35.kapitola Rozlúčka so slobodou
EMA
Čas s ľuďmi,ktorých milujete plynie neskutočne rýchlo...ak mám byť presnejšia o dva dni sa budem vydávať.Pomyslenie na to ma trošku rozrušovalo pretože Lia sa mi ešte neozvala ohľadom šiat,ktoré pre mňa šila.
Iba pred pár minútami sme sa s Michaelom zobudili a robili sme si raňajky keď tu nás v tom prerušilo zvonenie telefónu.
„Vezmem to.",ponúkol sa Michael.
V tom som sa strhla a šla k telefónu.Michael sa na mňa iba udivene zapozeral a usmial sa.
„Halo?",s očakávaním som sa opýtala.
„Zdravím,to som ja Lia.Mám pre teba hotové šaty.Kedy sa môžem zastaviť?"
„Lia! ... ty si mi dala poriadne zabrať.Už som myslela,že sa neozveš."
„Mrzí ma to,ale mala som obrovský zhon.Moja sestra mala pred troma dňami svadbu a bol okolo toho humbuk.Šaty som ušila iba tak na tesno.Ja sama som bola z toho v strese."
„Dobre teda.Môžeš sa u nás zastaviť tak o hodinu,vyhovuje ti to?"
„Za hodinu je skvelý čas.",odsúhlasila Lia.
„Tak fajn,budeme ťa čakať."
„Ou,ou,ou ... čakaj ma iba ty.Michaela niekam zaši,vieš predsa,že ženích nesmie vidieť nevestu pred svadbou.Prináša to nešťastie."
„Jasné neboj sa.Ja ho už niekam zašijem."
„Okay.O hodinu u teba ahoj."
Zložila som telefón a potom som sa iba pousmiala.To si všimol Michael a pritúlil sa ku mne.Chytil ma za pas a dal bozk na krk.
„Čo je dôvodom tvojho pousmiatia?",opýtal sa s takým nežným hláskom,že som sa musela maximálne ovládať,aby som sa na neho nevrhla.
„Vieš,ide o to,že dnes príde Lia aj s mojimi šatami a ja som dostala za úlohu niekam ťa zašiť."
Michael sa na mňa iba krásne zapozeral a usmial sa.
„Ak je to tvoja úloha musíš ju splniť."
„Ale kam ťa dáme...do skrine sa nezmestíš a pod posteľ nevlezieš takže?"
„Hm...ťažká dilema.Pôjdem do záhrady a budem tam chvíľu pracovať."
„Veľmi dobrý plán pán Jackson."
„Nemusíte sa obávať slečna budete mať úplne súkromie hneď ako sem dorazí vaša krajčírka so šatami."
Pokračovali sme v divadielku.
„Presne to vám aj radím inak sa obávam,že nebude možné,aby sme uskutočnili náš plán a vzali sa."
„Ako to?",začudoval sa.
„No ako iste dobre viete pohľad ženícha na nevestu pred svadbou prináša strašné nešťastie a to vy určite nechcete."
„Určite nie krásna víla.",odvetil držiac ma vo svojom náručí a s očarujúcim úsmevom.
„Nerada ruším túto perfektnú idylku,ale za 35 minút je tu Lia."
„Iste.Ty sa bež upraviť sa ja to tu dám do poriadku."
„Si poklad Michael."
Zvodne som na neho žmurkla a jemne pobozkala.Keď ma pustil zo svojho náručia vybehla som hore a snažila som sa ako povedal Michael upraviť.Najskôr som si dala sprchu,potom som na seba hodila oblečenie a nakoniec som sa bavila s vlasmi a tvárou.Nebola to nejaká extra úprava,ale aspoň niečo.Po skončení som zišla dole a nakukla som do kuchyne.V kuchyni bolo čisto.Zdá sa,že Michael je rýchli a maximálne šikovný.Potom som nahliadla do záhrady a všimla som si ho ako tam sedí a máva rukami.Keď som pristúpila bližšie započula som ako si môj miláčik pospevuje a sám seba kritizuje v zmysle "Nie,nie,nie" alebo "Toto je zlý rytmus" a podobne.Iba som sa nad tým pousmiala a napila som sa malinovky.Presne o desiatej niekto zaklopal na dvere.Rýchlym krokom som šla k dverám a otvorila som ich.
