Choď na obsah Choď na menu
 


41.kapitola Zistenie

3. 2. 2011

MICHAEL

Takto som si teda medové týždne vôbec nepredstavoval.Nechápal som čo sa to vlastne stalo.Nedávalo mi to žiadny zmysel.Doteraz neviem,ako sme mohli takto skončiť.Príde mi to,že sme boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Už dva dni som ležal v izbe na posteli a o Eme som sa nedozvedal žiadne dobré správy.Lekár ma upozornil na to,že Ema upadla do akejsi dočasnej kómy,no už len to slovo mi naháňalo hrôzu.Bol som neistý a mal som o ňu strach. Na sebe som pomaly zisťoval akési nezrovnalosti,čo sa týka mojich nôh.Už neraz som sa pokúšal aspoň si sadnúť,no nešlo to.Akoby moje nohy úplne zmeraveli a boli to len kusy polien. Bolo asi desať hodín a do mojej izby vstúpil doktor,aby ma skontroloval. „Dobrý deň pán Jackson.Ako sa cítite?" Opýtal sa doktor Axall. „Necítim sa dobre." „A čo sa deje?" „To neviem,ale mám nejaký problém s nohami.Necítim si ich a keď som sa pokúšal sadnúť si nešlo to." „Tak sa na to hneď pozrieme.Ukážte." Doktor nadvihol perinu a niečo robil s mojimi chodidlami.Asi minútu tam niečo robil a sem tam sa ma opýtal či niečo cítim no necítil som nič.Akoby nerobil nič.Po kontrole zakryl moje nohy perinou a postavil sa mi pred tvár. „Tak,čo ste zistili?" „Viete,neviem,akoby som vám to povedal.." „Najjednoduchšie bude ak už začnete,lebo som z vás netrpezlivý." Mierne som sa pousmial a čakal na odpoveď. „Po tejto krátkej kontrole som zistil prečo si necítite nohy." „Pán doktor,mám sa obávať?" „Nebudem vám klamať pán Jackson,ale svoje nohy si necítite,pretože ste ochrnutý." Tak túto informáciu som nezvládol a od takého šoku som stratil vedomie a omdlel som.Onedlho som sa prebudil na to,ako mi niekto myká hlavou. „Vnímate ma pán Jackson?" „Áno,som pri vedomí,ale to s tými nohami to bol iba odhad alebo fakt?" „Musím vás zobrať na zopár vyšetrení a tam to zistíme." „Pán doktor,ja nesmiem prísť o nohy,to by som neprežil." „Urobíme všetko,čo bude v našich silách.Tu ste v dobrých rukách." „Kedy mi urobíte tie potrebné vyšetrenia?" „To vám neviem s presnosťou povedať,ale ak stihnem všetko,čo mám na pláne tak okolo tretej alebo štvrtej vám spravím zopár vyšetrení.Možno prídem aj skôr." „Dobre teda.Budem vás čakať." „Dovidenia." Len čo doktor Axall odišiel z izby cítil som ako moje oči zaplavovali slzy,a ako stekali na moje líca až po bradu.Pri myšlienke,že už nikdy nebudem chodiť sa mi zbúral celý svet.Moja psychika sa úplne zrúti,ak sa potvrdí moje ochrnutie.Budem sa modliť k Bohu,aby to nedopustil a pomodlím sa aj za Emu,aby neupadla do väčšej kómy,a aby sa čoskoro vyliečila. Popri mojich modlidbách som myslel na všetkých mojich blízkych a v duchu som bol s nimi. Keby len vedeli čo sa mne a Eme stalo v dňoch našich medových týždňov zaplakali by. V tejto chvíli som robil to najhoršie čo som mohol,ľutoval som sa.