33.kapitola Charitatívny večierok
MICHAEL
Obed,ktorý Ema navarila bol bezchybný a perfektný.Samotný špenát bol skvelý a lahodný.Pochutil som si na tom.Približne za desať minút sme boli najedení a iba tak sme sedeli za stolom a hľadeli na seba.Ta chvíľa bola neopísateľná.Zakaždým keď jej pozriem do očí stratím sa v zázračnej krajine a nechcem odtiaľ vyliezť.Boli sme pri sebe tak blízko a pri pohľade na ňu mi prešli kožou zimomriavky.Čudoval som sa lebo to nebolo prvý raz čo som jej pozeral do očí,ale tentokrát som sa cítil akoby som jej tam hľadel naozaj len prvý raz.Bolo to krásne a cítil som sa ako malý chlapec.Cítil som,že toto je tá chýbajúca časť môjho ja,ktorá ma presne dopĺňa a definuje.Doslovne celá bytosť menom Ema ma vo všetkom dopĺňa a charakterizuje.Vnútri som cítil ako sa mi rozbúšilo srdce a celým mojim telom prešla triaška.Všimol som si,že s Emou sa deje niečo podobné.To chvíľkové sedenie a pozeranie si až "do duší" ma akosi napĺňalo šťastím a pokojom.V tej chvíli som pocítil zachvenie a nejaká väčšia sila ma pomaličky priťahovala k Eme.Bolo to naozaj pomaly a celý ten proces som si do detailu vychutnával.Bol som až natoľko blízko,že som slabúčko počul tlkot jej srdiečka.Cítil som vôňu jej krásnych hnedých vlasov a tiež som cítil jej ovocnú pomádu na perách.Na perách,ktoré boli plné a mali zmiešanú farbu,akúsi ružovo-červenú.Ten moment keď sme obaja zacítili,že naše pery splynuli v jedny som kúzelný.Pocítil som,že práve tento bozk bol jedinečný a žiaden pred tým nemal to čo tento.Pár sekúnd sme mali pery iba nehybne na sebe a potom sme sa pomaličky s perami pohybovali a pohrávali.Chytil som Emu za pás a pritiahol som si ju k sebe bližšie.Ona mi dala ruky okolo krku a zavrela oči.Ja som ich zavrel tiež a v celom dome bolo také ticho,že človek by počul iba občasný nádychy a naše pohrávanie sa s perami.Nemohol som sa toho nabažiť a tak som k nášmu pohrávaniu sa s perami jemne pridal aj jazyk.V tom momente som ucítil,že Ema odpovedala a tiež k tomu pridala jazyk.Vtedy náš bozk nabral tú správnu hodnotu a vášeň.Pevne som si Emu uchopil a hladil som ju po chrbáte.Keď som to spravil započul som jemný povzdych z jej strany.V duchu som sa zasmial a potešil no pokračoval som ďalej.Naše bozky dostávali istú intenzivitu no nebolo to nič rýchle ani šialené.Práve naopak bolo to pomalé,krásne a dokonalé.Ľudská fantázia by bola toho názoru,že tieto bozky trvajú hádam celú večnosť,ale opak bol pravdou.Táto krásna a jedinečná chvíľa netrvala dlho a to mi prišlo fakt smutné,ale nezaoberal som sa časom,ale tým pocitom šťastia.„Ema...toto bolo tak krásne,že ani nemám slov,aby som to nimi vyjadril." Všimol som si,ako Ema očervenela keď som to povedal.„Tak toto bol ten najkrajší a najúžasnejší bozk v mojom živote vôbec." Darovali sme si vzájomné pohľady a úsmevy.