„Ahoj Ema."
Potešila som sa keď som videla šaty,ktoré držala Lia v rukách.Boli zabalené a krásne biele.
„Čau Lia,len poď ďalej a neboj sa.Michael sedí v záhrade a pracuje."
Lia si iba povzdychla a nahodila široký úsmev.
„Takže kde si ich pôjdeš vyskúšať?"
„Pôjdeme do izby mojich rodičov,majú tam veľké zrkadlo a je tam priestor."
„Perfektné."
Hlavou som naznačila Lii,aby ma nasledovala na poschodie.Hneď ako som zavrela dvere do izby skočila som na rodičovskú posteľ a vykríkla som.
„Konečnééé."
„Som rada,že sa tešíš a počkaj keď si ich vyskúšaš.Budeš z toho celá paf."
„Tak načo čakáme?"
S úsmevom som si vyzliekla veci a s pomocou Lii som si obliekla šaty.
„Lia! ... tie šaty sú proste dokonalé.Máš zlaté ruky dievča.",usmievala som sa na široko.
„No vidíš Ema,hovorila som ti,že sa oplatí počkať si na to."
„Áno ako sa vraví trpezlivosť ruže prináša."
„Presne tak.Viem si ťa živo predstaviť ako stojíš v kostole a meníš si s Michaelom prstene."
„Stop!,radšej nepokračuj lebo vybuchnem od vzrušenia."
„Je radosť na teba pozerať.Tá energia,ktorá z teba syčí je neskutočná."
„To vážne?,aspoň vidíš čo dokáže jedinečná osoba menom Michael Jackson."
Zasmiali sme sa na tom a s Liinou pomocou som vyzliekla svoje krásne biele šaty a obliekla sa.Potom som vzala šaty a zaniesla som ich do izby do šatníka.
„Lia dlhujem ti jedno veľké ďakujem."
„Nieje za čo.Mňa táto práca strašne berie a vieš čo je na tom najlepšie?"
„No počúvam."
„Že je skvele výhodná.",opäť sme sa zasmiali a ja som zaplatila za dobre odvedenú prácu.
„Nech sa páči Lia."
Vzala šek do rúk a mrkla sa na sumu.
„Ema no ták...to je priveľa."
„Nič nieje priveľa.Len ber a buď spokojná,že si uspokojila zákazníčku."
„To ja nemôžem.Je to omnoho viac ako sme sa dohodli."
„Tak už tíško.Ver mi pre mňa to nič nebolo."
„Pekne ďakujem ja...ja nemám slov.Vyrazila si mi dych."
„To je v poriadku."
Objali sme sa na rozlúčku a potom som Liu vyprevadila k dverám.Naposledy sme si zamávali a potom nastúpila do auta.Zavrela som dvere a s úžasným pocitom som sa rozbehla za Michaelom,ktorý mal byť v záhrade a nie medzi dverami do záhrady.Príjemne sa na mňa usmieval a vystrel ruky pred seba čím mi naznačil,aby som použila jeho náruč na vrúcne objatie.S krikom som sa k nemu rozbehla a zakotvila som na jeho hrudi.
„Tak,ako to šlo?"
„Nevieš si ani predstaviť drahúšik.Som taká šťastná ako ešte nikdy."
„Som šťastný ak si ty šťastná.",naše pohľady sa stretli a nežne sme sa pobozkali.
„Ach Mikey toto by som priala každej žene."
„Hah,ale každá žena ma nemôže mať."
„Ale tak som to nemyslela miláčik.Teba by som nedala nikomu.",milo sa zasmial.
„Teším sa.Prijala Lia tie peniaze od nás?"
„Prijala,ale váhala či ich má vziať.",opäť sa pozasmial.
„To je celá ona.Je to profesionálka."
„Viem a neľutujem,že si mi ju odporúčil.Sám uvidíš v deň našej svadby akú skvelú prácu odviedla."
„Už sa nemôžem dočkať."
Vravel čudesným hlasom a potom sa mu zväčšili očká.Mal ich ako nevinné šteniatko to to čo mal v pláne nebolo až také nevinné pretože sa za mnou rozbehol a naháňal ma po celej záhrade.Už som nemala síl mu ďalej utekať a tak som sa mu dobrovoľne vzdala.Na to zareagoval akosi čudesne.
