Choď na obsah
Choď na menu
40.kapitola Kompromis
22. 1. 2011
EMA
„Nie,nie,nie...Michael ja sa chcem zajtra prejsť po Haiti." Dobiedzala som.
„Podľa mňa by bol obed lepší,predstav si,ako sedíš na terase a ovieva ťa ten teplý vánok a hľadíš pri tom na krásne čisté more." Skúšal.
„Ale keď na Haiti nie sme každý deň."
„A čo tak toto.Okolo dvanástej pôjdeme na ten obed ako som navrhoval a po obede si dáme pomalú prechádzku po Haiti.Budeš môcť aj nakupovať." Odrazu sa na mňa zvláštne zapozeral a doširoka usmial.Presne som vedela čo tou vetou chcel povedať.
„Takže ty ma chceš nalákať na nákupy,len preto,aby sme šli na obed,ako si hovoril?"
„To určite nie,len ťa dobre poznám a viem,že si rada kúpiš nejaké veci odtiaľto,aby si mala pamiatku." Usmial sa a chytil mi ruku do tej svojej dúfajúc,že budem súhlasiť.
„Dobre teda.Tebe človek nikdy nemôže povedať nie."
Obaja sme sa zasmiali a potom ma Michael silno objal.V jeho náručí som sa cítila tak bezpečne a nič mi nechýbalo.Jediný jeho dotyk vo mne vzbudzoval vášeň a nekontrolovateľnú pohnútku bozkať ho.
Neviem ako to robí no vždy dosiahne to čo chce,ale je pri tom taký milý a sladký.Ja osobne milujem ak na mňa urobí tie psie očká.Je to také chutné,ako on celý.
„Myslím,že do zajtra prejde ešte veľa hodín a tak by som ťa rád vzal niekam von."
„Hm to znie dobre,ale kam pôjdeme?"
„Tak Haiti je pomerne veľké mesto a určite tu budú mať aj nejaké obchody."
„Chceš ísť nakupovať? Ty?" Udivene som sa ho opýtala.Michael sa iba z chuti zasmial.
„Ak by záležalo iba na mne vykúpil by som aj celý obchod iba pre teba,ale bol by som rád,ak by si si kúpila nejaké oblečenie aj šperk,ktorý sa ti bude páčiť.Je to predsa naša manželská cesta a prajem si,aby si bola spokojná a nič ti nechýbalo." Jeho pohľad sa nasmeroval do mojej tváre.
„Michael,ak budeš takto pokračovať rozmaznáš si ma."
„Ja ti verím a viem,že by si mi to nespravila." Približoval sa.Už bol takmer na doraz.Keď bol až celkom blízko zastavil sa a hladil mi tvár jeho jemnými rúčkami.
„Drahý,ja som úplne vedľa a nemám slov.Vieš ty si-si taký úžasný."
Pobozkali sme sa.Ten bozk bol naozaj dokonalý a krásny.Bol taký jemný ako vločka snehu a taký horúci ako láva.Spaľoval ma každý jeho dotyk a každé jeho slovo vo mne vzbudzovalo nekontrolovateľnú chuť dotýkať sa ho a už nikdy ho nepustiť.
Keď sme sa prestali bozkávať ocitla som sa v opäť v Michaelovom nežnom objatí a mohla som cítiť tú jeho neodolateľnú vôňu.
„Láska,chceš sa ísť prejsť do mesta?" Opýtal sa tichším hlasom objímajúc ma.
„Rada pôjdem,ak ma budeš sprevádzať."
„Bude mi potešením láska."
Postavil sa a ponúkol mi svoju jemnú ruku.Neváhala som a vložila som tú svoju do tej jeho.Spoločne sme teda vyšli z izby a keď sme boli pred hotelom,Michael nám stopol taxík,ktorý nás mal odviezť až do centra Haiti.
Cestou do mesta som sa nalepila na okno a pozorovala krásne Haiti z taxíka.Bolo to vzrušujúce a chcela som ísť na každé miesto,kde moje oko dovidelo.
Michael ma po celý ten čas pozoroval a hladil ma po ruka a potom akosi neisto položil ruku na moju nohu.Cítila som,akoby sa bál lebo ju tam položil akosi neisto.
Nakoniec som sa obrátila k Michaelovi a venovala mu úsmev,ktorý ho upokojil a jeho ruka sa prestala neisto pohybovať na mojej nohe.
O tretej sme boli takmer na mieste,on výstupu nás delila jedna križovatka a budeme tam.Ani neviem odkiaľ,ale odrazu sme všetci započuli policajné sirény a hneď na to sme mohli vidieť naháňačku v priamom prenose.Tri policajné autá naháňali jedno tmavé auto,ktoré upaľovalo po ceste ako šialené.Nejako som pri tom zneistela a pochytil ma zvláštny pocit,akoby sa malo stať niečo zlé.
