38.kapitola Havaj
EMA
Pane Bože,nemôžem uveriť tomu čo som len pred pár hodinami zažila.Bol to sen či skutočnosť?...bolo to také krásne a neuveriteľné,že sa budem z toho spamätávať ešte dlho. Cítim sa ako vymenená,ako nový plnohodnotný človek.Až doteraz som čakala na niekoho kto zo mňa spraví ženu.V živote by som si nepomyslela,že také niečo zažijem s najznámejším a najpríťažlivejším na svete. V tejto chvíli ma asi nenávidí každá Michaelova fanynka,ale to mi je fuk lebo ja som teraz pani Jackson a je to jedno z mojich práv no pre mňa to bolo viac ako len právo. Pre mňa to znamenalo,že svoju lásku som dala so všetkým a v plnej miere.Ďakujem Bohu za túto chvíľu a príležitosť stráviť život s Michaelom,mužom,ktorého milujem najviac na svete. Keď som konečne otvorila oči a pretrela si ich zistila som,že táto noc bola skutočnejšia ako v mojich snoch.Asi okolo jedenástej som sa začala v posteli nudiť a tak som sa mrkla na Michaela či ešte spí.Ten chlap spal ako zarezaný,ako keby pracoval celú noc. Povzbudivé. Nedalo mi nevšimnúť ako Michael sladko spí a sem tam obracia hlavu zo strany na stranu,aby mu nesvietilo slnko do očí. Hlavu som si zaborila do vankúša a smiala som sa lebo vyzeral pri tom,akoby vyháňal démona zo svojho nehybného tela. Môj smiech naberal na intenzite a to asi prebudilo aj Michaela zo sladkého spánku. Prvé čo môj milovaný spravil bolo,že sa otočil smerom ku mne a zdvihol mi hlavu z toho vankúša.Naskytol sa mu komický pohľad na moju červenú tvár,z ktorej sa jemne pousmial. „Dobré ránko,pani Jackson...ako ste sa vyspali?" Začal. „Už dávno nieje ránko poklad môj,a spala som priam božsky.Nikdy som nespala lepšie." Hovorila som ležiac na jeho hrudi. „Som šťastný." Povedal a to upútalo moju pozornosť na toľko,že som svoj zrak upriamila na jeho detskú tváričku. „Wau,aké výstižné slová." Zasmiala som sa. „Presne také mám teraz pocity.Najradšej by som do celého sveta vykričal,aký som šťastný." Usmial sa na mňa. „To by si urobil?" „Samozrejme.Každému by som doprial,aby zažil to čo zažívam teraz ja." „Ja nevychádzam z údivu.Normálne neviem čo mám povedať.Úplne si ma odstavil." Pousmiala som sa a vyvaľovala na Michaela oči. „Taký šok som ti nechcel spôsobiť." Vyceril zuby „Ani nevieš,ako sa mi dnešná noc páčila." „Michael Joseph Jackson,ty si mal nejaký sen s poéziou? Nemôžem uveriť tomu čo práve počujem.Si proste dokonalý." V tej chvíľke Michael spustil taký nekontrolovateľný smiech,že som vyvalila oči ešte viac a začínala som sa smiať už aj ja lebo som si uvedomila,ako moje slová vyzneli.Tá chvíľa pre mňa znamenala cenu zlata.Jeho čistý a sladký smiech by zobudil aj mŕtveho. „Láska moja,ty si mi teda dala s tým snom poézie." Hovoril so smiechom. „Áno trepla som totálnu hovadinu,prepáč." Usmiala som sa a oprela o posteľ. „Neospravedlňuj sa drahá,pobavilo ma to naozaj." „Isteže pobavilo,ale teraz vyzerám ako anti romantik." „To určite nie." Pozdvihol moju tvár tak,že som mu hľadela priamo do očí „Pre mňa je to rovnako nové ako aj pre teba a sám neviem ako si s tým poradím." Usmial sa. „Ach Michael,som taká rada,že sme konečne svoji." „To