„Ale toto nieje v pravidlách hry."
„To ja predsa dobre viem.Preto sa ti dobrovoľne vzdávam lebo NEVLÁDZEM.",zdôraznila som,aby pochopil moje konanie.Za normál okolnosti by som utekala ďalej.
„Chápem.Čo by si povedala na zmrzlinový pohár ako odmenu za tvoj dychtivý beh?"
„Sedí vec zlatko."
A tak sme sa ruka v ruke pobrali dnu do domu,presnejšie do kuchyne ku mrazáku,ktorý Michael s radosťou otvoril a s okúzľujúcim úsmevom a pohľadom vyberal vanilkovú zmrzlinu a pekne mi ju podal.Ja som mu pohľad opätovala a vytiahla som lyžicu zo šuflíka.
„Mmmmm!,tá vanilková zmrzlina je fantastická.",začala som.
„Nehovoril som ti,že dať si zmrzlinu je vždy dobrý nápad.",vyceril zuby.
„Isteže hovoril a ja ako vždy som si hovorila svoje."
„Presne tak láska a teraz otvoríme pusinku,lebo lietadielko ide do hangára."
Tak táto fráza mi prišla až natoľko smiešna,že som položila zmrzlinu na stolík,za ktorým sme vonku sedeli a zvalila som sa na trávu s takým prudkým smiechom,že sa na to chytil aj Michael.Ten jeho nežný a sladký hlások začal vydávať také divné pazvuky,že aj z toho som sa začala rehotať a to bolo už nebezpečné lebo som takmer nedýchala a slzy mi stekali ako na bežiacom páse.Keby ste nás len videli ako sme komicky pri tom smiechu vyzerali tak by ste pochopili.Michael sa skrúcal na tej stoličke ako opilec a ja na tej zemi akoby som mala nejaké kŕče v žalúdku.Ten náš smiech sa ani náhodou nepodobal a smiech,ale ako na nejake čudesné pazvuky dinosaurou.Nemohli sme sa zastaviť a predýchať to.
O pár hodín po TOM
Keď sme sa s Emou konečne usadili v našej izbe na posteli pred televízor vyrušilo nás nepravidelné zvonenie na zvonček.Obaja sme na seba pozerali a nevedeli sme kto to môže byť keď ani jeden z nás nikoho nečakal.
„Len seď láska idem sa pozrieť."
„Michael,čo ak to budú novinári?"
„Ak by t boli oni strážnik pred dverami by im nedovolil zazvoniť."
„Máš pravdu,bež sa pozrieť kto to zvonil skôr než otvorí dvere môj ocko."
Iba som sa pousmial a šiel som teda skontrolovať kto nás práve v takej peknej chvíli vyrušuje.Po otvorení dverí mi takmer sánka padla na zem.S pootvorenými ústami,ktoré som si rýchlo zavrel rukou som pozdravil.
„Ahojte.Nechcem byť nezdvorilý,ale čo tu robíte?"
„Pucko upokoj sa.Prišiel iba ujo Chris a teta Amy.Pripravili sme pre teba a Emu jedno pekné prekvapenie."
„Chrisy moment.Aké prekvapenie?"
„Onedlho sa to dozvieš,ale teraz utekaj pre Emu."
S čudesným pocitom čo vymyslel Chris som vybehol hore po Emu.Keď som jej povedal,že je tu Chris s Amy,a že niečo pre nás pripravili jej reakcia bola takmer rovnaká,ale keď nad tým pouvažovala vyjavil sa jej na tvári obrovský úsmev.
„Ehm drahá?,prečo sa tak usmievaš?",opýtal som sa s mini úsmevom.
„Uvažuj poklad.Prichystali pre nás prekvapenie to predsa nerobia každý deň."
„Drahá uvažuj teraz ty.Vezmi si,že Chris+prekvapenie=pohroma."
„Ale Michael nemysli hneď negatívne a poďme za nimi."
Počúvol som jej radu a s dobrou náladou som nasledoval Emu dole za našimi hosťami.