„Láska,rád by som ti pripomenul ešte jednu vec.",nadýchol som sa a pokračoval v moje reči.„Dnes o piatej je ten charitatívny večierok,o ktorom som ti hovoril.Pamätáš sa?" Ema sa na mňa najskôr zahľadela a potom sa tvárila,že si spomína či som jej to hovoril.„Áno pamätám si na to.Prečo sa tváriš tak previnilo?",začudovala sa.Podvihla mi tvár a pohladila mi rukou pravé líco.„Vieš ja som ti na ten večierok nič nekúpil.",a zasa som zosmutnel.„Michael miláčik mne nemusíš kupovať žiadne darčeky a okrem toho si mi podaroval pred pár hodinami krásne topánky a šperk.Už si na to zabudol?",usmiala sa a objala ma.„To je pravda.Vezmeš si obidva darčeky?",zaiskrili mi oči.„Samozrejme,že si ich vezmem,sú predsa od môjho miláčika." Zasmiali sme sa a ja som si oprel hlavu o Eminu hruď.„Budem nadšený ak si ich vezmeš na dnešnú udalosť zlatko."„To aj ja."
Vzájomne sme na seba pozreli a potom sme vstali od stola.Upratali sme taniere,v ktorých sme jedli a neskôr sme sa vybrali do záhrady a sadli sme si na hojdačku.Vonku bolo úžasne teplo a pofukoval slabý vetrík.Hneď ako som si sadol na hojdačku tak si Ema ľahla na moje nohy a tak som ju mal ako na striebornom podnose.Celý čas som jej videl do tváre a hladil som jej vlásky aj tvár.Nad hojdačkou sme mali také niečo aj strechu takže jej slnko nesvietilo do očí.Bola taká nevinná keď mi ležala na nohách.Celý čas sa na mňa iba usmievala a potom ma začala hladiť po hrudi.Bolo to veľmi dobré a trošku ma to šteklilo.Keď som ju videl ako mi leží iba tak na nohách nemohol som odolať a bez váhanie som sa j nej naklonil a pobozkal.„Pán Jackson dnes máte u mňa sto bodov.",na tom som sa dobre zabavil.„To môžem povedať aj ja o vás slečna.",na moment bolo ticho a potom Ema začala niečo hovoriť.„Vieš Michael,ešte nikdy som si nebola istá svojimi citmi ako som práve teraz."„A čo z toho vyplýva?",pousmial som sa a počúval ďalej.„No to znamená,že svojim rozhodnutím stať sa tvojou ženou som si istejšia ako kedykoľvek pred tým.Neviem ako inak by sa to dalo vylepšiť."„Myslím,že ja by som vedel.",zatváril som sa,že viem,ale nevedel som iba som to hral.„Počúvam ťa."„Nemám potuchy.",a v tom sme obaja vybuchli od smiechu.To bol len začiatok nášho šialenstva.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Čas nám plynul veľmi rýchlo a bolo na čase ísť sa obliekať.Do izby sme vtrhli ako divosi a začali sme sa prehrabovať v šatníkoch.Ja som nemala ťažké rozhodovanie,vybrala som si fialové šaty,ku ktorým si vezmem fialové topánky od Michaela.Potom som šla pred zrkadlo a začala som si upravovať vlasy.„Ema miláčik podala by si mi prosím tú kravatu čo leží na kresle?",a ukázal na kreslo.„Tu máš poklad.",podala som mu kravatu a dokončila som poslednú fázu úpravy vlasov pred zrkadlom.Nakoniec som si obula topánky a Michael mi zapol ten náhrdelník,aby sme mohli vyraziť.„Si prekrásna.Vyzeráš ako princezná.",vravel a usmial sa.„No...hm ako sa tak na teba pozerám až teraz som si vlastne všimla,aký máš v tom obleku dokonalý zadok.",žmurkla som očkom a pousmiala som sa.Keby ste len v tej chvíli videli Michaela,ako sa začervenal.Bol taký krásny a roztomilí hlavne keď sa snažil zakryť to ako sa červená.Onedlho si odkašľal a pomaly dával do poriadku.