„Ema,je ti dobre?" Opýtal sa Michael ustarosteným hlasom.
„Samozrejme." Nevravela som to nejako extra presvedčivo.
„Pozri sa na mňa...nie som slepý,vidím ak ťa niečo trápi.Rozrušilo ťa niečo?" Pýtal sa držiac ma za pás.
„Ver mi,som v poriadku." Akosi som nahodila úsmev,aby sa Michael upokojil.
„Dobre teda,ale ak ti niečo bude prosím ťa,aby si mi to hne´d povedala."
„Určite ti to poviem Michael,bu´d pokojný."
Vzájomne sme sa usmiali a vtedy sa taxík pohol z tej križovatky a zastavil na rohu centra.
MICHAEL
Aj keď sa Ema snažila presvedčiť ma o tom,že je v poriadku,neveril som tomu.Stále mi niečo hovorilo,že niečo nieje v poriadku.Niečo ma nabádalo,aby som to zistil.
„Už sme tu pane,bude to 35 dolárov."
„Nech sa páči.Drobné si nechajte."
„Vrelá vďaka pane.Prajem príjemný deň."
„Aj vám."
Usmial som sa a vystúpil z taxíka,aby som otvoril dvere aj Eme.Keď sme boli obaja vonku rozhliadli sme sa po mieste kde sme sa ocitli a rozhodovali kam pôjdeme najskôr.
„Drahý,čo keby sme šli tam,do toho obchodu na proti?"
„Teda poďme."
Opäť sme sa chytili za ruky a prešli sme cez cestu k obchodu s oblečením.Bolo tu dosť málo ľudí a tak som to mal v pláne využiť.O pár sekúnd k nám prišiel nejaký muž v obleku.
„Dobrý deň prajem.Volám sa Berry a som majiteľom tohto obchodu.Čo môžem pre vás urobiť?"
„Dobrý deň,som Michael Jackson a toto je moja manželka Ema.Chcel by som vedieť či tu máte nejaké šaty,ktoré by sa vyrovnali kráse mojej manželky."
„Ou,rád by som odpovedal,že máme,ale bohužiaľ žiadne šaty sa nevyrovnajú kráse vašej manželky." Zasmial sa.
„Chvíľami som si myslel,že poviete,že nemáte." Všetci sme sa zasmiali.
„Nebojte sa pán Jackson.Vaša manželka tu bude v dobrých rukách."
„Bol by som vám za to povďačný a ak by to bolo možné chcel by som,aby okolo mojej manželky behalo veľa ľudí,a aby bola spokojná."
„Samozrejme,okamžite sa do toho dáme.Billy,Jane,Kelly,Carter,Konrad,rýchlo poďte sem,ale švihom."
Keď som počul,že to ide podľa mojich predstav,usadil som sa na stoličku a snažil som sa radiť Eme čo jej sedí najlepšie.Okolo nej behalo asi tucet zamestnancov a Berry ich všetkých komandoval a všetko organizoval.
Cítil som sa ako na módnej prehliadke a Ema bola hlavná hviezda.Veľa vecí jej pristalo a v mnohých vyzerala strašne sexy.Páčilo sa mi,sa rýchlo zamestnanci zapojili do tímovej práce a spĺňali Emine priania.
„Toto ti sedí perfektne zlatko."
„Naozaj?"
„Samozrejme.Si v tom krásna."
Ema sa iba zasmiala a pokračovala v skúšaní vecí.Takú hodinku a pól sme strávili v tom obchode a vôbec som to neľutoval.Za malý moment ku mne opäť prišiel Barry.
„Ste spokojný pán Jackson?"
„Nadmieru.Presne takto som si to predstavoval."
„Potešenie na mojej strane.Viete,akú budem mať vďaka vám reputáciu?"
„Som rád,ak som niekomu mohol aspoň takto pomôcť."
„Ak dovolíte,mám v sklade jednu vec a myslím si,že vy budete ten pravý zákazník,ktorý si ju zaslúži."
„To určite nie.Budú aj lepší."
„Nebuďte prehnane skromný pane.Už keď ste sem prišli som bol rozhodnutý,že vám ho dám,takže hneď som späť."
Ani neviem kedy Berry odišiel,ale za ten čas som opäť namieril svoj pohľad na Emu,ktorá vyzerala veľmi elegantne.Všetky jej veci zamestnanci zbalili do šiestich tašiek.Topánky jej zbalili do desiatich krabíc a klobúky ku kostýmom zabalili do jednej väčšej tašky.
Bol som spokojný,že si tu Ema niečo kúpila,a že je v tom krásna.
„Tak už som tu a toto je pre vás."
Berry otvoril modrý obal od krabice,v ktorom bol krásny šperk v tvare srdiečka.
