42.kapitola Bezmocnosť
MICHAELPri čakaní na Gomeza som myslel , že upadnem do nejakej kómy.To čakanie ma ubíjalo a pocit , že nemôžem hýbať nohami ma privádzal do bezmocnosti.Za celý ten čas čo som ležal v izbe ako živá mŕtvola som mohol robiť kopec iných a zmysluplnejších vecí.Namiesto ležania v posteli som mal robiť niečo úplne iné. Bože,som ja taký hlupák!! O DVE HODINY Bolo už niečo po pol ôsmej a ja som bol jedno veľké klbko nervov.Bol som ako časovaná bomba.Gomez tu mal byť už pred hodinou a pól a stále tu nie je. Kde trčí!? Hneď ako som si v duchu povedal túto vetu , z vonkajšej strany mojich dverí som započul akýsi hluk ľudí. Myslel som si , že to sú hádam novinári , ale na moje prekvapenie to bol Gomez a nebol sám. On sem priviedol snáď celú moju rodinu aj s kuframi. S mojou rodinou a Gomezom sa dovalil do mojej izby aj doktor Axall a vlasy na jeho hlave stáli hore dupkom. Z každej strany na mňa niekto volal , objímal ma , hladil , ľutoval a nariekal. „Vážení , toto je nemocnica a nie nejaký hotel.Tu sú ťažko ranení pacienti a vy tu hulákate , ako zmyslov zbavení.Musím vás požiadať , aby ste opustili túto izbu aj nemocnicu!" Nariadil doktor. „Prepáčte pán doktor , ale ja som Michaelova matka a nepohnem sa z tejto izby aj keby tu bomby padali.Môj syn utrpel nehodu a ja som tu , aby som ho podporila a pomohla mu.Vy mi v tom nezabránite!" „Pani Jacksonova nebudem to dvakrát opakovať.Musíme opustiť túto izbu pretože je po návštevných hodinách a ste príliš hluční." Dodal doktor Axall s výrazným tónom hlasu. „Pán doktor , pekne vás prosíme nechajte nás pri mojom bratovi aspoň krátkych desať minút.Budeme tíško ako myšky." „Ľutujem , ale musíte odísť." „Doktor Axall , nechajte tu moju rodinu chvíľku so mnou.Merali tu takú dlhú cestu.Nečakal som , že prídu." Doktor sa na mňa uprene pozeral a potom si svoj pohľad namieril na každého v izbe.Jednou ruku si dal okolo brucha a druhou si podoprel bradu.O malý moment povedal. „Dobre.Michael , nechám ich tu iba kvôli vám , ale ak mi na to niekto príde budú z toho problémy." „Budeme naozaj ticho.Sľubujem vám to a ďakujem." „Máte desať minút." Doktor poklopkal po svojich hodinkách a opustil moju izbu.Hneď potom sa ku mne všetci nahrnuli a postupne ma objali. Moja mama to nezvládla a so zaslzenými očami si prisadla ku mne na posteľ. „Mamička moja neplač.Nemáš dôvod plakať.Som živí a som v poriadku." Zotrel som mame slzy z líc a vrúcne som ju objal. „Akoby som neplakala keď si mohol takmer zomrieť ... neprežila by som ak by sa ti niečo stalo." Mama si položila hlavu na moje rameno a sem tam potiahla z nosa. „Mami , hovorila si s doktorom Axallom o mojom stave? Vieš ako som na tom?" „Ešte som s ním nehovorila.A čo je s tebou?" „Vieš , nerád by som o tom teraz hovoril.Nechajme to na zajtra mami." „Už sa z toho nevykrútiš Michael , vrav." „Fajn.Ide o to,že tá nehoda spôsobila moje dočasné ochrnutie nôh.Som na vozíku mami." Hovoril som to takým pokojnejším hlasom , aby som všetkých ešte viac nerozrušil , no márne.Moja mama takmer ani nedýchala a otec ju musel ovievať s klobúkom. Mama ťažko znášala fakt , že som dočasne ochrnutý. „Pane Bože Michael , ako je to možné , že si ochrnutý? A na ako dlho?" „Janet , upokoj sa.Teraz s tým nič nenarobíme.Som ochrnutý preto , lebo je to reakcia na tú nehodu.Moje telo nezvládlo ten nápor a tak som dočasne stratil cit v nohách.Ako dlho budem na vozíku mi nevie povedať ani doktor Axall." „A čo ak je to ochrnutie trvalé?" „Randy čuš! Také niečo už nikdy nevypusť z úst!" Okríkol ho otec. „Nie oci , Randyho otázka bola na mieste.Rad ti na to odpoviem.Moje ochrnutie nie je trvalé.Doktor mi robil testy a tam zistil,že je to iba dočasné.Vravel , že časom a tréningom sa z toho dostanem." „To rád počujem braček.Ja viem , že ty to zvládneš.Ty si borec.Si predsa nejaký Jackson nie." Zasmiali sme sa. Kúsok dobrej nálady odplaví tie strašné zážitky a útrapy,ktoré prežívam. „A inak , kde je Ema?" Opýtal ja Jermaine. „Dobrá otázka braček.Moja manželka Ema je na áre a leží v kóme." Tak teraz som sa sám dostal.Toto som už ja nezvládol a zakryl som si tvár rukami.Slzy mi tiekli ako bláznivé a srdce mi bilo , ako o život.
