34.kapitola Návrat rodičov
MICHAEL
Včerajší deň ma naplnil neskutočnou radosťou a úžasným pocitom,že som pomohol niekomu,kto to naozaj potreboval.Včerajší deň nemohol dopadnúť lepšie ako dopadol.
Keď som sa ráno prebudil vedľa najsladšej ženy na svete okamžite mi to vyčarilo úsmev na perách a túžbu vrúcne ju objať.Mrkol som na hodinky a pomaly som vstával,aby som opäť nezaspal.Rýchlo som sa osprchoval,obliekol a upravil.Zišiel som do kuchyne a pripravoval som raňajky pre seba aj Emu.Netrúfol som si odhadnúť čo má najradšej tak som jej spravil to čo sebe.Dnes sa mi toasty podarili naozaj perfektne a ani jeden nebol spálený.Úspech! Do polhodinky som mal všetko prichystané a mohol som si sadnúť a naraňajkovať sa.Ani nie pol deviatej a Ema bola na nohách a zývajúca sa dovalila ku mne do kuchyne.
„Dobré ránko spiaca princezná.",pozdravil som a pobozkali sme sa na líce.
„Krásne ráno ti prajem.Koľko je hodín?"
„Je takmer pol deviatej.Mohla si ešte spať."
„Na spánok som už príliš prebudená poklad.Ty si kedy vstal?"
„Pred pol hodinkou láska.Chcel som pripraviť pre nás raňajky a ako vidíš podarilo sa mi to.",odhrýzol som si z toastu a zasmial som sa.
„Nóóó...pekné od teba,že si pripravil raňajky.Už sa teším keď ich ochutnám."
„Pokojne.Odsuniem ti stoličku,aby si si pohodlne sadla a mohla papkať.",opäť som sa zasmial.Mal som skvelú náladu hneď od rána.
„Ďakujem.Tie toasty sú chutné a mäkké."
„Takže sa podarilo."
„Perfektne sa ti to podarilo.Si úžasný muž.",naklonili sme sa a dali si pusu.
„Som rád,že ti chutí.Mrzí ma,že ťa teraz musím opustiť,ale potrebujem sa stretnúť s Quincim."
„Jasné.Ja budem doma a upracem kým ty budeš s Quincim."
„Si dokonalá.",pobozkal som ju a musel som ísť.
Požičal som si Emine auto,aby som čo najskôr zašiel za Quincim a vybavil nejaké veci.Cestná premávka bola otrasná a to bolo ešte len 9:45.Neviem si predstaviť tie cesty keď sa budem vracať domov.Našťastie dnes som nečakal dlho a do pol hodiny som sa dostal z tej prepchatej cesty a došiel som do štúdia za Quincim.Auto som zaparkoval a vybehol som hore do štúdia.Nevedel som,že v štúdiu budú aj hudobníci tak som bol milo prekvapení,ale potešil som sa,že ich opäť vidím po Bad Toure.
„Čaute banda.",pozdravil som a zasmial som sa z celého hrdla.V tom sa na mňa vrhli moju hudobníci a tešili sa akoby ma videli po desiatich rokoch.Ako posledná sa so mnou zvítala moja skvelá gitaristka.
„Počujte neviete kde je Quinci?"
„Jasné.Práve šiel na toaletu."
„Vďaka a Johny je tu?"
„Myslím,že sedí za tým sklom a valí oči na telku.",zasmiali sme sa.
„Ešte raz vďaka....inak prečo ste všetci tu?,dnes nemáme nič nacvičovať."
„My vieme,ale chceli sme si dnes iba tak zabrnkať."
„Tak fajn."
Usmial som sa na nich a šiel som teda za Johnym.Ten keď ma uvidel tak najskôr padol zo stoličky na zem a potom sa začal šialene z toho chechtať.Nakoniec som mu so smiechom pomohol vstať a objali sme sa.To je celý John.Spoločne sme sa zakecali o včerajšom večierku a do toho nám prišiel Quinci.
„Michael.Som rád,že si prišiel.",objali sme sa.
