43.kapitola Konečne sme sa dočkali
MICHAEL
Túto noc som mal všelijaké búrlivé sny a stále som mal na pamäti , že musím zavolať svokrovcom ohľadom ich dcéry.Neprestajne som na to myslel a nemohol som poriadne spať.
Asi okolo ôsmej som sa zobudil zo spánku a nezažmúril som oka.O deviatej prišiel do mojej izby doktor Axall , aby ma skontroloval.
„Dobré ráno prajem Michael.Ako ste sa vyspali ?"
„Ďakujem za opýtanie doktor , no mohol som spať aj lepšie."
„A čo sa stalo? Čo narúšalo váš spánok Michael ?"
„Nočné mory pán doktor , mám strach dvihnúť telefón a zavolať rodičom mojej manželky.Len pri myšlienke na to sa celý rozklepem." Sklonil som hlavu a povzdychol som si.
Doktor si prisadol ku mne na posteľ a potľapkal ma po pravom pleci.
„Možno mi neuveríte , ale viem ako sa cítite.Zažil som niečo podobné a zažívam to v nemocnici denne.Aj ja som mal raz tú povinnosť oznámiť niekomu zlú správu.Poradím vám , aby ste im to povedali pomaly , ale priamo.Radšej sa ani nezakoktávajte lebo to ich ešte viac rozruší."
„Máte pravdu , ale ja som iná povaha.Ja som veľmi hanblivý a citlivý.Neviete si predstaviť ako budem plakať pri rozhovore s nimi."
„Ako som vám sľúbil Michael , postarám sa o vás aj vašu milú.Neoddýchnem si pokiaľ sa vaša manželka nepreberie."
„Som vaším dlžníkom doktor.Ak pomôžete mne aj manželke tak sa vám odplatím.Nebudete ľutovať."
„Ja to nerobím pre peniaze , ale aby som získal skúsenosti a prax.Chcem byť vynikajúcim lekárom a zachraňovať ľudské životy.Hovorím vám zachránim aj vás."
„Ešte raz vďaka.Máte zlaté ruky."
„Ďakujem.A ešte jedna vec Michael , dovolil som si nechať priniesť do vašej izby pomôcky , aby ste mohli opäť chodiť.Budete trénovať nohy tu v izbe , aby ste urobili pokroky.Ak budete chcieť môžem vás zobrať aj k ostatným pacientom na cvičenia , no zo začiatku môžete cvičiť tu v izbe.Bude pri vás aj sestrička , aby vás viedla a pomáhala vám."
„Vidíte , takmer by som bol zabudol na svoju rehabilitáciu.Pri toľkých problémoch som takmer na všetko ostatné pozabúdal."
„To nič Michael , ale o hodinku buďte pripravený lebo vám sem prinesú tie pomôcky a príde aj sestrička.Prajem veľa úspechov."
Poďakoval som a vtedy doktor opustil moju izbu.Od nadšenia som nemohol tú hodinu vydržať ležaním v posteli.Vďaka Bohu som sa nejako dočkal a o desiatej mi priniesli všelijaké pomôcky aj taký pás na chodenia a všade boli rúčky a dlhé tyče , aby som sa mal kde uchytiť.Nakoniec za mnou prišla aj sestrička , ktorá bude na mňa dozerať a pomáhať mi ak by som náhodou spadol alebo potkol sa.
„Dobré dopoludnie pán Jackson.Moje meno je Rita a budem na vás dozerať pri rehabilitácii."
„Aj vám pekné dopoludnie Rita.Poďte dnu a volajte ma Michael.S čím začneme ako prvým ?"
„Najskôr urobíme nejaké cvičenia s nohami ako prípravu a potom vás presuniem na hociktorú pomôcku , ktorú budete chcieť vyskúšať."
„Skvelé , začnime teda s rozcvičkou."
Celý natešený a plný očakávania som sa pustil usilovne do práce.Rita mi odkryla nohy od periny a začala najskôr citlivosť nôh.Musím sa priznať , že veľa som toho necítil no stalo sa , že som dostal menší impulz.
Potom mi Rita začala nohy masírovať a mastiť chladivým krémom.Celá izba mi od toho krému rozvoniavala.Nakoniec ma posadila na vozík a kúsok potlačila k tomu chodiacemu pásu.Bol dlhý asi 2 či 3 metre.Rúčky mal pravdepodobne z ocele , čiže konštrukcia toho pásu bola pevná a mal som sa čoho uchytiť.S pomocou Rity som sa postavil na pás a silno som sa držal rukami.Celá váha môjho tela závisela od sily v rukách , pretože ak nevládali ruky udržať telo skončil som.Budem úprimný bolo to hrozne ťažké.Nikdy som nedržal celú váhu tela iba na dvoch tenkých rukách.Zo začiatku som bol hrozne slabý a takmer vždy som iba padal a padal.Rita pri mne stála hádam každú sekundu.Už som sa chcel aj vzdať no okamžite ma kopla myšlienka na Emu a to mi dodalo silu cvičiť ďalej.Zhruba po nejakej hodinke cvičenia sa dostavili drobné úspechy.Už sa mi netriasli ruky ako na začiatku a zvykol som si udržať svoje telo iba na rukách.Čo sa týkalo chôdze to bolo už kúsok horšie.Nohy som iba ťahal za telom , bolo ťažké pohybovať sa s nehybnými nohami.Nič menej pokračoval som ďalej a bral som to ako tréning pred nejakým koncertom.Bolo to pre mňa nehorázne ťažké a potil som sa ako keby som práve vyšiel zo sprchy.