aj ja.Najradšej by som nerobil nič iné,iba tu tak s tebou nevinne ležal a nechal sa unášať tým nádherným pocitom šťastia a lásky." Michaelove slová vyznelo úplne dokonale.Ako som ho tak počúvala prichádzala som na to,že on je neskutočne čistý a priamy človek.Je neuveriteľné ako ho niekto nemôže zbožňovať. „Máš úplnú pravdu zlatko.To by som chcela robiť aj ja,ale realita je o niečom inom." Zasmiali sme sa a Michael ma objal. „Urobím ťa tou najšťastnejšou ženou pod slnkom.Nebudeš ľutovať,že si si ma vzala." „To nebudem nikdy Michael." Vzájomne sme sa zahľadeli jeden na druhého a bez slov sme sedeli v objatí a dívali sa na seba.V jeho očiach som mohla čítať snáď tisíc fráz o láske a o tom,aký je šťastný.Tá radosť mu doslovne sršala z jeho krásnych čiernych očí. O pol hodinku som vstala z postele a hodila na seba župan,inak by som behala v tej hotelovej izbe v evinom rúchu.Keď som skončila v kúpeľni s hygienou šiel tam Michael a ja som sa medzi tým obliekla a pred veľkým zrkadlom aj patrične upravila.Kým sa môj drahý sprchoval izbu som poupratovala,aby tam bolo pekne čisto,aj keď tu príde upratovačka.Moje sklony k upratovaniu nepustia. „Tak a som hotový láska." Oznámil Michael kráčajúc ku mne z kúpeľne navoňaný a perfektne upravený.Chytil ma za pás a maznal sa so mnou po stojačky. „Michael,čo to robíš?" Opýtala som sa s úsmevom a hladiac Michaela po líci. „Nerobím nič zlé...rád ťa mám blízko seba." Opäť sa usmial. „Ak budeme v tomto pokračovať,skončíme v tamtej posteli." Podpichla som. „Hm,ak tak nad tým uvažujem je to priam lákavá myšlienka." „Ty by si len ležal miláčik.Kedy pôjdeme za našimi?" „Zavolám Henryho,aby po nás prišiel aj s limuzínou."Odpovedal držiac ma okolo pása a so širokým úsmevom. „Nech sa páči." Podala som mu telefón. „Ďakujem drahá,ty si fakt nenahraditeľná." Vravel ironickým tónom no stále s úsmevom na tvári. „Niečo sa ti nepáči pán Úžasný?" „Mne sa páči všetko." Dodal a dal mi bozk na líce. Kým Michael kecal do telefónu sadla som si na sedačku a zapla bedňu.Prvé čo ma zaujalo boli správy na CNN a tá pútavá reportáž s názvom VEĽKOLEPÁ SVADBA KRÁĽA POPU A ZÁBAVA PO NEJ. Ten názov ma dobre pobavil.Práve dávali zábery,ako sme vychádzali z kostola a potom ako sme utekali do reštaurácie pred tými novinármi. Michael započul pri telefonáte môj smiech a tak si ku mne prisadol hneď ako dotelefonoval. „Ah,už je to tu.Určite je to na všetkých staniciach." Pousmial sa. „Nelám si kvôli tomu hlavu drahý.Mňa to skvele pobavilo." „Áno,len aby sme neutekali aj odtiaľto pred tými krysami." „Aj táto myšlienka znie rovnako lákavo." Videla som Michaelov zbesilý výraz na tvári a začínala som sa obávať.Samozrejme v dobrom slova zmysle. „No poď sem." Pritiahol si ma k sebe a obaja sme sa pri tom strašne nahlas smiali.Ani neviem prečo,ale prišlo mi to zábavné to ako povedal no poď sem s takým prísnym hlasom,ale jeho oči vyzerali pri tom vyslovovaní,ako oči dieťaťa. Kombinácia prísneho prízvuku a výraz jeho detských očí ma strašne rozosmiala. „Michael Jackson ty si neuveriteľne zábavný." Hovorila som s utíchajúcim úsmevom v jeho teplom náručí. „O tom