Ľútosť je posledné štádium zúflastva a toho som sa obával.Vždy som bol ja ten,ktorý som bol oporou pre iných smútiacich no teraz som ja ten,ktorý potrebuje utešiť a povzbudiť. Ani neviem kedy,ale nejako sa mi podarilo zadriemať.Keď som driemal vynárali sa mi všetky krásne chvíle,ktoré som strávil s Emou,a vynoril sa mi aj bozk,ktorý som dal Eme keď ešte chodila s Chrisom.Bolo to vtedy keď sme boli na zmierovacej večeri a ona odbehla na toaletu. Túto spomienku si chcem zachovať tak dlho ako sa len bude dať.Z môjho spánku ma prebudil doktor Axall,ktorý ma vezme na tie sľúbené vyšetrenia.Priniesol so sebou aj invalidný vozík.Pohľad naň mi zbúral moje sebavedomie. S pomocou doktora som sa posadil na vozík a tak ma aj dotlačil do miestnosti,kde mi bude robiť tie vyšetrenia. Moje prvé vyšetrenie spočívalo v tom,že som si musel ľahnúť na také niečo,čo pripomínalo posteľ.Doktor sa chystal urobil mi kartografiu nôh. Pomocou toho chcel zistiť či je moje ochrnutie trvalé alebo iba prechodné.Doktor tvrdí,že to ochrnutie môže byť reakcia na nehodu,ktorú som utrpel. Asi päť minút som ležal vo vnútri a svietilo na mňa hádam aj desať prudkých svetiel.Ten doktor mi musel vidieť ž do duše.Potom sa tá komora otvorila a mňa to vytlačilo von. Doktor mi pomohol dostať sa z toho von,aby som si vypočul čo teda zistil. „No,podľa tohto vyšetrenia som zistil,že vaše ochrnutie je akútne.Nemusíte sa ničoho obávať.O také dva až tri týždne by ste sa mali vrátiť k normálu." „Takže sa z toho dostanem?" „Áno,ako som už povedal." „To je vynikajúca správa pán doktor,ale ako je na tom moja manželka?" „Vaša manželka ešte stále leží v kóme.Musíme čakať,ako zareaguje na lieky čo sme jej nasadili." „Doktor Axall,to ste mi povedali už včera.Povedzte mi aký je jej stav naozaj." „Ja vám vravím pravdu Michael.Nemôžeme ovplyvniť to,ako jej telo zareaguje na lieky.To,že je teraz v kóme je istá reakcia na to čo sa jej stalo.Utrpela predsa silný otras mozgu." „Áno,ja viem,ale ak sa jej niečo stane neprežijem to.Doktor ona je celý môj život,je to môj svet.Ona je všetko čo mám a Ema to musí prežiť,aj keby som sa dostal na mizinu.Pán doktor musíte jej pomôcť!" Opäť sa ma zmocnila panika a strach,to sa spojilo do malých kvapôčiek,ktoré mi stekali po líci až po bradu. „Michael,sľubujem vám,že urobím aj nemožné,aby som vás a vašu manželku dostal z tejto kaše.Svoj život som zasvätil,na to aby som pomáhal ľuďom a to aj hodlám spraviť." „Cením si to a ďakujem vám aj za Emu.k by to bolo možné chcel by som navštíviť Emu." „Môžete,ale nebuďte tam dlho." „V poriadku." Potom doktor potlačil môj vozík a odtlačil ma až do izby k mojej milovanej Eme.Pohľad na jej nehybné telo a na tie prístroje,ku ktorým je pripojená ma privádzali do šialenstva. „Prídem po vás za 15 minút." „Ďakujem doktor." Doktor iba prikývol a potom zavrel za sebou dvere.V izbe zaznelo ticho,ktoré narúšali tie pípajúce prístroje a občasné nádychy. Vozík som si pritlačil až k posteli,kde ležala Ema a opatrne som uchopil jej ruku svojich dlaní a uprene som na ňu hľadel. Zopár krát som sa nadýchol a utrel slzy stekajúce po líci. „Ach,Ema moja najdrahšia,dúfam,že mi to raz odpustíš.Ak by som netrval na tom,aby si si šla kúpiť tie veci toto by sa ti nestalo.Je to moja vina!" Sklonil som hlavu a neprestajne som plakal.Plakal a plakal.Môj plač bol taký srdcervúci,že som si tvár musel zakryť dlaňami a vzlykať tak,aby ma nikto nepočul. Keby som tak mohol niekomu povedať čo sa mi stalo a vyžalovať sa bez hanbi.Strašne sa hanbím za to čo sa stalo,lebo je to iba moja vina.Nemal som na Emu naliehať.Keby som čušal užívali by sme si našu lásku a pohodu.