„To od vás nemôžem prijať."
„Ak by ste dovolili,rád by som ho zapol vašej krásnej manželke.Berte to ako pozornosť môjho obchodu."
„V poriadku,ale aj tak si myslím,že to nebolo za potreby."
Stál som ako obarený a pozoroval Berryho ako zapína Eme ten krásny šperk.Videl som na nej ako sa teší a ako by najradšej podskočila od radosti.
„A je to madam.Ten šperk vám naozaj pristane."
„Ďakujem."
„Takže koľko som vám dlžný?"
„Moment...presná suma je 27 tisíc dolárov."
„Zaplatím kreditnou kartou."
„Nech sa páči."
Naťukal som kód a zaplatil.Počkal som si na blok a spolu s Emou sme odišli z obchodu von.Samozrejme som jej všetky tašky vzal z rúk a nosil som ich ja.
„Michael,ďakujem ti za dnešný deň."
„Nemáš mi za čo ďakovať."
„Si poklad.Nie kvôli peniazom,ale preto,aký si vo vnútri.Nikto nieje taký čistý a čestný ,ako ty."
„Ema,miláčik,ja to robím všetko iba pre teba.Bez teba by som nebol nikto.Nič by som neznamenal.Ľúbim ťa."
„Aj ja ťa ľúbim."
Nasledoval perfektný bozk po perfektnom dni.K nám sa blížil akýsi taxík a tak som nám ho stopol a veci naložil do kufra.Spolu s Emou som sa usadil na miesta a pomaly sme sa vracali do hotela.Cesta vyzerala byť pokojná a prechádzalo len veľmi málo áut.Je to obrovský rozdiel oproti veľkomestu.
Pomalá jazda úplne dokončila to čaro,ktoré sme si dnes s Emou vytvorili.Pri mojom rozjímaní ma vyrušil obrovský hluk a krik.Neviem odkiaľ to šlo,ale približovalo sa to.
Ako sme tak šli po ceste po oboch stranách cesty boli bočné uličky a domy.Mal som pocit,že to ide odtiaľ.Ten vreskot sa začal stupňovať,až som mal pocit,že je to niekde blízko.
Odrazu nás prekvapilo auto s nejakými deckami a prudko do nás narazilo.Taxík,v ktorom sme sedeli sa prevrátil na pravý bok a auto,ktoré do nás narazilo nás tlačilo smerom k muru,kde zastavilo.
Mal som pocit,že mi vybuchne hlava a tak som rukami ohmatal čelo aj hlavu a uvidel som na rukách krv.Okamžite som prezrel aj Emu,ale bola v bezvedomí a šofér taxíka bol mŕtvy.Nenahmatal som mu pulz.Akosi som to nezvládol a omdlel som.Dúfal som,že nás niekto nájde a zachráni.
Neviem čo sa stalo s tým autom,ktoré do nás nabúralo a neviem čo bude s nami.
Po dlhej dobe som pomaličky otváral oči,ale svietilo mi do nich prudko-biele svetlo a všade som počul niečo pípať.Bol som z toho rozrušený a zrýchlene som dýchal.Snažil som sa otvoriť poriadne oči,aby som videl kde to som.
„Nehýbte sa pane.Ublížite si." Niekto ma upozornil.
„Kde.kde to som?"
„Ste v nemocnici.Utrpeli ste pomliaždenie štyroch rebier a museli sme vám zašiť hlavu."
„A-ako som sa sme vlastne dostal?"
„Bola k vám privolaná sanitka."
„Kde je moja manželka,kde je Ema?"
„Vaša manželka je na áre.Utrpela silný otras mozgu a má zlomenú ruku."
„Musím ju vidieť! Okamžite musím ísť za ňou!"
„Teraz nemôžete ísť nikam.Ležte lebo si ublížite!"
„Pustite ma,ja musím ísť za Emou."
„Nikam ísť nemôžete,pochopte,že vás za ňou teraz nepustia.Je v kritickom stave a musíma čakať,ako zareaguje na lieky,ktoré dostala.Dúfajte,že sa nedostane do kómy."
„Nestrašte ma pán doktor.Bez nej umriem."
„Ja vás nestraším,len hovorím,aké sú fakty."
„Ak by ste boli taký dobrý a informovali ma o jej stave bol by som vám vďačný."
„Budeme vás informovať o všetkom.teraz musím ísť za vašou ženou,tak pekne oddychujte a nerobte problémy."
Doktor odišiel z mojej izby a mňa sa zmocnil pocit zúfalstva a bezmocnosti.Strašili ma myšlienky na to,že prídem o Emu.
Toto je ten šperk v tvare srdca :)
Archív
Kalendár
<< |
november / 2022 |
>> |
....
(Stanča, 15. 10. 2012 15:03)