ja nič neviem.Zdrojom všetkej mojej energie,radosti,šťastia a kopec iných vecí je bytosť menom Ema Jackson." Tak tieto slová to už úplne doklepli.Jeho slová ma proste dojali a neudržala som v sebe ani jednu slzu. Pri pomyslení čo mi práve povedal som pocítila obrovskú radosť a spokojnosť. „Michael,ja..ja,milujem ťa." Vravela som so slzami v očiach. „To je krásne počuť to z tvojich úst láska.Aj ja ťa milujem." Vravel tým jeho neuveriteľne jemným a nežným hláskom.To napätie sa nedalo vydržať a pobozkali sme sa.Už keď som videla,ako sa naše hlavy k sebe pomaličky približujú nemohla som to vydržať a pritiahla som si ho ku svojim perám. Už som musela ochutnať jeho sladké pery a cítiť jeho dotyky na svojom tele tak,ako aj dnes v noci.MICHAEL
Ach tie naše bozky.Zbožňujem takéto chvíle keď sa naše pery dotýkajú a naše srdcia zajasajú.Za každým ak sa pobozkáme tak sa obaja zároveň aj zachvejeme. To sa nedá nevšimnúť si.Každý jeden náš bozk je pre mňa vzácny a neopísateľne krásny. Všetko čo som doteraz s Emou robil som si užíval a bolo to z čistej lásky. V našej chvíľke nás vyrušilo zvonenie môjho mobilu.Či už som chcel alebo nie musel som to zobrať. „Prosím,tu Michael?" „Pán Jackson už som pred hotelom.Mám vám ísť na pomoc s vecami?" „Nie,Henry ostaň v aute o pár minút sme dole." „Rozumiem." A zložil som telefón. „Už je tu Henry?" „Áno láska,môžeme ísť." Postavil som sa zo sedačky a obliekol som si na vrch tmavé sako.Nasadil som si klobúk na hlavu a okuliare na oči. Vzal som všetky naše veci a vyšli sme z izby. Ako sme tak čakali na výťah,začalo sa okolo nás hromadiť akosi priveľa ľudí,až sa to všetko prevalilo a ľudia si začali šepkať a sem tam som niečo započul. Niektoré veci ma aj pobavili,ale iné mi robili starosti ako napríklad,kde trčí ten výťah.Boli sme len na piatom poschodí,ale čakali sme akoby sme boli na desiatom.Keď sa ten výťah konečne objavil tak všetci čo stáli s nami na chodbe sa tlačili k nám,len aby boli s nami. Nemohol som nevšimnúť si ako sa tlačíme v tom úzkom výťahu a čudoval som sa,že vôbec ideme dole. Ema sa na tom zjavne dobre bavila lebo sa usmievala doširoka.V ruke,v ktorej som mal ľahšiu tašku som preložil na druhú ruku a tou rukou,ktorú som mal voľnú som chytil tú Eminu.Spoločne sme si preplietli prsty a usmiali sme sa na seba. Hneď ako výťah zastal na prízemí sme sa poponáhľali von kde na nás čakal Henry.Keď nás videl ako ideme k nemu chopil sa našich vecí a uložil ich do auta.My sme sa pohodlne usadili a držali sa za ruky.Celú cestu k Eme domov som ju hladil po ruke. Ema na to zareagovala tak,že si ku mne prisadla ešte bližšie a uchopila ma okolo pásu.Hlavu si oprela o moju hruď a tak mohla počuť tlkot môjho srdca. Asi o 15 minút sme boli pred domom. „Vďaka Henry.Vezmi naše veci a odnes ich na chodbu.