„Prečo by som nemal prísť ak si ma o to požiadal?",pousmial som sa a sadol na stoličku.
„To je od teba pekné Mike.Zavolal som ti ťa tu preto lebo včerajší večer bol fantastický a iba vďaka tomu,že sa rozniesla správa,že tam prídeš ty aj Ema prišlo toľko ľudí,aby podporilo tú udalosť."
„To naozaj?...wau netušil som,že moja prítomnosť nabudí ľudí,aby prišli podporiť tak dôležitú vec."
„Vidíš to,tvoje meno robí zázraky.",opäť sme sa zasmiali.
„To vidím.Včerajšok som si naozaj užil.Vedel si o tom,že tam bol aj Chris Atkins?"
„Áno videl som ho tam a tiež ma to potešilo.Chris nechýbal ani na jednej takejto udalosti."
„Povedal mi,že sa zasnúbil...svadbu ma presne na Vianoce."
„Prosím?...Chris sa bude ženiť?,veď ten chlap bol nedostupný."
„Ako počuješ Quinci.Sám mi to včera povedal.Zatváril som sa rovnako ako ty.",na jeho výraze som sa náramne bavil.
„To sú mi teda novinky.Ešte k tomu včerajšku Michael,vďaka tebe sa nazbieralo 850 tisíc dolárov."
„To je úžasné Quinci.Nečakal som až takú cifru.Teším sa z toho."
„Áno už dnes popoludní sa peniaze zašlú do Afriky a Haiti."
„Paráda...ehm ešte by som ti chcel povedať,že som zopár dní pracoval a mám zopár piesní,ktoré by som ti rád ukázal.Ešte k albumu Bad.Môže sa to predávať ako rozšírená kolekcia."
„Iste Michael.Niekedy mi to prines a spolu sa na to pozrieme."
„Dobre,ja ti to niekedy prinesiem a uvidíme.Inak po svadobnej ceste chcem pracovať na novom albume.Už pomaly vymýšľam názov.Ak na to prídem ozvem sa ti."
„Vieš čo urobíme to takto.Keď mi prinesieš tie pesničky tak mi prines aj podklady k tvomu novému albumu."
„Výborne,presne tak to spravím.",chvíľku sme sa rozprávali o nejakých veciach ohľadom mojim pesničiek a potom som aj s Johnym odišiel zo štúdia.
„Takže Mikey,čo by si chcel zaobstarať?"
„No zavolal som si ťa so sebou pretože si dobrý obchodník a vyznáš sa v kúpe nehuteľností.Vieš chcel by som si zaobstarať stálu limuzínu aj so šoférom lebo onedlho budem bývať v Neverlande a cesta tam trvá niečo nad pol hodinku.Ďalej by som potreboval aj súkromné lietadlo,ktoré budem mať vždy po ruke ak budem mať ďalšie turné.Dalo by sa to zariadiť ešte dnes?"
„Michael,pre teba sa d´všetko zariadiť."
„Skvelé.O lietadlo by som obavy nemal pretože som sa dohodol s jedným predajcom a už mi niečo zaobstaral.Na cene nezáleží ja si všetko zaplatím takže o to by som sa nebál."
„Okay.Poďme teda nakupovať.",navrhol John a tak sme nasadli do auta a šli sme za jedným známym,ktorého Johny pozná už dlhé roky a ešte nikdy ho nesklamal.Ten známy predáva tie najlepšie limuzíny v štátoch.Keď sme dorazili do tej predajne bol som nadšený tou stavbou a všetkými autami,ktoré tam len tak postávali.S Johnym sme vstúpili do vnútra budovy a nasmerovali sme si to rovno do kancelárie šéfa predajne.Pán Manuel Brantan bol sympatický a profesionálny muž.Dobre vedel čo robí a robil to na istotu.
„Posaďte sa.Prosím.",ukázal nám kreslá.
„Manuel potrebovali by sme jednu z najlepších limuzín v tvojej predajni.Tuto Michael ju bude využívať kamkoľvek sa pohne a potrebuje mať spoľahlivú limuzínu.Rozumieš."
