ostatní pacienti.
„Ako ste si už určite všimli,máme tu nového člena a určite by ste radi o ňom niečo vedeli,mám pravdu ?"
„Áno !" Ozvali sa jednohlasne.
„Ešte pred tým ako nám o sebe niečo poviete by som sa vám rada predstavila.Volám sa Meggie Swonová a som nemocničná psychologička a poradkiňa."
„Veľmi ma teší pani Swonová."
„Pokiaľ viem zatiaľ som slečna." Všetci sa zasmiali iba ja som sa červenal.
„Prepáčte,slečna Swonová."
„Nič sa nestalo.Teraz máte slovo vy,mladý muž." Nadýchol som sa a začal som teda.
„Ďakujem.Volám sa Michael Joseph Jackson,možno ma niektorí poznáte z televízie alebo rádia.Nepotrpím si na nejaké oslovenia ako pán Jackson alebo pane.Volajte ma iba Michael.Dlhú dobu žijem v L.A. a pred pár dňami som sa šťastne oženil.Moja manželka Ema je tiež hospitalizovaná v tejto nemocnici a dnes sa prebrala z kómy."
Celá miestnosť sa ozývala iba samým hykotom a prekvapením.
„Ja a moja manželka sme sem prišli,aby sme si užili naše medové týždne,ale osud mal s nami iné plány.Pred troma dňami sme mali dosť vážnu nehodu keď sme šli taxíkom do hotela.Šofér taxíka bol na mieste mŕtvy a my sme prežili len zázrakom."
Teraz som sa musel na moment odmlčať inak by som sa poddal smútku z toho čo sa nám stalo.
„A z akej rodiny pochádzate ?"
„Som z pomerne chudobnej rodiny.Až časom sme sa prepracovali k lepšiemu štýlu života.Ja a moji bratia sme tvorili detskú skupinu Jackson 5.Bol som najmladší člen.Vďaka tomu,že sa nám darilo a prerazili sme do sveta šoubiznisu zarábali sme vlastné peniaze.Náš otec bol zároveň našim manažérom a dohadoval rôzne miesta kde sme mohli spievať."
„Koľko máte súrodencov ?" Opýtala sa psychologička.
„Je nás celkovo deväť."
„Wau,boli ste dosť početná rodinka.Ako by ste opísali svoj terajší život na sólovej kariére úspešného speváka ?"
„No je to ťažké.Novinári mi nedajú pokoj a fanúšikovia očakávajú stále niečo nové.Chcú viac a viac a ja ich nechcem sklamať.Môj pôvodný plán bol taký,že po návrate domov začnem pracovať na novom albume.Ako to bude s tým albumom neviem.Všetko závidí od môjho zdravotného stavu."
„Je to naozaj veľmi ťažké a smutné čo ste nám tu opísali Michael.A čo je s vašou manželkou?"
„Ona je chvála Bohu stabilizovaná a je z najhoršieho vonku.Uzdravuje sa rýchlo."
„To je naozaj úžasná správa.Teraz všetci zatlieskame Michaelovi a jeho srdcervúcemu príbehu,ktorý napísal sám život."
Odrazu sa miestnosť plná pacientov ozývala potleskom a niektorých do dojalo až k slzám.Aj na mňa prišiel taký okamih,kedy mi zopár slz vypadlo z oka,ale rýchlo som si ich zotrel.
„Viete Michael,pracujem tu už tri roky no ešte som sa nestretla s podobným osudom.Je to pre mňa nová skúsenosť."
„Viete,každý sme iný a každý si nosí svoj vlastný kríž."
„To je pravda.Chcela by som vás všetkých poprosiť,aby ste sa všetci predstavili Michaelovi."
A tak sa aj stalo.Každý mi povedal svoje meno a priateľsky si so mnou buď podal ruku alebo ma objal.Bolo to milé a už som sa necítil tak blbo a sám.
„Dobre teda.Na dnešok končíme s našim sedením.Vidíme sa až po víkende.Užite si dva dni voľna a pracujte na sebe.Verím,že keď sa tu opäť stretneme uvidím vaše pokroky."
„Ďakujeme."
„Majte sa krásne." Pozdravila a vstala zo stoličky.
Ja som sa pomaly s vozíkom presúval k dverám kde sa zastavila Meggie.
„Michael,môžete na slovíčko?"
„Iste,o čo ide slečna Swonová ?"
„Viete,vás životný príbeh ma naozaj upútal a neustále ho počujem v ušiach."
„To ma mrzí.Nechcel som,aby sa vás môj smútok a bolesť až tak dotkli."
„Nie,nie,nie tak som to nemyslela.Zle ste ma pochopili.Viete mňa fascinuje to čím ste si v živote prešli a čím práve prechádzate."
„Ľutujem,ale nechápem kam smeruje tento rozhovor." Pousmial som sa a Meggie tiež.
„Prepáčte,som trošku v rozpakoch.Nie každý deň sa zhováram s Michaelom Jacksonom." Toto ma úplne dostalo a rozosmial som sa.