Ďakujem." „Samozrejme pane." Henry bol naozaj spoľahlivý človek a čo mu poviem to spraví okamžite a nebabre sa s tým.Je veľmi dôveryhodný a mám ho rád.Cením si to,čo pre mňa robí. „Tak,ideme?" Opýtala sa Ema. „Môžeme." Vystúpil som z auta a podržal dvere Eme.Keď vystúpila z auta opäť sme sa chytili za ruky a svižným krokom sme šli k domu.Chcel som zaklopať na dvere,ale predbehla ma v tom Any,ktorá nás už s úsmevom vítala a objímala,akoby nás nevidela celú večnosť. „Ahojte zlatíčka.Tak ako sa máte." Opýtala sa Any s úsmevom. „Mami,teraz prežívame najšťastnejšie obdobie v našom živote.Je tak poklad?" „Ema má úplnú pravdu.Nevymenil,by som ju za nič.Myslím,že som našiel to čo mi chýbalo." „Tak to ma teší deti.Vysali ste sa dobre?" Any sa na nás pozerala nejako predivne. „Mami,dúfam,že nechceš aj podrobnosti?" Tak to čo povedala Ema malo niečo do seba a hneď ako to dopovedala som vybuchol od smiechu.Ústa som si zakrýval rukou. „Nie,nepotrebujem.Vidím to na vás." Dodala. „Tak vidíš mami,ale kde je ocko?" „Ten šiel pre dar,ktorý sme vám kúpili." „Ale to nemyslíte vážne." „A prečo nie.Kúpili sme vám praktické veci." „Takže veci? Michael povedz niečo." Pozrela na mňa a ja som sa dostal do slepej uličky. „Any,nemali ste si s Jerrym robiť starosti." Ema do mňa drgla,akoby chcela aby som povedal ešte niečo viac. „Aké starosti? Ako by to vyzeralo,keby sme vám nič nedali?" „Aj tak ste nám nemuseli nič dávať mami." „No ticho.Už ide ocko aj s darčekom." Any ukázala prstom na Jerryho. „Ahojte všetci.Niečo pre vás nesiem." Povedal natešený Jerry. „Vieš,čo týto dvaja povedali,že vraj sme im nemali nič kupovať." „Ale to je blbosť.Nie sme na tom až tak zle,aby sme nemohli kúpiť dar pre našu dcéru a zaťa." Dodal. Any a Jerry spoločne otvorili tmavomodrú krabicu a otočili ju k nám. Videl som ako sa Ema zatvárila a j som sa tváril rovnako.Boli sme milo prekvapení. „Tak moji drahí,tu s ockom sme vám kúpili celú sadu tanierov a príborov.V tejto menšej krabici máte aj sadu 20-tich pohárov.Čo poviete?" Opýtala sa Any s rukami založenými v bok. „Je to krásne a určite vás to vyšlo poriadne draho." Začala Ema. „O tom diskutovať nebudeme.Páči sa vám to?" Opýtal sa Jerry s úsmevom. „Je to naozaj skvelý a praktický dar.Sme radi,že ste nám to kúpili.Určite to využijeme." Dokončil som. „Takáto odpoveď sa nám páči Michael." „Myslel som si a ešte raz ďakujeme." Vravel som držiac Emu za ruku. „A kam pôjdete na svadobnú cestu?" „Ideme na Havaj." Povedal som. Tušil som ako zareaguje Ema,pretože ani ona sama nevedela kam pôjdeme.Keď tá začala poskakovať mali sme o zábavu postarané. „Michael,ty si ale lišiak.Celý čas si ma naťahoval a nepovedal si kam to ideme." „Isteže som nič nepovedal.Bolo to prekvapenie." Všetci sme sa zasmiali a potom sme si šli hore pobaliť veci lebo o štvrtej musíme byť na letisku,aby sme sa dostali na Havaj. Keď sme sa dobalili dotrepali sme sa aj s kuframi dole a rozlúčili sa s Any a Jerrym.Henry nám pomohol s kuframi a odložil ich do auta. O 12:00 sme prišli k mojim rodičom kde nás privítala natešená Sarah a potom aj moja drahá mamička aj bláznivá Janet.Jej reakcia bola viac ako jasná keď prídem domov,aby som sa rozlúčil.To ona mi poradila ten Havaj.Nakoniec sa so mnou zvítal aj otec. Po slušnom privítaní sme sa všetci usadili do jedálne,kde sme sa hneď naobedovali.Po obede sme si sadli do obývačky a trošku sme kecali o zábave po svadbe a o všeličom možnom. U mojich rodičov