39.kapitola Pláž
Bolo pol deviatej a slnečné lúče prenikali cez záves do našej izby priamo na moju tvár,čo ma okamžite prebralo zo spánku.Hneď som si sadol na posteľ a pretrel oči. Všimol som si,že Emka,ešte spí a tak som ju nechcel budiť.Chcel som zavolať na recepciu,aby nám priniesli raňajky na izbu a potom si dať sprchu. Tak som teda vstal z postele a zdvihol telefón. Zvoní to. „Recepcia,čo si želáte?" Ozvalo sa z druhej strany. Ja som sa akosi zasekol a nedalo sa mi vykoktať to čo som chcel. „Ehm,dobré ráno.Chcel by som vás poprosiť o jednu vec." „O akú vec pán?" „Jackson,Michael Jackson." „Pán Jackson?" „Bol by som rád,ak by ste mi na izbu poslali vozík s raňajkami." „Iste pane.Aké je číslo vašej izby?" „Jasné,číslo...hm číslo mojej izby je 1421." „Ďakujem pane.Raňajky vám o pár minút prinesú.Prajem príjemný pobyt v našom hoteli." „Vrelá vďaka." Poďakoval som a zložil telefón.Okamžite som mrkol na posteľ kde ležala Ema,ktorá ešte našťastie spala.Keďže bolo všetko v poriadku šiel som teda do vedľajšej miestnosti,kde sa nachádzala kúpeľňa. Bola naozaj priestranná a krásne obložená.Celá kúpeľňa bola nasiaknutá vôňou kvetov a ovocia.Naozaj príjemná vôňa.Bol tu sprchový kút aj vaňa.Rozhodol som sa pre kút,aby som bol čím skôr umytý a pripravený keď nám prinesú raňajky. O pár minút som vyšiel von a čakal na poslíčka.Za ten čas čo som čakal som si sadol do kresla a hľadel na Emu,ako tam nevinne leží a ešte sníva. Ani som sa nenazdal a poslíček bol predo dvermi.Dva krát zaklopal a ja som mu pravdaže otvoril. „Vaše raňajky pane." „Vďaka.Pripíšte mi to na účet." „Za iste pane." „Toto je pre vás." „Ďakujem pane a dobrú chuť." „Ja ďakujem." Len čo poslíček nastúpil do výťahu vtiahol som vozík do izby a zavrel dvere.Po zavretí dvier sa mi naskytol priam božský pohľad. Ema vstala. „Michael,to čo tlačíš?" Opýtala sa rozospato.Iba som sa pousmial a odkašľal som. „Aj tebe dobré ránko zlatko." Usmial som sa a pritiahol vozík k posteli. „Ou,prepáč drahý.Dobré ráno." Vystrela ruky pred seba,čím mi naznačila,že ma chce objať.Neváhal som a objal som ju. „Keďže si už hore,môžeš sa rovno naraňajkovať." „Práve vhod,som hrozne hladná,akoby som nejedla celú večnosť." „Ale nehovor ... Nejedla si len 10 hodín." Zasmial som sa a pozeral ako Ema začala jesť vafle. „Tak čo,chutí?" „Je to skvelé,daj si aj ty." Ponúkla mi vaflu,ktorú držala v ruke. „Mm,je vážne skvelá.Presne tak skvelá,ako si ty." Uškrnul som sa popri jedení. „Michael,keby si nemal plné ústa spravila by som niečo." Dala na mňa taký pohľad,že mi prešiel mráz po chrbte." „A čo také by to bolo?" Podpichol som.