„Čau Ema.Vyzeráš veľmi dobre.Prítomnosť Michaela ti fakt pristane."
„Ďakujem Chris.Tvoj zmysel pre komplimenty nevymiera."
„To vieš ak mám pri sebe človeka ako je Amy musím mať poriadnu zásobu komplimentov."
Smiech.
„Som rád,že si tak dobre naladený bratku,ale o aké prekvapenie to teda ide?"
Reči sa chopila Amy.
„Je to jednoduché Michael.Ide o to,že sme vám dvom pripravili jednoduché prekvapenie s názvom Rozlúčka so slobodou."
V tom momente sme s Emou na seba zízali a kútiky úst sa nám nadvihli.
„Rozlúčka so slobodou?",opýtala sa Ema.
„Správne.Nemusíte sa obávať nebude to nič divoké.Michael pôjde s Chrisom a ty pôjdeš so mnou.Jednoduché však?"
„No...znie to fakt jednoducho.",povzdychla si Ema a potom sa na mňa pozrela.
„Určite to bude skvelé Michael."
„Ja neviem."
„Zlatko uvidíš zabavíš sa.Navyše si spomeň,že pozajtra budem navždy tvoja.S touto myšlienkou sa budeme baviť hm?"
„Neviem ako to robíš,ale úplne si ma zmanipulovala."
V tom mi skočila Ema do náručia a vypusinkovala ma ako nejakú bábiku.Potom zo mňa rýchlo zliezla a utekala sa hore obliecť.
„Chris,môžeš mi naznačiť o čo ide pri tej "Rozlúčke so slobodou"?"
„O nič vážne.Bude tam hudba,baby a podobne."
„Že čo?"
„Michael uvolni sa.Dnešný deň si musíš užiť."
„Hah dúfam,že máš pravdu."
S neistotou som vyšľapal schodmi a tiež som sa šiel obliecť do niečoho spoločenskejšieho.Keď som vstupoval do izby Ema bola už oblečená a upravená.Bola taká nádherná ako barbie.Jej vôňu bolo cítiť po celej izbe.
„Ako vyzerám miláčik?"
„Vyzeráš dokonale srdiečko."
„To srdiečko je roztomilé."
Pristúpila ku mne a ruku mi položila na hruď.Zrazu som celý stŕpol a znehybnel.Bl som ako v tranze,celý nehybný a polomŕtvy.Jej ruka šla čoraz vyššie až zakotvila za mojim krkom.Pomaličky sme sa k sebe blížili .Naše hlavy boli tak blízko,že naše čelá boli o seba opreté a naše nosy sa navzájom prekrývali.Cítil som potrebu ochutnať jej pery,boli pre mňa ako magnet.Takmer sa naše pery spojili keď nás vyrušil hlasný krik z dola.
„Decká pohnite kostrou!"
To zareval Chris,aby sme si švihli.So smutným pohľadom som sa zapozeral Eme do očí a v tom som zacítil ako sa naše pery nežne dotkli.V tom bozku som cítil množstvo emócii ale najviac lásku.Hneď ako sme sa odtiahli Ema mi venovala krásny úsmev a odcupkala dole.Ja som potriasol hlavou,aby som sa prebudil z mojich snov a začal som sa vyzliekať.Zo skrine som si vytiahol tmavé nohavice,čierne tričko s krátkym rukávom,bielu košeľu a tmavé sako.Čo najrýchlejšie som sa dal do poriadku a po úprave vlasov som vytiahol zo skrine klobúk aj okuliare.Obhliadol som sa do zrkadla,zopár krát striekol parfém a mohol som zísť dole.
„Som hotový.",oznámil som pri tom ako som kráčal dole schodmi.
„Perfektný vzhľad bratku.Ema a Amy už vyrazili takže ideme aj my."
„Kam to vlastne ideme?"
„V aute ti všetko vysvetlím,ale teraz si pohnime lebo budeme meškať."
Vravel Chris a švihom sme sa dostali k jeho autu.Nastúpili sme a Chris naštartoval motor.
„Teraz mi už povieš kam to ideme?"
„Ideme do jednej reštaurácie,ktorá má aj tanečnú sálu.V tej reštaurácii budeme jesť,piť a zabávať sa.Tanečná sála je rozdelená na dve časti,v ktorej bude Amy s Emou.To znamená,že celý čas budeš pri nej iba vo vedľajšej miestnosti."