boli všetci moji súrodenci,takže sme s Emou mali čo robiť,aby sme im na všetky otázky odpovedali. Všetko sme samozrejme zvládli ruka v ruke.Ani moja rodina nás nenechala odísť bez svadobných darov. Nemohli sme ich odradiť od toho,aby nám to všetko dávali,ale nedali sa zastaviť. Moji bratia sa všetci poskladali na jeden spoločný dar,a tým darom bol nový dom. Ten dom bol v dobrej časti L.A,bol neďaleko centra takže budeme mať všetko po ruke ak tam náhodou s Emou budeme. Moji rodičia tiež nesklamali a darovali nám krásnu jachtu,ktorá určite nestála málo.Zo všetkých darov sa nám hlava točila ako kolovrátok. Moje dve sestry tiež nenechali nič na náhodu a darovali nám pre zmenu niečo na elektriku,presnejšie dva notebooky aj s celou výbavou reprákov a iných doplnkov. Všetky dary,ktoré sme dostali nám úplne vybili dych a nemali sme čo povedať.Zmohli sme sa len na ďakujem a na vrúcne objatia. Chvíľku sme s mojou rodinou pobudli,ale o pol štvrtej sme museli odísť,aby sme nemeškali na letisko. Naše lietadlo letí presne a ak sa niekde nezdržíme na Havaj priletíme presne o 22:00. Zo všetkými sme sa rozlúčili,vzali so sebou dary od mojej rodiny a rýchlosťou blesku sme nastúpili do limuzíny.O 15:45 sme vyrazili na letisko k môjmu lietadlu,ktoré bolo pristavené na dráhe. „Henry,hneď ako nás odvezieš na letisko,zavez naše veci na túto ulicu.Bývajú tam moji svokrovci a tieto veci necháš u nich doma okay?" „Bez problémov pane.Budete ešte niečo potrebovať?" „Myslím,že to by malo byť všetko.A Henry kým budeme na svadobnej ceste budeš mať platenú dovolenku.Nechcem,aby si chodil zbytočne do práce ak tu nebudeme." „Ďakujem pán Jackson." „Nemáš za čo Henry.Si vynikajúci zamestnanec a som s tebou spokojný." Potľapkal som ho po pleci. „Teší ma,že ste so mnou spokojný." Usmial sa Henry. Na letisko sme dorazili práve včas.Všetky naše veci Henry vyniesol až do lietadla a potom sa vrátil do limuzíny,s ktorou hneď odišiel na danú adresu. My sme sa pekne usadili na miesta a čakali sme kým vzlietneme. „Ach Michael,som taká vzrušená predstavou,že poletíme na Havaj." Oznámila usmievavá Ema. „A to je iba začiatok moja drahá." Hovoril som bozkávajúc jej ruku. „To budú tvoje najsladšie tri týždne pán Jackson." Vravela s úsmevom. „Tak to beriem.Smiem vedieť čo ma s vami čaká?" „To je prekvapenie.Určite oceníte moju diskrétnosť." „Určite áno." Pohladil som Eme tvár a chytil som jej ruku do dlaní.Ona sa iba na mňa usmiala a oprela si hlavu o moje rameno.Celých šesť hodín sme sa držali za ruku,okrem chvíle ak niekto z nás potreboval ísť na toaletu samozrejme. Cestou na Havaj sme si aj zopár krát zdriemli,ale mne sa to akosi nedarilo.Stále som sa budil a mrvil.Bola to pre mňa dlhá cesta a ešte mám aj strach z lietania.Všetko to bolo pre mňa ako kaša schválností. Pár minút pred pristávaním nám pilot oznámil,aby sme sa pripútali a sedeli na miestach. O desiatej sme pristáli na letisku Havaj.Emu som musel prebudiť,pretože od tej únavy spala ako zabitá.Len čo som ju prebudil vstali sme a zišli po schodíkoch dole.Na letisku nás už čakala miestna policajná garda,ktorá nás bude sprevádzať