Ema sa tvárila,že premýšľa a potom spustila. „Hm..napríklad tak toto." Naklonila sa ku mne a omotala si ma ako svoju korisť.Príjemné ráno s bozkami ala Ema. „Vieš Ema na dnes som nám niečo naplánoval." Zatváril som sa tajomne. „Ale čo,a čo také?" „No napadlo mi,či by si si nechcela vyraziť na pláž." „Veľmi rada s tebou pôjdem na pláž." „To ma naozaj teší.Myslím,že dnes nám počasie praje." Zahľadel som sa jej do očí. „Presne to isté si myslím aj ja." Zasmiala sa.Potom sme sa zľahka pobozkali a Ema odcupkala do kúpeľne. Medzi tým som dojedol raňajky a vozík som odtlačil k dverám a nechal som tam opäť nejaké peniaze.Onedlho niekto zaklopal na dvere.Bol to poslíček a prišiel pre vozík. O pol desiatej prišla do izby upratovačka a upratala izbu.Keď odišla obliekol som sa primerane počasiu.Dnes som sa rozhodol pre bielu.Prvý raz budem úplne v bielom.Tie veci som dostal od Janet.Neviem prečo mi kúpila bielu,ale dnes si to na seba vezmem. Z tašky som vytiahol balík,v ktorom boli tie veci.Keď som ho otvoril popozeral som si čo to je zač a vyzeralo to byť v pohode. Bolo tam biele tričko a vzdušné biele nohavice.K tomu tam boli aj biele sandále.Pri pohľade som sa zasmial,pretože ja nenosím sandále,ale tentokrát spravím výnimku.Vonku je najmenej 30 stupňov a v topánkach by mi bolo horúco. O malú chvíľu vyšla Ema z kúpeľne a vyzerala veľmi dobre.Tie kraťasy jej vyrysovali perfektne vrivky tela. „Michael,tá biela ti sekne." Obzrela si ma od hora až na dol. To mi samozrejme polichotilo a farba mojej tváre akosi menila farbu do červena.To ju rozosmialo. „Ďakujem." Na viac som sa v tej chvíli nezmohol. „Ehm,ideme?" „Jasné." Odvetil som a otvoril som Eme dvere.Potom som ich zabuchol a kartu som strčil do vrecka.Ema medzi tým privolala výťah a čakala na mňa.Za malý moment výťah prišiel a tak sme vstúpili.Cesta výťahom trvala dosť dlho keďže sme boli až na najvyššom poschodí. Počas tej jazdy výťahom sme sa poriadne nasmiali,pretože nejako prišla reč na naše chodenie spred ôsmych rokov a smiali sme sa na našom prvom rande a nad tými vecami čo bolo okolo toho. Hneď ako výťah zastavil sme sa snažili upokojiť,ale veľmi sa nám to nedarilo.Pochechtávali sme sa aj cestou von z hotela. Len čo sme vyšli von ovieval nás príjemný vánok a hrialo teplé slniečko.K pláži sme to nemali ďaleko pretože bola asi desať minút od hotela. Ako sme sa tak blížili videli sme kopec ľudí ako sa opaľujú a plávajú v mori.Keď sme prechádzali pomedzi tých ľudí zaujali sme ich pozornosť okamžite a každý si začal šuškať. Bolo na nich viditeľné,že sú prekvapení čo tam hľadám a v dámskej spoločnosti. Oproti nám šla taká partia šiestich či siedmich mladých ľudí.Ako sme sa tak k ním blížili započuli sme aj o čom sa bavili. „Viete,čo som sa dozvedel? Michael Jackson je tu na Havaji?" „Ale nekecaj? Čo ten tu už chce?" „Vraj je na svadobnej ceste.Už len to nám chýbalo." Ten rozhovor mi bol dosť nepríjemný a len čo nás tá partia zbadala pustili sa do mňa ako by nič.Samé urážky,posmešky a výkriky. Zrazu sme zastali a Ema sa rozbehla za tými chalanmi a dievčatami. „Tak to by už stačilo,sopliaci jedni nevychovaní!" Zarazila ich. „A vy ste kto,že nás tu okrikujete? My si môžeme hovoriť čo len chceme a o kom chceme." „Tak,aby si vedel vyrobím ti taký problém až sa pod zem prepadneš! Teraz sa vrátiš a ospravedlníš sa Michaelovi." Začali sa smiať. „Tak na to zabudnite!" Ema neváhala a strelila tomu chlapcovi facku. „To máš za svoje chovanie a radšej sa ani neukazuj na tejto pláži pokiaľ budeme tu!" „Toto oľutujete!" „Chceš ešte jednu?" Okamžite