Keď mi to Chris všetko vysvetlil cítil som sa lepšie a bol som pokojnejší.Za 15 minút sme boli na mieste.Chris zaparkoval auto a vystúpili sme pred širokou budovou.Už vonku sme počuli tlmené zvuky hudby,ktorá vychádzala z budovy.Iba som sa pousmial a vstúpil do do vnútra.Reštaurácia bola priestranná a rezervovaná iba pre nás.Všade boli samé stoly a stoličky.Ako som nasledoval Chrisa dostali sme sa do rozsiahlej tanečnej sály odkiaľ vychádzala tá divoká a hlasná hudba.Len čo sme vstúpili nás vtiahli roztancované ženy a muži,aby sme sa k nim pridali.Ako ma tak držali za ruku a usmievali sa neisto som sa rozhliadal po miestnosti,v ktorej som sa nachádzal.Žena čo ma držala za ruku sa okolo mňa krútila a vyzliekla mi sako.Podala ho mužovi vedľa mňa a on ho zavesil na vešiak.V tom som kúsok zneistel až kým DJ,ktorý púšťal hudbu nepustil latinsko-americké pesničky.To ma posmelilo a chytil som mladú ženu pri mne za ruku.Druhou rukou som ju chytil za pás a začali sme tancovať.Takéto tance som sa naučil pred pár rokmi a teraz využijem svoje znalosti.Mal som perfektnú učiteľku na takéto tance.Povykrúcal som v tej sále snáď všetky mladé ženy,ktoré chceli so mnou tancovať.Pretancoval som s nimi tri hodiny.O pol siedmej som si šiel sadnúť ku Chrisovi a vypil som asi liter limonády.
„Tak čo hovoríš na moje prekvapenie?"
„Musím sa priznať,že som čakal niečo horšie,ale toto vyzerá seriózne a bavím sa takže ti vlastne ďakujem."
„To rád počujem Mikey.Čo vravíš na dievčatá?"
„Sú skvelé tanečníčky."
„Preto sú na tvojej párty brácho."
Potľapkal ma po pleci a pridal sa do tanca k ostatným.Ja som ešte chvíľku sedel na stoličke a potom som zašiel do vedľajšej miestnosti kde bola Ema.Pomaly som otváral dvere a hneď som uvidel Emu ako sa usmieva a je šťastná.Smiala sa na plno a bola taká krásna a roztomilá.Keď som lepšie otvoril dvere všimol som si,že tanečníci a Ema vytvorili vláčik,na ktorom čele bola Ema a hneď za ňou Amy.Najradšej by som sa pridal k nim,ale nemohol som lebo ja som budúci manžel.S úsmevom som dvere zatvoril a pridal sa k ostatným do tanca.Práve DJ púšťal pomalé a romantické pesničky.Poobzeral som sa po parkete a po pár sekundách sa ma chopila žena menom Kelly.Bola to fantastická tanečníčka a mal krásne dlhé nohy.Tanec s ňou mi pripomínal moje hodiny s učiteľkou tanca.Bola veľmi milá a mala krásny úsmev.Po tanci som jej poďakoval a šiel na toaletu.Pri ceste na tú toaletu som zbadal Emu.
„Ema!",zakričal som,aby si ma všimla.
„Michael,poklad som rada,že si tu aj ty."
„Bavíš sa dobre láska?"
„Bavím sa perfektne a čo ty?"
„Tiež sa skvele bavím.Všimol som si,ako si sa usmievala pri tanci s ostatnými."
„Ty si nás videl?"
„Na moment som otvoril dvere,ale neprezraď ma.",milo sme sa zasmiali.
„To nemám v pláne.",pohladila ma po tvári.
„Si veľmi krásna a milujem ťa."
Ema nič nepovedala len sa ku mne priblížila bližšie a vášnivo ma pobozkala.Ten bozk nebol šialene rýchly,ale pomalý a dokonalý no pri tom bol vášnivý.
„Ale no ták milí snúbenci toto si nechajte na zajtra.Dnes ste tu na to,aby ste sa bavili."