O DEŇ PO TOM

Vonku svietilo slnko a ja som trčal v nemocničnej izbe a ľutoval som sa no zároveň som sa neznášal za to čo sa stalo. Do izby vstúpil môj lekár aj s nejakým mužom a chlapcom. „Michael,niekto za vami prišiel." „Nikoho nechcem vidieť." Odvrkol som. „Myslím,že je to dôležité." „Kto je to?" Otočil som hlavu k dverám." „Volám sa Mark Thomas a som právnik tuto mladého Lanca Cartera.Bol som informovaný o tom,že vaša manželka udrela môjho zverenca na verejnosti.Máme na to aj svedkov.Chcete sa k tomu vyjadriť?" „Čo si to dovoľujete? nemáte právo špiniť meno mojej manželky pre to čo si tento mladý muž zaslúžil sám." „O čom to hovoríte?" „Hovorím o tom,že tuto váš zverenec mal na moju osobu nemiestne reči,narážky a drzo sa mi posmieval." „To tvrdíte vy.Máte na to svedkov?" „Áno,moju manželku,ktorá teraz leží v kóme a to posledné čo potrebuje je,aby ju obťažoval akýsi pán Thomas a Carter!" „Dávajte si pozor pán Michael Jackson.Takýmto tónom sa so mnou nebudete baviť.Na mňa nezaberá to,že ste slávny.Strčím vás do väzenie len ako budem môcť.Dávajte si na mňa pozor!" Už chýbalo naozaj málinko,aby som vyskočil na toho múdreho právnika,ale radšej som si dával pozor čo mu poviem. „Ak sem prídete ešte razu s týmito vyhrážkami,budem nútený zavolať sem môjho právnika a potom sa budeme baviť na ÚROVNI! Okamžite opustite moju izbu!" „Ešte sa porátame.Počkáme si kým sa vaša manželka vylieči." „VON!" Skríkol som z plných úst a po tých dvoch neostal v mojej izbe ani smrad.Ako keby mi už nič iné nechýbalo iba riešiť nejakého nevychovaného chlapca a jeho ctižiadostivého právnika. Mal som sto chutí zavolať Gomeza,čo som aj okamžite urobil. „Prosím,tu Gomez?" „Dobrý deň,to som ja Michael." „Pekné od vás,že ste sa ozvali.Ako idú medové týždne na Havaji?" „Rád by som povedal,že skvele,ale stalo sa niečo neočakávané." „Michael,vy ma strašíte." „Ja a Ema sme mali autonehodu a Ema je v kóme.Ja som dočasne ochrnutý a ležím v nemocnici." „Bože dobrotivý.Ako dlho ste už v nemocnici?" „Tri dni." „Prečo ste mi okamžite nezavolali?" „Nemal som na to špeciálny dôvod,ale teraz sa tu niečo vynorilo." Podrobne som Gomezovi vysvetlil o čo ide a on bez váhania sľúbil,že príde na Havaj aj s potrebnými papiermi na vec s tou fackou. Keď je teraz pol dvanástej tak okolo pol šiestej až šiestej by mal doraziť na Havaj. Dovtedy som sa musel riadne upokojiť lebo ten Thomas mi dvihol adrenalín hádam na dvesto a hlavne keď spomínal,že sa poráta so mnou aj s Emou. Takto som si určite nepredstavoval medové týždne s milovanou Emou.Neostávalo mi nič iné iba čakať,čakať,čakať.

Obrázok

 

A toto je doktor Axall

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

....

(Stanča, 15. 10. 2012 15:09)

OU, tak toto je už čo. Michael aby bol ochrnutý. Tak toto nie. Dúfam, že sa čoskoro z toho spulu s Emou dostanú !!!!!!!!

