Choď na obsah Choď na menu
 


32.kapitola Romantická večra

23. 12. 2010

MICHAEL

Takmer celé poobedie sme pozerali filmy na DVD a na mnohých sme sa aj nasmiali.Pri tom pozeraní som dostal nápad,že nejako nenápadne pripravím romantickú večeru pre mňa a Emu.Chcel som využiť to,že sme teraz doma sami.Dúfam,že mi Ema na to nepríde,bude to pre ňu prekvapenie.Asi okolo piatej som sa vytratil z izby do kuchyne.Zo skrýše som povyťahoval štyri sviečky aj šampanské.Vyzeralo to,že sa mi podarí všetko pripraviť,ale keď som sa snažil objednať nám skvelé menu z reštaurácie tak mi do toho prišla Ema do kuchyne.

„Mike,čo to tu stváraš?" Opýtala sa ma s úsmevom.Naraz som bo lv rozpakoch.

„Ema,zlatko čo tu hľadáš?" Vykĺzlo zo mňa.

„No pokiaľ viem,ešte stále tu bývam." Zasmiala sa.

„Ale nie,tak som to nemyslel.Mal som na mysli čo robíš tu dole...v kuchyni."

„Tak bola som smädná a chcela som sa napiť no čo tu robíš ty?"

„Keď si už tu musím ti to povedať,aj tak by si to zistila."

„Tak von s tým zlatko." Opäť sa usmiala.

„Vieš.snažil som sa nám dvom pripraviť takú menšiu romantickú večeru vo dvojici a už som stihol objednať skvelé jedlo a akurát si mi do toho prišla.Nemohla si tam hore vydržať aspoň ešte desať minúť?" Zasmial som sa,

„Páni,Michael ty si úžasný.Nečakala som,že ťa toto dnes napadne.Viem,že si romantik,ale toto ma fakt prekvapilo a páči sa mi to." Pristúpila ku mne a pobozkala ma.

„Wau...toto by som mal robiť častejšie." Zasmiali sme sa.

„Miláčik veľmi si cením to čo si chcel urobiť a podarilo sa ti to lebo som milo prekvapená."

„To je super.Predstavoval som si to síce trošku inak,ale účel svätí prostriedky." Pousmial som sa.

„Miláčik nepôjdeme sa navečerať na terasu?,dnes je vonku príjemne teplo."

„Prečo nie.Pokojne tam môžeme prestrieť."

„Tak sa teda do toho dáme."

Navrhla Ema a tak sme sa do toho pustili.Ema vzala obrus a ja som vzal poháre na šampus,taniere a príbor.Išlo nám to spolu rýchlo,boli sme niečo také ako tím.Zbožňujem ak niečo robíme spoločne.Vlastne zbožňujem každú chvíľu,ktorú môžem stráviť s Emou osamote.O pol šiestej nám priniesli objednanú večeru.Zaplatil som a nechal som aj prepitné.Krabice s jedlom som zaniesol do kuchyne.

„Poklad môj idem sa hore preobliecť do niečoho vhodnejšieho ako sú tepláky a tričko."

„Fajn drahá aj ja sa skočím preobliecť."

Neváhali sme ani minútu a vybehli sme do izby,aby sme sa preobliekli.Zo skrine som si vytiahol šedú košeľu a modré rifle.Po oblečení som si trošku prečesal a upravil vlasy.Keď som skončil čakal som pri dverách na Emu,ktorá sa tiež trošku upravovala v kúpeľni.O pár sekúnd vyšla a bola krásna ako princezná.Mala na sebe široké svetlé nohavice,peknú oranžovú blúzku a na nohách sandále.Vlasy mala pekne v spone a zopár pramienkov mala spustených.

„Si prekrásna láska moja."

„Ďakujem.Dnes sa cítim výnimočne dobre v tvojej spoločnosti zlatko."

„To veľmi rád počujem." Chytil som si Emu a nežne som ju pobozkal.