V našich bozkoch nás vyrušila Amy,ktorá šla taktiež na WC.My sme sa iba zasmiali a museli sme sa pustiť.Každý z nás šiel na toaletu a potom sme sa vrátili na parket.Okolo ôsmej sme všetci šli do reštaurácie a tam sme si dali skvelý zákusok a šošovicovú polievku.Všetko bolo výborné no zábava na nás sama volala.PO dojedení sme sa opäť rozdelili na dve skupiny a každá jedna šla do svojej časti sály.
„Jou,Jou,Jou...bavíte sa dobre?",spýtal sa DJ.Všetci sme zakričali áno.
„Tak to som strašne rád,pretože dnes tu nie sme iba tak pre hocičo.Dostal som dôležitú informáciu,že tu Mikey Jackson sa bude pozajtra ženiť a dnes sme tu na jeho počesť.Chcem,aby ste mu všetci teraz silno zatlieskali a objali ho.Do toho!"
Mladý DJ nabudil tanečníkov,ktorý sa ku mne po jednom dostávali a objímali ma.To mi prišlo veľmi milé a hneď ako ma všetci vyobjímali zábava pokračovala až do skorých ranných hodín.
O pol tretej som celý zničený čakal Emu pred reštauráciou.Keď vyšla v spoločnosti Amy vrúcne som ju objal a Chris nás zaviezol domov.Po tichu sme vošli do domu a bez prezliekania sme sa zvalili na posteľ a od únavy zaspali.
Toto sú tie svadobné šaty pre Emu :D
A toto je krajčírka Lia:D
Komentáre
Prehľad komentárov
Rozlúčka so slobodou 100 bodov. A tie šaty pre Emu - jedná báseň.Nikdy som netúžila po tom sa vydať, ale pre tie šaty by som to aj možno urobila :D
A ako Michael sám seba kritizoval 1*
GBY len tak ďalej
........
(Michelle, 15. 8. 2012 22:30)
Hneď prvou vetou si ma vtiahla do deja: Čas s ľuďmi,ktorých milujete plynie neskutočne rýchlo...
Ach, aká je to pravda! Keby sme si však mohli vyberať tých ľudí, s ktorými tráviť ten krátky čas...
PS: Ema bude mať krásne šaty, v jednoduchosti je krása :))
„Ale kam ťa dáme...do skrine sa nezmestíš a pod posteľ nevlezieš takže?" - rozosmialo ma to :DD
započula som ako si môj miláčik pospevuje a sám seba kritizuje v zmysle "Nie,nie,nie" alebo "Toto je zlý rytmus" a podobne." - Bože, toto bolo úplne suprrrrrrrrrrrrr!!!!! Toto Michael aj naozaj robil, a veľmi často, presne si to vystihla a je to podľa skutočnosti!! Gratulujem! :-*
Príjemne sa na mňa usmieval a vystrel ruky pred seba čím mi naznačil,aby som použila jeho náruč na vrúcne objatie.S krikom som sa k nemu rozbehla a zakotvila som na jeho hrudi." - ŽENO, odkiaľ si nabrala takýto slovník? Nemám ti čo vytknúť, bolo to super! :)
O pár hodín po TOM - tu si ma teda poriadne napla ako na špagáte! Kokso, dlho som rozmýšľala, že po čom PO TOM??! :DD
„Čau Ema.Vyzeráš veľmi dobre.Prítomnosť Michaela ti fakt pristane." - Túto vetu by som si priala počuť JA od niekoho! Ach...
superne :)
(domčí, 1. 1. 2011 21:28)krasne, ta rozlucka zo slobodou nema chybu a ani DJ :D:D
JANULIK
(JANULIK, 30. 12. 2010 23:29)
Takže po prvé táto kapitola je super, ako vždy. Po druhé to Pucko ma zabilo :D a po tretie krásne šaty :D :)
A som rada že bude už konečne svadba :D Budem asi plakať, keď to čítať budem :D :) Naozaj super príbeh aj kapitola a v neposlednom rade si aj ty super že píšeš príbehy :)
A ešte som chcela napísať že si talent :D :)
To je tak všetko :D Tak veľa šťastia v ďalšom písaní :D
....
(Stanča, 24. 9. 2012 15:59)