....

(Michelle, 18. 8. 2012 0:11)

Teraz si ma dostala do kolien!!!! :-O :-O Ani v najhoršom sne som nečakala, že Michael by mal ochrnúť! Preboha, to je po smrti asi druhá najhoršia vec, ktorá by sa mu mohla stať!! :-O OMG!
Ako spisovateľ ti kričím "Aleluja!!" na tak dlho očakávanú zápletku, ale ako čitateľ smútim, až ma to doháňa k slzám.
Ešte musím podotknúť, že v tejto kapitole bolo doteraz asi najviac najlepšie spracovaných viet. Zatiaľ asi najlepšia kapitola. Tu máme menší výber:

Na sebe som pomaly zisťoval akési nezrovnalosti,čo sa týka mojich nôh.Už neraz som sa pokúšal aspoň si sadnúť,no nešlo to.Akoby moje nohy úplne zmeraveli a boli to len kusy polien.

„Pán doktor,ja nesmiem prísť o nohy,to by som neprežil."

Ľútosť je posledné štádium zúflastva a toho som sa obával.

Priniesol so sebou aj invalidný vozík.Pohľad naň mi zbúral moje sebavedomie.

Ona je všetko čo mám a Ema to musí prežiť,aj keby som sa dostal na mizinu.

„Prečo ste mi okamžite nezavolali?" „Nemal som na to špeciálny dôvod,ale teraz sa tu niečo vynorilo."

Ešte keby si ich dialógy upravovala do odsekov, tak by to bolo dokonalé :)

Crempatt

(Veronica (Nikusshka), 13. 4. 2011 17:22)

Adulienka! Už by som chcela nové časti. Lebo toto je uplne napinava cast !!!!
Ty nas spisovatel :) A chudak Michael. Pri tej predstave ze by mohol ochrnut som pocitila bolest pri srdci :(
A mam uplne nervy na toho debila Marka Thomasa! Luttujem Michaela ze za zivota ho furt niekto musel obvinovat alebo spinit.
Uz mu je dobre

P.S - Poprosim nove casti! :)

:))

(Katra, 8. 2. 2011 14:09)

Adulka moja no čo dodať?Snád ani nič len som našla chybyčku kde hovorí lekár,že je to akútne nemusí sa obávať,ale akútne znamená že by sa obávať mal,lebo je to ako by som povedaladoležité,alebo zlé.neviem to teraz vysvetliť,ale ako inak je to pekné ako vždy každé vyjadrené myšlienky stoja za to aby som čítala aj nadalej:) ILY GBY

no super kapitola:)

(domči, 5. 2. 2011 22:55)

kasne..co dodat? :D hadam len tolko, ze pis dalej lebo sa bez novych kapitol zblaznim :D pis pis pis

JANULIK

(JANULIK, 3. 2. 2011 18:50)

Konečne new kapitola :D Hurá hurá hurá :D Ty moj spisovateľ, čo dodať?:D Myslím že toto "komentár" nepotrebuje máš talent. To sa vie :D
Ale vráťme sa k story :D
To s tými nohami :D Ty si ma chcela "zabiť?:D Vieš ako som sa "zľakla?:D Dúfam že Ema sa z toho dostane :D Lebo inak dostaneš na zadok :D Ale tak musí to byť ekšn :D Tie krásne chvíle s Emou. To je také sweet :-* Som rada že sa Michael z toho "dostal":D
Vozík som si pritlačil až k posteli,kde ležala Ema a opatrne som uchopil jej ruku svojich dlaní a uprene som na ňu hľadel. Zopár krát som sa nadýchol a utrel slzy stekajúce po líci. Pri tomto som sa rozplakala skoro. Úplne si ho tam viem predstaviť :-(
Super kapitolka ešte raz to musím napísať :D :-) GBY. Šup šup nech je už nová :D
S úctou tvoj verný čitateľ :-) :D :-*

jouu prosim daleej

(bubik, 3. 2. 2011 18:43)