Komentáre
Prehľad komentárov
Achjaj, je to také smutné. Také tragické.
Konečne mám v tvojej story pocit, že je to ako v reálnom svete. Vo svete Michaela Jacksona. Fakticky, tak som sa do toho vžila... Máš moju veľkú pochvalu. Nemám ti k tejto kapitole čo povedať, bolo to príjemné čítanie a relax.
Pár chybičiek som tam našla, čo sa týka gramatiky, a už dlhšie si všímam túto chybu: "pred hodinou a pól" :D Ja viem odkiaľ si a tam u vás sa to možno používa, ale správne je "pred hodinou a pol", bez ó :D
Vďaka za čítanie! :)
Nikusshka4
(Veronica C., 25. 2. 2011 22:42)
Ahoj! Keď som dočítala všetky časti tvojho príbehu tak- Máš nejakú vlohu v sebe čo s teba urobí spisovateeľku, ale ešte treba na tom popracovať. Dej sa mi veľmi páčil a najprv soms i myslela že bude s tím Christoferom ale potom som si vydýchla. Naozaj sa mi to páčilo a trošku som sa aj zarehotala na tej ,,malej,, rodinek =D To nemalo chybu! Teším sa na ďalšie časti a dúfam že sa nehneváš že takto neskoro som dala koment, lebo ja som to furt a furt odkladala až som mala zas hlavu niekde inde. Naozaj sa mi to páčilo a pokračuj v tom! Držím ti palce v tvojom budúcom úspechu.
GBY
Katra52:
(domči, 13. 2. 2011 23:13)malinká rodinka? si srandu robis? :D 9 deti + rodicia :D dobre malinká rodinka teda :D:D:D
Hi:)
(Katra52, 8. 2. 2011 14:25)Ked som si začala čítať že na chodbe bol nejaký hluk vobec som nečakala ,že to jeho malinká rodinka dobehne:D Adulienočka moja najdrahšia šikovná máš úžasné nápady klobúčik dole:)ILY GBY:*
supeeer :)
(domči, 7. 2. 2011 22:24)a to som si myslela ze niake stado divich rkav ide po chodbe ked to isla ta majklova rodina :D no super, pekna kapitolka :P cakam na dalsie :)
JANULIK
(JANULIK, 7. 2. 2011 18:59)
Myslím, že zasa píšem komentár ako prvá :D
Ale zvykla som si :D
Takže k príbehu:D
Super, nemám čo dodať, ty moj spisovateľko malý :D
To s tou rodinou. Také zlaté to bolo. Keď som prečítala vetu že citujem: "Tu nie je nijaký hotel." ja som tam niečo iné čítala :D Sorry :D
„Mamička moja neplač.Nemáš dôvod plakať.Som živí a som v poriadku." táto veta možno nič nehovorí ale to posledné že živý a v poriadku, ach jáj to mi pripomenulo že už tu nie :(
Ale zasa to s tou dračicou to bolo dobré, nezdá sa Ema:D To s tým oznámením, uf, nechcela by som. Musí to byť ťažké. A jediné čo sa mi "nepáči" :D Je že prečo nie je Ema v poriadku?:D Ma tu naťahuješ, a potom sa neviem dočkať, čo sa bude diať.
P.S. TÍ KTORÍ SI PREČÍTAJÚ KAPITOLU, PROSÍM DAJTE KOMENTÁR. ČÍM VIAC KOMENTÁROV TÝM RÝCHLEJŠIE BUDE KAPITOLA. DÍKY. :-)
P.S.S. Super už sa opakujem, ale nenám slov.
S pozdrav tvoj verný čitateľ ... veď ty vieš kto :D :-) :-*
GBY. Mám ťa rada. A nech je ďalšia kapitolka rýýýchlo :D
....
(Michelle, 25. 8. 2012 22:32)