„Nemusíte byť kvôli mne v rozpakoch.Som úplne obyčajný muž,ktorý sa živí tým čo ho baví a to je tanec a spev."
„To sa ľahko hovorí,ale späť k veci.Rada by som vám pomohla dostať sa z toho smútku a bezmocnosti.Všetko ste to popisovali tak precítene až som si myslela,že som to prežila ja sama.Ak by vás to neurazilo mohli by sme mať špeciálne sedenia.Popremýšľajte nad tým hm ?"
Trošku ma zarazil záujem mladej psychologičky no ak som sa nad tým kúsok zamyslel nebolo by od veci ak by sme mali špeciálne sedenia.Aspoň by som mohol všetko povedať a dať zo seba von.
„V poriadku.Beriem tie špeciálne sedenia.Ako to urobíme ?"
„Pozhováram sa s vašim doktorom a dohodnem to s ním."
„Super.Ta sa teda teším na naše sedenie.Do skorého videnia."
„Dovidenia."
Meggie mi otvorila dvere a tak som pohodlne prešiel do svojej izby,kde som sa potrápil s tým ako sa dostať na posteľ.Asi po hodnej chvíli sa mi to podarilo a vozík som prisunul n kraj postele.
Po takom vyčerpávajúcom dni som zaspal ako malé bábo.
Ráno som sa zobudil na príchod doktora Axalla do mojej izby.Ako prvé mi odtiahol žalúzie a mňa oslepilo ostré slnko.
„Dobré ránko Michael.Ako sa vám páčilo včerajšie sedenie ?"
„Aj vám dobré ráno.To sedenie bolo skvelé a bolo tam mnoho milých pacientov.Najväčšie prekvapenie pre mňa bola psychologička Meggie Swonová."
„Prečo bola pre vás najväčšie prekvapenie ?" Pousmial sa.
„No nečakal som,že by mohla prísť mladá psychologička.Skôr som čakal nejakého drsného muža."
„Vy ste tomu dali Michael." Doktor Axall sa na mne dobre zabával.
„Ďakujem,že sa na mne bavíte." Dodal som s úsmevom.
„Mrzí ma to,ale neubránil som sa tomu.Teraz si vezmite tieto lieky a zapite ich."
Z doktorovej ruky som si vzal zopár tabletiek a zapil som ich vodou.Pri tom som započul nejaký hluk a akoby aj hádky.Vychádzalo to z recepcie na chodbe.
„Čo sa to tam deje doktor ?"
„To neviem,ale idem to zistiť."
Doktor okamžite odišiel z izby a šiel sa pozrieť na to čo sa to tam vonku deje.Netrvalo dlho a dvere mojej izby sa otvorili no nebol to doktor Axall,ale bola to Any.Neveril som tomu čo som videl.
„Michael !" Skríkla Any a hneď si prisadla ku mne na posteľ a silno ma objala.
„Any,drahá Any ako a kedy...ako si sa sem dostala ?"
„Ach Michael...o polnoci sme pristáli na letisku a okamžite sme sa ubytovali v najbližšom hoteli.Ráno ma Jerremy súril,aby sme šli sem tak som tu."
„A kde je Jerry ?"
„Rozpráva sa s doktorom a zisťuje všetky podrobnosti o Eme."
„Som rád,že ste prišli.Ako sa máte ?"
„Hrozne.Keď mi Jerremy povedal čo sa stalo tebe a Eme takmer mi skolabovalo srdce.Čo sa vám to stalo ?"
„Mali sme autonehodu.Je to pre mňa ťažké."
„Áno viem drahý môj synak...povedz mi čo je s našou Emou ?"
„Prebrala sa.Včera o pol štvrtej sa prebrala."
„Čo že ? Jerry mi povedal,že si mu vravel,že je v kritickom stave,tak ako to vlastne je ?"
„Počúvaj,hneď ako som dotelefonoval s Jerremym tak som bol na izbe s rodinou a potom sem prišiel aj môj kamarát.Zhovárali sme sa asi dvadsať minút a hneď na to mi doktor Axall oznámil,že sa Ema prebrala."
„To skutočne ? Takže je v poriadku ? A kde je ?"
„Pomaly Any.Ema je z najhoršieho vonku a leží ešte na áre,ale to už iba na pozorovanie."
„Vďaka ti pane Bože." Pri tom povzdychu nám obom vyhŕkli slzy šťastia.
„Som z tej správy šťastná,ale čo je tebe ?"
„Som na istý čas ochrnutý."
„Kriste,to mi je ľúto a ako to zvládaš ?"
„Ťažko,ale bojujem s tým naozaj tvrdo."
„Držím ti palce Michael,musíš sa z toho dostať !"
„Aj dostanem."
Potom sme sa s Any objali a v tom sa znova otvorili dvere.teraz prišiel Jerremy celý natešený zo správy o tom,že Ema je stabilizovaná a že z najhoršieho je vonku.Všetci traja sme sa z toho radovali a trošku sme sa o všetkom porozprávali.
Archív
Kalendár
<< |
november / 2022 |
>> |
.....
(Michelle, 28. 8. 2012 20:20)