som pribehol k Eme a ťahal som ju od tých deciek,aby sa opäť do seba nepustili,ale našťastie tie decká zdrhli hneď ako sa Ema zasa zahnala na toho mladého chlapca. „Nestihol som sa čudovať,čo sa vlastne stalo." Začal som neisto. „Nemohla som to nechať tak zlatko,tí drzí chlapci,by neprestali ani do rána hučať." „Všimol som si,že sa im niečo nezdalo." Sklonil som hlavu a kráčal s Emou po pláži. „Michael,to nebola tvoja vina,hentí boli obyčajní sopliaci,ktorých rodičia poriadne nevychovali.Kde si videl,aby tak o niekom mohli hovoriť a tobôž nie o tebe.Urobil si toho viac ako oni všetci do kopy." „Ďakujem Ema,ďakujem,že si sa ma pred nimi zastala.Ja by som sa nezmohol ani na slovo." „Už je to za nami poklad.Nechcem,aby si sa ničil myslením na to nedorozumenie.Ja som to vybavila." Zasmiala sa. „To som tiež videl.Myslel som,že toho chalana uškrtíš." Usmial som sa. „No mala som sto chutí za tie jeho blbé reči." „Normálne som sa obával či by si sa ovládla keby neutiekli." Zasmiali sme sa. „Určite áno....,ale teraz sa tým nezaoberajme.Kto bude poslední pri tej skale je padavka." Ema do mňa strčila a rozbehla sa ako blázon.Ani som sa nespamätal z toho čo mi hovorila a behal som za ňou. Boli to tesné preteky,ale nakoniec som ju predbehol o pár centimetrov. „Tak to je sila Michael,ja som mala dosť náskok a ty si ma aj tak dobehol s tými tvojimi tenkými a dlhými nohami." Tými slovami Ema spustila jeden z mojich veľkých záchvatov smiechu.Hodnú chvíľu sme sa obaja rehlili na tom,čo práve povedala.Ledva som sa nadýchol. „Ema,ty si teda číslo.Ja netuším kde ty na tie tvoje "múdre" vetičky chodíš,ale vždy ma nimi rozosmeješ." Ema nechápavo hľadela. „Na aké múdre vetičky?" „No napríklad včera to bol sen s poéziou dnes tenké dlhé nohy a čo to bude zajtra?" Pýtal som sa so smiechom a lapaním po dychu. „Ach už rozumiem.Neviem kde sa to vo mne berie,ale berie." Opäť sme sa zasmiali. „Ty si nevyspytateľná." Pohladil som ju po tvári. „A ty si neodolateľný." Naše tela sa akosi k sebe priblíži,stáli sme úplne na tesno.Ja som nemohol nepohladiť Eme tvár a druhou rukou som ju chytil za pás. Bože,jej vlasy sú jemne ako zamat a krásne voňavé.Tá vôňa mi blokovala všetky zmysli. Navzájom sme si opätovali úsmevy a pohladenia.Nakoniec vyššia sila pritiahla aj naše tváre oveľa bližšie,ako boli. Moje čelo sa opieralo o to jej a moja ruka sa pohybovala po jej ramene a páse.Jej ruky hladili môj chrbát a potom si ich preložila na môj krk. Po dlhšom hľadení si do očí sme sa k sebe naklonili a naše pery sa dotkli.Spočiatku iba nehybne stále,ale o malú chvíľku sme pomaličky začali hýbať a naberať na vášni. Nebolo to nič bláznivé,ale tak akurát a cítil som sa príjemne. „Milujem ťa." Riekol som pomedzi bozky a pokračoval som ďalej.Onedlho som sa dočkal odpovede. „Aj ja ťa milujem a som s tebou šťastná." Po tejto vete ma neskutočne hrialo pri srdci a do nášho bozku som vložil viac vášne. „Ako som už povedal,dnes je krásny deň." „Je to úžasný deň v tvojej spoločnosti poklad." Hodila po mne očkom a chytila ma za ruku.Hodnú chvíľu sme pobehovali po pláži až sme si našli také tiché,slnečné miestečko kde sme sa usadili a bláznili sa. Prežívali sme skutočne krásne chvíle a želám si,aby nám to nikto a nič nepokazili. Za ten čas čo sme tam sedeli a bláznili sa sme sa začali naháňať a bol to nápad mojej drahej.Pri nej som sa dokázal uvolniť a na nič iné nemyslieť ako len na ňu. Tie tri hodiny čo nám rýchlo ubehli sme toho zažili ako za pol roka.Samá sranda,zábava,plávanie v mori,maznanie,bozky,objatia,spomienky,priania a všeličo