„Môžeme ísť.",zahlásil a ponúkol mi svoje rameno.Hneď ako sme vyšli z domu naskytol sa mi úžasný pohľad na dlhú čiernu limuzínu,vedľa ktorej stál milý šofér a otváral nám dvere do auta.Bez váhania som si sadla dnu kde ma ohromili tie jemné poťahy na sedadlách.Pri mojom sedení som si všimla ako sa Michael rozpráva so šoférom a podáva mu ruku.Len čo skončili každý z nich zaujal svoje miesto.„Poklad čo si sa rozprával so šoférom?",keď som mu položila túto otázku iba sa milo usmial a pobozkal mi ruku.„Nič zvláštne iba som mu ďakoval,že si našiel čas to je všetko.",táto odpoveď mi dokonale stačila a viac som sa nevypytovala.Celú cestu som držala Michaela za ruku a raz som pozerala na Michaela a inokedy zasa vonku.Cesta k budove kde sa mal konať večierok nebola veľmi dlhá,boli sme tam za krátku chvíľku.Po príchode na miesto sme vystúpili z auta a hneď nás uvítali naši "kamaráti" novinári.Opäť kládli sprosté otázky a boli dotieraví.Od ich spoločnosti nás zbavil známy Johny.„Ahojte decká.Poďte dnu kým ich tu nieje viac.",poslúchli sme ho a vstúpili sme dnu.Vo vnútri bolo množstvo ľudí a bola tam skvelá atmosféra.Medzi tými ľuďmi sme zbadali aj Chrisa a Amy.Držiac sa s Michaelom za ruku sme šli za nimi.„Zdravím vás holúbkovia.Sme radi,že ste tu dorazili aj vy.",začal Chris.„Aj my sme radi,že tu vidíme vás dvoch...ako vám to ide?",opýtal sa Michael.„Ide to perfektne.Nemyslel som si,že nájdem takú spriaznenú dušu ako je Amy.",to povedal Chris naozaj pekne.Amy sa z toho začervenala a usmievala sa.„Chris opäť trošku preháňa.",dodala Amy.„Nestojte a sadnite si k nám.",napomenul nás Chris.„Vďaka.Kedy ste sem prišli?",opýtala som sa."„Tesne pred vami.Netušil som,že sem príde toľko ľudí-S tebou som počítal na istotu bratku.",Chris potľapkal Michaela po pleci a vzájomne sa zasmiali.„To vieš Chris,takáto vec mi nedáva spať."„Veď ani mne.Rád podporujem takéto dobročinné veci."„Prepáčte chlapci,ale ja a Ema si musíme odskočiť na toaletu."„Len bežte baby.",dodal Chris s úsmevom a tak som šla s Amy na toaletu.Netušila som prečo ma tam zavolala,ale uvidíme.„Ema,musím ti niečo povedať.",začala hovoriť.„Počúvam ťa."„Ide o to,že Chris ma včera večer požiadal o ruku a ja som súhlasila.",v momente ako mi to povedala sme spoločne zakvičali a objala som Amy.„Veď to je paráda Amy a kedy a beriete?"„Na Vianoce."„Dobrý dátum.Teším sa s vami naozaj blahoželám.",ešte raz sme sa objali a pomalým krokom sme sa vrátili k našim chlapcom.„Čo ste tam robili tak dlho dievčatá?",opýtal sa rozprúdený Chris.„Nič zvláštne iba babské reči a prepúdrovali sme si nos.",zaškerene odpovedala Amy.Michael mi namiesto otázok venoval svoj neodolateľný úsmev a pohľad.Keď som si odpila z pohára pocítila som ako sa ma Michaelova jemná ruka dotkla a ja som sa normálne zachvela.Otočila som sa k nemu a bez slova sme sa objali.Onedlho sme všetci vstali od stola a šli sme si zatancovať.Hrali samé krásne a pomalé piesne.Medzi tými piesňami sa našla aj jedna od Michaela.Bola to krásna pesnička I just can´t stop loving you.Pri tej pesničke sme sa na seba obaja zahľadeli a usmiali.V tej chvíľke som sa k Michaelovi priplietla ešte bližšie a ruky som si obtočila okolo jeho voňavého krku.Vtedy akosi zvážnel a len ťažko prehĺtol slinu.To mi prišli trošku smiešne,ale ovládla som sa.Na záver tej piesne ma uklonil a v zápätí vytiahol k sebe hore,aby ma mohol nežne pobozkať.Jeho bozky sú také nežné a jemné.Jeho pery sú ako jemná pavučinka.Keď sa ich dotknete ste opatrní no keď im prídete na chuť chcete stále viac.