až do hotela a bude nám po ruke celé tri týždne. Cestou do hotela sme narazili aj na skupinky mojich fanúšikov,ktorí blokovali cesty a klopkali na okná auta.Polícia ich vypratala z cesty a tak sme pokračovali v ceste. Nakoniec sme zastavili pred najluxusnejším hotelom na Havaji.Každý bás obskakoval ako kráľov a všetci boli veľmi milí. Po príchode do hotela sa poslíček chopil našej batožiny a recepčná mu povedala číslo izby,do ktorej má batožinu odniesť.Naša izba bola na najvyššom poschodí. Mali sme rezervovaný strešný apartmán.Tá izba bola obrovská a priestranná.Mali sme aj široký balkón a obrovský televízor. Mali sme tam všetko čo si človek môže zažiadať.Moju pozornosť však neupútala veľkoleposť našej izby,ale fakt,že tu strávim tri skvelé týždne s mojou najdrahšou. Hneď ako som poslíčkovi dal prepitné zvalili sme sa na posteľ a odfukovali sme od únavy.To cestovanie je strašne únavné. Ešte sme mali toľko síl a zmohli sme sa na to,aby sme si vytiahli zubné kefky a pyžamá.Po umytí zubov a preoblečení sa do pyžama sme sa vrhli rovno do postele a zaspali sme ako dve mŕtvoly. Už teraz som rozmýšľal nad tým kam si zajtra ráno vyrazíme.Niečo do rána určite vymyslím.Komentáre
Prehľad komentárov
"Ten chlap spal ako zarezaný,ako keby pracoval celú noc."
Ak bol tvoj zámer nás s týmto pobaviť, tak ti na 1000% vyšiel. Veď aj chlapisko pracoval. To nie je len tak uspokojiť ženu :D :D
a je to krásna kapitola, teším s na ďalšie :D
GBY a prajem véééľa inšpirácie do budúcna.
.....
(Michelle, 17. 8. 2012 15:08)
Vidím, že tu podo mnou prebiehala polemika. A teraz, po vyše roku si dovolím poznamenať aj svoj názor. V podstate (a opäť) súhlasím s Katrou. Nemôžem súhlasiť s komentármi nižšie. Nie je pravda, že ak sú kapitoly dlhé, tak je to zlá vec. To opakujem už druhýkrát. Čo je na tom zlé??!
Nechápem prečo niektorí čítajú to, čo ich nebaví a ešte to jasne dávajú najavo. Dajte sa vypchať :P Ja som nadmieru spokojná s dĺžkou, aj štýlom, k tomu nemám čo dodať.
Jediné, čo musím okritizovať je fakt, na ktorý som upozorňovala už predtým. Píšeš síce pekne, lenže už pridlho to je "rozprávkové" a tak to stráca na dôveryhodnosti. Hlavne život Michaela Jacksona. Ubrala by som aj z tých nekonečných prezývok "miláčik, láska, drahý..." je to na každom kroku a už mám od cukru zalepené oči :))) To len pre výstrahu. Príbeh jednoznačne potrebuje okoreniť. Nerada to hovorím a je mi to ľúto, ale každý život je ako horská drahá, a zvlášť ten Michaelov. Aj pády, aj vzlety. Viac však tých pádov. Osobne by som pridala nejaké "nešťastia", niečo vyslovene reálne. Možno si stačí naštudovať pár vecí o Michaelovi, o živote a pridať to do príbehu. Skús tam zamotať Lisu Marie alebo Brooke.
"Ten chlap spal ako zarezaný,ako keby pracoval celú noc." - Toto ma rozosmialo! :D Veď pracoval celú noc, chlapák :D
"Hlavu som si zaborila do vankúša a smiala som sa lebo vyzeral pri tom,akoby vyháňal démona zo svojho nehybného tela." - Ou, ou, ou, táto veta svieti ako drahokam! :))
"Nebudeš ľutovať,že si si ma vzala." - Ó Bože, Ó Bože, have mercy! Nič iné nechcem, iba počuť túto vetu z jeho úst!!!!!!!!