O pol dvanástej som si sadol na vozík a musel som oddychovať inak by som skolaboval.Po dobrom oddychu som vypil hádam liter vody a nakoniec som sa s pomocou Rity dopravil do kúpelne kde som sa následne s jej pomocou okúpal , vysušil a obliekol.Bola ku mne veľmi milá a pozorná.O pol jednej som sa vrátil na izbu celý vyčerpaný , ale za to najedený a s lepším pocitom zo samého seba.
„Zajtra to bude ešte lepšie."
Povedal som si a tak som to mal v pláne aj urobiť.Budem trénovať až do vysílenia svojich síl , až do vyčerpania , až dovtedy kým sa nepostavím na nohy ako pred nehodou.Nebudem ani spať kým nebudem opäť chodiť a žiť naplno aj s Emou.
Zhruba o pol hodinku za mnou prišiel doktor Axall.Prišiel ma skontrolovať po tréningu.Po kontrole mi povedal.
„Robíte mi radosť Michael.Rita mi povedala , že ste trénovali až do vyčerpania."
„Pravda.Chcem sa opäť postaviť na nohy a cítiť hudbu v nohách a celom tele."
„Verím , že to dokážete a ja vám k tomu pomôžem.Aby som nezabudol prišiel za vami pán Gomez."
„Skvelé , pošlite ho prosím za mnou."
„Samozrejme."
Doktor sa na mňa usmial a zavolal Gomeza do mojej izby.Bol som taký šťastný , že prišiel , že by som najradšej vyskočil z postele a objal ho.Vlastne tak sa aj stalo , objali sme sa.
„Rád vás vidím Scott."
„Aj ja vás.Započul som , že robíte pokroky Michael."
„Áno , dnes som trénoval na tamtom páse.Je to drina no pomôže mi to vrátiť sa späť."
„To nebude pre vás ťažké , cítim , že to dokážete a budete zasa ten starý dobrý Michael." Zasmiali sme sa.
„A kde je moja rodina? Prídu na dnes pozrieť?"
„Vaša rodina je v hoteli a prídu vás pozrieť tak o hodinku.Váš otec šiel niečo riešiť na miestnu políciu.Nedalo mu , aby nečinne sedel v hoteli a aby vaša nehoda ostala nepotrestaná."
„Hah ... to je celý otec.Stále myslí len a len na pomstu.Chápem ho no ja som to nechcel.Bola to nehoda , ktorá sa mohla stať hocikomu inému.To nebol naplánovaný útok !"
„Michael verte mi , váš otec urobil dobre.Uvedomte si , že ste mohli zomrieť.Vaša mama preplakala celú noc a všetci sa boja o vás aj Emu."
„Viem , že sa boja no ja netúžim po pomste či odplate.Ja som sa s tý, dávno vyrovnal a odpustil som tým ľuďom."
„Áno , vy ste proste dobrák a často krát na to doplácate."
„To je pravda , no ja sa už nezmením a takýto aj zomriem." Pousmial som sa.
Pri našom rozhovore nás prerušilo klopanie na dvere a následne sa v nich objavil doktor Axall.
„Prepáčte , že vás vyrušujem Michael no máte návštevu."
„To je v poriadku , ale kto za mnou prišiel ?"
„Predstavil sa ako právnik Thomas."
V tom momente sme sa s Gomezom na seba zahľadeli a napadlo nám presne to isté.
„Povedzte mu prosím nech vojde."
„Okay."
Doktor prikývol a hneď na to vstúpil do mojej izby ten arogantný právnik.Svoje oči okamžite vyvalil na Gomeza a potom aj na mňa.
„Ah pán Thomas , ako vidíte môj právnik sa dostavil takže sa môžeme baviť na úrovni ako som vám spomínal."
Pri tomto človeku musím byť naozaj nekompromisný a neústupčivý inak by ma zruinoval.
„Samozrejme , všimol som si." Odvrkol.
„Takže , aby reč nestála som Gomez a zastupujem pána Michaela Jacksona.Bol som podrobne informovaný o danej situácii takže ma nemusíte dávať do obrazu vy pán Thomas." Odvetil Gomez.
„Musím vás upozorniť Gomez , že ste boli oboznámený iba z jednej strany.Tohto prípadu sa nevzdám a dotiahnem to až do konca." Vyhrážal sa.
„Upozorňujem vás Thomas , že tentokrát vám to len tak neprejde a budete sa ospravedlňovať môjmu mandantovi.Nijako sa neprevinil a jeho manželka tiež nie ... neviem o tom , aby šiel niekto do basy za to , že dal jednu výchovnú drzému chlapcovi."