možné. O druhej sme zdvihli kotvy a vrátili sme sa do hotela,aby sme sa prezliekli a skočili si niekam na obed,pretože sme boli hrozne hladní po tom našom bláznení. Ďaleko sme nechodili,šli sme do hotelovej reštaurácie a najedli sme sa do sýtosti.Po vrátení do izby Ema zavolala domov. „Ahoj oci,ako sa tam máte?" „No ahoj Ema,no my sa tu máme fajn,ale ty mi povedz?" „Vieš čo,ide to tu skvele a najradšej by som zastavila čas." Keď hovorila túto vetu pozerala sa na mňa a vzájomne sme sa usmiali. „Som rád,že si to užívaš a máš pred sebou ešte dlhý čas s Michaelom." „Viem oci a teším sa,ako to spolu prežijeme." Zasmiala sa. „Iste,aj ja som bol šťastný s tvojou mamou aj stále som." „Je to na vás vidieť.Môžeš mi teraz dať mamu?" „Jasné...Any,volá Ema!" „Už idem.Halo,Ema?" „No ahoj mamička,ako sa máš a čo robíš?" „Čo ja,ja sa mam dobre,ale ty sa pochváľ." „Ako som už povedala ockovi mám sa báječne." „Tak to sa veľmi teším dcérka a pozdravuj od nás tvojho mužíčka." „Iste pozdravím." Zrazu sa Ema zasmiala a mrkla na mňa. „Tak si to tam užite moja." „Jasné mami užijeme,ahoj." „Ahoj." Pozdravila sa s mamou a zložila.V tom momente sa zahľadela na mňa a začala sa z ničoho nič smiať. „Láska,z čoho sa tak smeješ?" Čudoval som sa. „Vieš,moja mama povedala niečo čo mi prišlo hrozne smiešne." „A povieš mi to?" „Nie." A viac sa rozosmiala. „Ale no,nechci,aby som ťa prosíkal." Spravil som psie očká. „Týmto nádherným a obrovským očičkám neodolám nikdy." Letmo ma pobozkala a usadila sa na posteli. „Tak už hovor láska." „Moja mama mi hovorí: Pozdravuj svojho mužička...no mne nedalo nezasmiať sa." „Hej,je to také milé." „Hovorila to s takým tónom,akoby neviem,ale bolo to vtipné.Musel by si to počuť." „Verím ti,vidím na tebe,že ťa to pobavilo." „To je slabé slovo drahý." Asi hodinu,sme rozoberali tón,ktorým ma pozdravila Any a potom sme sa dohadovali,čo podnikneme zajtra. PS: TÁTO KAPITOLKA JE VENOVANÁ PRE MOJU ÚŽASNÚ PRIATEĽKU A NAJÚŽASNEJŠIU ČITATEĽKU MOJEJ STORY,AKÁ LEN MOŽE BYŤ....TOTO JE K TVOJIM NARODENINKÁM POKLAD..IBA PRE TEBA :P
Komentáre
Prehľad komentárov
No konečne som sa dočkala nejakého konfliktu :D Ale chcelo by to ešte trošku okoreniť dej, ale už len naozaj trošičku. a ospravedlňujem sa, že som dlho nečítala, ale bola som dosť zaneprázdnená a mala som aj čo robiť aby som dokončila moju časť.
GBY
.......
(Michelle, 17. 8. 2012 16:09)"Urobil si toho viac ako oni všetci do kopy." - túto vetu som si priala povedať mu OSOBNE do očí toľkokrát, že to už ani nespočítam. Potešilo ma to. Pekná kapitolka, užívajú si medové týždne, hmmm. A konfliktov kľudne pridaj, len tak ďalej! :)
:)) krasne
(domči, 30. 1. 2011 22:33)Aďka, sorry ze neskoro citam ale vies kiahne mam a om tu nebola dlho bo tale len lezim a vyvalujem si šunky na postely :D krasna kapitolka :) a super si tam dala ten końflikt na plazi :) super
Jeej:)
(Katra, 16. 1. 2011 22:23)Adka prepac,ze citam tak neskoro,ale nevychadza mi cas,vzdy ked sa uvolnim tak precitam:) neprestanem citat tento krasny pribeh plny citov,emocii a Michaelaaaa:) a nemen pisaie kvoli tomu co ti pisali k predoslej kapitole:)
JANULIK
(JANULIK, 16. 1. 2011 19:19)
Díky za venovanie :-*
Takže teraz k story :D Super super a ešte raz super. Zobudiť sa vedľa Michaela to by bolo :D Z Emy sa vykľula bitkárka :D Ale to by som spravila aj ja ak by niekto nadával na Mikea. Šťastie že ju Michael zastavil lebo ona by ich určite "pozabíjala" :D Tá pláž úúú super všetko. A ešte raz díky za venovanie :-* GBY
Dúfam že new kapitola bude už čoskoro :)
....
(Stanča, 15. 10. 2012 14:57)