Vďaka, že píšeš. Vieš, že sme jedny z mála, ktoré pokračujú v písaní. A ja si takých ľudí vážim. Každá/ý bol veľký hrdina, spisovateľ a MJ fanúšik krátko po jeho smrti. A teraz? Pozrime sa a spravme si sito. Koľko zostalo z tých ľudí verných Michaelovi??! Smutná pravda.
ILY :-*
Krasne:)
(Katra, 16. 1. 2011 22:07)Takze ja suhlasim len sjednou vecou,ze by sa mohlo nieco udiat:) ale nesuhlasim s tym,ze zbytocne opisujes nezaujimave veci...vobec to nieje pravda,ked sa clovek nauci citat medzi riadkami pochopi o com pises:. Tento pribeh je krasny a myslim,ze kazdou jednou castou sa tvoje pisanie zlepsuje,az na par veciciek ale to ti napisem v rp ak budes chciet:) takze ked sa to niekomu nepaci nech necita,ale pointa v pribehu je nech sa strcia:)
názor
(adulienka303, 15. 1. 2011 17:21)
Dievčatá ja váš názor akceptujem a budem sa snažiť dať tam nejakú zápletku ... budem na tom pracovať,aby to bolo dobré.. :D:D
Inak vám oznamuje,že už teraz pracujem na novej story takže preto je tento príbeh taký suchší :P:P
moj názor
(ulik15, 15. 1. 2011 15:01)
fajn aj ja sa SEM ZAMOTáM podla mna adka píše velmi dlhe a je to take krasne lenže take to v skutocnosti nieje su aj zle veci velmi zle veci nemože byť všetko eňo ňuňo priznám sa že ja cítam v adkiních príbehoch len odseky že skačem lebo je do zbytocne tak nadlho opísane Baja píše krásne príbehy velmi zaujmave ....vie to pekne zamotať a je to nadherne aj také zamotané .....lenže tu sa nic nemota je to dlhe a rozpísane toto je príbeh vhodny na neviem neaku 1000 stranovu knihu inak by to bolo ok ale všetko co by malo byť viac opísane neni a omacky okolo nepotrebných veci su
PS : aďi nehnevaj sa ale ja som ti to už písala ja v RP a take dlhé s ami to nehcce čítať
:)) krasne
(domči, 14. 1. 2011 18:13)v niečom s bajou suhlasim a v niečom nie ale kaťdopádne píšeš lepšie tvoje kapitoly ako ona...baja nehnevaj sa ale je to mo nazor...no a ties by sa už malo aj niečo zle stať a nie všetko happy oki´k aĎka? :) niečo tragické..alebo aj neviem :) to je na tebe :)
noooo
(bubik, 14. 1. 2011 17:41)suhlasim s Bajou ale jej story je slava :D:D milujem tu jej story ale toto je fakt take ružove :D
noooo
(baja-987, 14. 1. 2011 17:36)
Aďa ako nič v zlom ale....
Tvoj tento príbeh ma začal nudiť lpíšeš strašne dlhé kapitolu a je to také suché všetko je ružové.... ako keby to bolo v rozprávke... chápem že je to príbeh a je to tvoja fantázia ale ja to už nečítam... preto ti nedávam ani komentáre... možno sa zhodneme aj viaceré baby možno nehovroím že áno... moja storry tiež nieje žiadna sláva....
Ps: je to môj názor tak kľudne sa hnevaj koľko chceš...
JANULIK
(JANKA, 8. 1. 2011 18:30)
Takže super dlhá kapitola. :-) :D To sa mi páči :D
Že sen s poéziou :D To by ma nenapadli asi nikdy :D Tie sklony k upratovaniu mám aj ja :D Tí dvaja sú takí spolu zlatí že až. Ten výťah ja by som sa tam tiež trepala o dušu. Všetko je super celá kapitola celá story a v neposlednom rada aj ty si super že možeme tento príbeh čítať a dáváš stále new kapitoly. Díky GBY :)
....
(Stanča, 30. 9. 2012 14:32)