Gomez úplne odstavil toho Thomasa.Ten chlap bol úplne mimo a nevedel čo má povedať.Už sa tak nenaparoval ako pri mne.
„A ešte jedna vec Thomas , aby ste vy nemali problémy z toho , že ste sa vyhrážali môjmu mandantovi , že pôjde do basy.Na to ste nemali právo ani kompetencie.Ak sa pán Jackson rozhodne podať na vás žalobu na útok proti jeho osobe verte mi , že ju podám s ohromnou radosťou lebo ľudia ako vy robia hanbu právnickej komore !"
Tak po tomto Gomezovom preslove Thomas penil až natoľko , že okamžite odišiel z izby.Výraz na jeho tvári mi hovoril , že sa tu ak skoro neukáže a ak áno tak so stiahnutým chvostom.
Následne sme sa s Gomezom začali nekontrolovateľne smiať a dobre sme sa na tom bavili.Ten právnik tak rýchlo skrotol , ako sa aj naparoval.
O druhej hodine za mnou prišla aj moja rodina a všetkých sme oboznámili s dnešnými udalosťami.Gomez im to povedal predsa len lepšie ako ja , pretože kvôli smiechu som sa nezmohol ani na pozdrav.
Komentáre
Prehľad komentárov
Áno, áno, áno!!!! trikrát áno!!!!
Musím sem žiaľ skopírovať jednu z najlepších častí tejto kapitoly, aby si videla čo presne myslím:
„Nočné mory pán doktor , mám strach dvihnúť telefón a zavolať rodičom mojej manželky.Len pri myšlienke na to sa celý rozklepem." Sklonil som hlavu a povzdychol som si.
Doktor si prisadol ku mne na posteľ a potľapkal ma po pravom pleci.
„Možno mi neuveríte , ale viem ako sa cítite.Zažil som niečo podobné a zažívam to v nemocnici denne.Aj ja som mal raz tú povinnosť oznámiť niekomu zlú správu.Poradím vám , aby ste im to povedali pomaly , ale priamo.Radšej sa ani nezakoktávajte lebo to ich ešte viac rozruší."
„Máte pravdu , ale ja som iná povaha.Ja som veľmi hanblivý a citlivý.Neviete si predstaviť ako budem plakať pri rozhovore s nimi."
„Ako som vám sľúbil Michael , postarám sa o vás aj vašu milú.Neoddýchnem si pokiaľ sa vaša manželka nepreberie."
Tento part nemá ani najmenšiu chybu, páči sa mi úplne všetko, každé slovo, ktoré si použila. To je slovník a štylistika, aké sa mi páčia :)
Btw - myslím, že pasáž, kde opisuješ Michaelovu rehabilitáciu a cvičenie nôh - celý ten dlhočizný odsek - podľa mňa je to zatiaľ tvoj najväčší triumf! Bravúrne opísané! :) Som si ABSOLÚTNE istá, že ak by Michael utrpel ochrnutie nôh pracoval by dennodenne od svitu do mrku na tom, aby sa opäť postavil na nohy. Opísala si dokonale jeho charakter a jeho cieľavedomosť!! Len som oči vyvaľovala na tvoj vylepšený stajl, si si istá, že si to odniekiaľ neprebrala? :D
Ale nie, just kidding. Predpokladám, že keď sa dostanem k poslednej kapitole tak už nebudem mať čo kritizovať!!
Crempatt
(Veronica (Nikusshka), 13. 4. 2011 17:34)
Tato kapitola sa mi velmi pacila.
Ale toto ma dostalo skoro: „To je pravda , no ja sa už nezmením a takýto aj zomriem." to s tim dobrakom. Bohuzial na svoju dobru povahu aj doplatil. Ludia su arogantny a vsetko hned zneuziju.
Ja pri 41 kapitole som si myslela ze je posledna a zrazu som objavila este dalsie styry takze som sa maxuimalne potesila :D
Pi pis dalej tesim sa na uplny zaver tohto pribehu a dufam ze bude aj dvojka :)
JANULIK
(JANULIK, 5. 3. 2011 19:09)
Takže,
ako vždy super kapitola, to že si mala "pauzu" v písaní máš odpustené. :D :o)
To zavolanie nezávidím. Ale ako ho "poznám", určite to vyrieši. Som rada, že Michael robí pokroky v chodení. To s tým pravnikom je dobré. Tak mu treba, debilovi :D
No neviem čo tu mám ešte napísať. Nemám slov. Je to super duper. Mám Ťa rada :-* GBY.
A veľa šťastia a inšpirácie do písania.
S pozdravom tvoj čitatelko :D :-*
P.S. Šup šup new kapitola :D :-)
super :)
(domči, 2. 3. 2011 23:15)krasne :) super kapitola, cakam na dalsiu, pis dalej Aďka :)))
:))
(Katra, 27. 2. 2011 15:06)Siláčik Michael nech už sú v poriadku nemám raad takéto smutné veci...krásne Adka ako vždy moja...držím palčeky pre viac skvelých nápadov:)ILY GBY:)
.....
(Michelle, 25. 8. 2012 22:44)