„Za iste Johny.Takže pán Jackson poďte so mnou,aby som vám mohol poukazovať moje skvosty."
„Samozrejme.",postavil som sa a nasledoval som Manuela.
Keď sme prešli k autám-limuzínam dobre som si všímal ako tie auta vyzerajú zvonku aj zvnútra.Dosť som si všímal poťahy a zariadenie na palubnej doske.Chcel som mať špičkovú limuzínu,ktorá sa tak ľahko nepokazí.Všetky boli krásne a lesklé.Mňa najviac očarila tmavo čierna limuzína,ktorá mala krásny predný nárazník a na nárazníku pripevnenú striebornú morskú pannu.Vnútro limuzíny bolo perfektné a ten volant aj zariadenie bolo špičkové tak ako som chcel.
„Pán Brantan už som si vybral."
„Výborne,a ktorú ste si vybrali?"
„Tú,vedľa ktorej stojíte."
„Musím uznať,že máte naozaj skvelý výber a zmysel pre autá.To je jedna z najlepších pán Jackson."
„Takže aká je jej cena?"
„Cena sa pohybuje vo výške 270 tisíc dolárov."
„Zaplatím v hotovosti."
„Poďte za mnou pán Jackson."
Cestou do kancelárie som vyberal šek a v kancelárii som dopísal sumu.Potom som si podal s pánom Brantanom.
„Prepáčte,ešte jednu otázku by som sa vás rád opýtal."
„Pýtajte sa."
„Mohli by ste mi limuzínu priviesť až vtedy keď dostavajú môj dom?"
„A to bude kedy pán Jackson?"
„Zhruba o také dva mesiace."
„Ľutujem,ale tak dlho kúpené auta nedržíme.Držíme ich tu maximálne týždeň pokiaľ sa nevybavia všetky formality ohľadom zmluvy a tak podobne."
„Aha.Ak nie tak nie.Potom mi ostáva tá možnosť,že mi auto priveziete na túto adresu o týždeň."
„Bez obáv pán Jackson."
„Ďakujem a dovidenia."
Ešte raz sme si podali ruky a potom sme s Johnym odišli.Cestou domov som hodil domov Johnyho a zastavil som sa v kvetinárstve.Tam som kúpil dva tucty kvetov pre Emu.Vo vedľajšom obchode som kúpil bombonieru,ale musel som sa poponáhľať,pretože sa okolo mňa začal diať veľký rozruch.O pol dvanástej som už bol pred domom.Keď som vystúpil práve okolo nášho Domu prechádzalo policajné auto,ktoré tam hliadkovalo.Iba som sa pousmial a zaklopal som na dvere.Počkal som pár sekúnd a dvere mi otvorila moja drahá Ema.
„Ahoj láska.",pozdravil som a spoza chrbta som vytiahol kvety aj bombonieru."
„Ááááá Michael.",vykríkla a skočila mi do náručia.So smiechom sme vošli dnu kde na mňa zasa skočila Ema.
„Michael ty vždy vieš ako ma potešiť."
„Človek nikdy nevie ako by mal potešiť svoju polovičku."
„Ty to vieš aj keď to nevieš.",vtedy nastalo menšie ticho a do toho výbuch nášho nezastaviteľného smiechu.
PO TÝŽDNI
Dnes sme s Michaelom očakávali mojich rodičov z dovolenky.Celý dom sme vyzdobili a vyrobili sme z výkresov písmenka a tie tvorili názov VITAJTE DOMA.Bolo už niečo po pol druhej a my sme striehli pri okne a čakali sme na taxík,ktorý ich sem privezie.Nakoniec sme sa aj dočkali.Len čo sme si všimli ako rodičia vystupujú z taxíka schovali sme sa do kuchyne za stenu a čakali čo sa bude diať.Začuli sme ako vstupujú dnu.
„Jerremy pozri sa čo nám pripravili mladí."
„Vidím.Je to krásne,ale kde sú?"
„Určite si niekam vyšli.",a odrazu sme na nich vyskočili a vykríkli:
„PREKVAPENIE!!!",vtedy sme začali trúbiť na tie také vysúvanie paličky a na hlavách sme mali trojuholníkové čiapočky ako na narodeninových oslavách.