Boli sme tam takmer tri hodiny a okolo 20:15 vyzvali Michaela,aby niečo zaspieval.On neváhal a vyšiel na pódium.Rozhodol sa zaspievať Man in the mirror.To bola taká krásna pesnička,že mi vyhŕklo zopár sĺz.Pri pohľade na Michaela,ktorý to zaspieval tak precítene som mala sto chutí vybehnúť tam za ním a pobozkať ho.Bol náramne rozkošný keď ďakoval za potlesk.O deviatej každý z účastnených daroval pre deti z Afriky viac než sto tisíc dolárov a Michael nedal ani o dolár menej.So spokojným svedomím sme o pol desiatej nasadli do limuzíny a vrátili sme sa domov.Michael poďakoval šoférovi a spolu so mnou šiel dnu.Rýchlo sme sa prezliekli a ľahli sme si do postele.Pobozkali sme sa na dobrú noc a sladko zaspali jeden vedľa druhého.
Komentáre
Prehľad komentárov
Táto kapitola ma od začiatku do konca ovalila po hlave. Myslím to v dobrom :D Nečakala som takú precítenosť... vážne nie! A perlila si jedna radosť, teda vlastne oni dvaja! :)))) Niektoré vety, ktoré mi učarovali:
"Cítil som,že toto je tá chýbajúca časť môjho ja,ktorá ma presne dopĺňa a definuje."
„No...hm ako sa tak na teba pozerám až teraz som si vlastne všimla,aký máš v tom obleku dokonalý zadok." - toto bolo bohovské! :D Presne tak, len čo som si to prečítala, hneď som si to aj predstavila... ách!
Hrali samé krásne a pomalé piesne.Medzi tými piesňami sa našla aj jedna od Michaela.Bola to krásna pesnička I just can´t stop loving you.Pri tej pesničke sme sa na seba obaja zahľadeli a usmiali.V tej chvíľke som sa k Michaelovi priplietla ešte bližšie a ruky som si obtočila okolo jeho voňavého krku." - tu si ma dostala do pasce! MILUJEM tú pieseň a celým týmto partom si ma preniesla do deja!
Jeho pery sú ako jemná pavučinka.Keď sa ich dotknete ste opatrní no keď im prídete na chuť chcete stále viac." - DOSLOVA si zabila!!! :O Udeľujem ti tisíc zlatých dukátov za všetko, od začiatku do konca! Aj som si poplakala, a preto ti musím dať ďalších sto bodov!!!!! <3
:**
(Katra, 31. 12. 2010 14:50)Toto je tak krasna a precitena kapitola,ze ja som fakt pri niektorych pasazach nedychala:*
no super :)
(domčííí, 29. 12. 2010 10:26)krásne a ten charitatívny večierok nemá chybu :) klavne keď Michael spieval :) a celkovo je to nádherné :)
JANULIK
(JANULIK, 29. 12. 2010 0:29)Super. Ako vždy :D Tí dvaja sú takí zlatí že až to bolí :D Len ja už chcem konečne tú svadbu poprosím :D Ale nie rob si čo chceš ... len nech je new časť čo najskor :)
....
(Michelle, 15. 8. 2012 20:59)