„Vitajte doma.",privítala som mamu aj otca.
„Ach deti vy ste nám teda,ale pripravili prekvapenie."
„Vitajte doma Any.",objal som Any a ona ma vybozkávala na obidve líca.
„Aj vy Jerremy.",podali sme si ruky a vzájomne sme sa usmiali.
„Pekne od vás,že ste nás tak pekne privítali.Musím sa priznať,že som tu čakal nejaký neporiadok,ale je tu poriadok ako v škatuľke.",zasmiali sme sa.
„Ale ocko my už predsa nie sme malí.Celé dva týždne sme čakali len a len na vás."
„To rád počujem moja."
„Určite ste hladní.Poďte do kuchyne,aby ste sa najedli.Ema pre vás pripravila citrónový koláč a francúzke zemiaky."
„Tak to,aby sme sa šli najesť."
Povedala Any a s dobrou náladou sme šli všetci do kuchyne.Najskôr sme obslúžili rodičov a potom sme si naložili aj my.Pri jedení sme preberali všetko čo zažili rodičia na dovolenke aj to čo sme tu zažili my.Náramne sme sa bavili a smiali až nás bruchá boleli.
„Takže ako povedala Ema kúpil si súkromné lietadlo aj limuzínu.Predpokladám,že je to tá,ktorá stojí vonku."
„Presne tak.Limuzínu budeme potrebovať pretože Neverland je odtiaľto vzdialený vyše pol hodiny a budem ju potrebovať aj ja kvôli všelijakým spoločenským stretnutiam alebo večeriam."
„Rozumiem.Ja vám nebudem dávať žiadne mozgy ani nič je to predsa váš život.Pevne verím,že sa budete mať dobre."
„To aj my Jerry."
„Obed bol skvelý dcérka."
„Ďakujem oci,aj Michael mi pomáhal."
„Nevedel som,že sa motáš aj v kuchyni."
„Nebolo tomu tak vždy.Odkedy bývam s vami začal som sa o to viac zaujímať."
„Samé dobré správy sa dozvedáme."
„Život je zmena otec.",dodal Michael.
„Svätá pravda teraz si pôjdem ľahnúť som veľmi unavená.",vravela mama.
„Áno aj j si pôjdem ľahnúť to cestovanie nás unavilo."
Otec s mamou vstali a šli hore no my s Michaelom sme museli upratať kuchyňu ako vždy.Po práci sme si šli sadnúť do záhrady a rozjímali sme sa nad sebou navzájom.
Komentáre
Prehľad komentárov
Súhlasím s Michelle, chcelo by to dej niečim okoreniť, nejakou poriadnou zápletkou, hádkou a tak. Je to už príliš dlho dokonalé a tak to ani v real life nebeží :D
Ale inak je to pekne napísané, nemá to chybu, len ako som už povedala, až príliš sladné :D
GBY
...
(Michelle, 15. 8. 2012 21:51)Tak ako poznamenala Katrička - pár štylizačných chýb by sa tam našlo :) Ale ten priebeh nákupu novej limuzíny sa ti podaril :) Len chcelo by to pridať viac... korenia. Šťavy. Chápeš ako to myslím? Niečo nové pridať do deja, postavu, situácie, aj tie zlé. Už je to pridlho dokonalé a bezchybné, chce to pridať trošku elánu, exotiky, sĺz, trápenia, ZAMOTANÉHO DEJA, zápletiek! :)))
:))
(Katra, 31. 12. 2010 15:03)Krasne aj ked je tam par stylizacnych chyb,ale da sa to prehliadnut:)
JANULIK
(JANULIK, 29. 12. 2010 12:47)Šuper ako vždy. To prekvapenie ked prišli jej rodičia :D Ja by som asi infarkt dostala :D Ale je to super :)
superrrr
(reoetete12, 29. 12. 2010 12:41)Tak tento pribeh bol pekny pacil sa mi super Adka len tak dalej :DDDDD !!!
....
(Stanča, 24. 9. 2012 15:44)