Potom som jej otvoril dvere a pomaly sme zišli do kuchyne kde boli krabice s jedlom.Po otvorení krabíc som sa nesklamal lebo jedlo čo tam bolo,bolo perfektné a teplé.Emu som poslal na terasu a ja som nám naložil na taniere a odniesol som ich na terasu.

„Nech sa páči drahá."

„Ďakujem pekne.Musím uznať,že aj ako čašník boduješ." Zasmiali sme sa.

„Snažím sa.Nalejem ti šampanské?"

„Áno poprosím si." Keď som nalial šampanské zapálil som sviečky a vytvoril som skvelé podmienky na romantickú večeru.

„Jedlo ti chutí?"

„Samozrejme Michael.Čo to vlastne jeme?" Opýtala sa s úsmevom.

„Je to čínska špecialita.Tuším z morských pokladov."

„Hm,je to veľmi dobré a také mäkké." Žmurkla na mňa očkom.

„Máš pravdu je to naozaj mäkké,ako želatína." Chytili sme sa za ruky.

„Michael,ani si nevieš predstaviť ako veľmi sa teším na život s tebou.Ešte ani nie sme svoji a už si to užívam ako keby sme boli.Nikdy som sa necítila tak dobre ako s tebou."

„Moja najdrahšia,tieto slová by potešili nejedného muža a ja som šťastný,že patrím medzi nich.Ja prežívam rovnaké šťastie ako ty.Tiež si to s tebou neskutočne užívam a mám pocit akoby každý nový deň s tebou bol vždy o niečom inom."

„Presne.Teraz si to vyjadril tými správnymi slovami." Vravela Ema a potom sme sa chvíľu len bozkávali.

„Teraz môžem pokojne skonštatovať,že večera bola skvelá,môj spoločník bol skvelý a celý večer bol perfektný."

„Ja ti poviem iba dve slová na tvoje slová,milujem ťa."

Po mojich slovách som sa postavil a pristúpil som k Eme.Podal som jej ruku a chytil som ju okolo pása.Na terase sme mali rádio,ktoré som zapol a vložil doň jedno cédečko s jemnými melódiami.Pri tom sme začali s Emou pomaly tancovať.Pri tancovaní sme si vzájomne vymieňali zaľúbené pohľady a úsmevy.Po hodinke sme za sebou spratali riad a šli sme do izby.V izbe sme sa každý prezliekali do pyžama no pri tom vyzliekaní som sa akosi zahľadel na Emu,ktorá bola ku mne otočená chrbtom.Pomaličky som si ju prezrel od dola až nahor.Pri pohľade na ňu som sa neubránil myšlienke milovať sa s ňou,ale potom som si tlačil do hlavy,že to bude až po svadbe.Našťastie som upustil tie myšlienky,ale túžil som ju pobozkať a tak som to aj spravil.Vtedy mala Ema oblečenú nočnú košeľu a ja som mal nohavice od pyžama bez trička.Hneď ako som sa k Eme zo zadu pritúlil otočila sa ku mne a začali sme sa vášnivo bozkávať.Bože,nemohol som sa jej nabažiť a chcel som stále viac.Ani neviem ako sme sa presunuli na posteľ a ležali sme sa sebe a stále sme sa bozkávali.Odrazu sme sa prevrátili a Ema na mne sedela.Keď som cítil,že sa neubránim svojim pudom musel som to zastaviť.

„Láska,musíme to vydržať." Vravel som zadychčane.

„Súhlasím.Mali by sme si ľahnúť."

„Presne tak.Dobrú noc a sladké sny."

„Aj tebe drahý."

Popriali sme si a potom sme zaspali.Ja som si ani vrch pyžama neobliekal a zaspal som aj bez toho.Celú noc sa mi snívali všelijaké divoké sny s Emou.Ráno som sa zobudil upotený a tep som mal zrýchlený.Našťastie som sa zobudil tak,že som nezobudil môjho anjelika.Vstal som z postele a šiel som si dať sprchu.Po sprche som hodil na seba oblečenie a sadol som si na stranu postele kde spala Ema.Iba som sedel a hľadel na ňu ako sladko spinká.Bolo takmer deväť hodín.Napokon som sa k nej nahol a nežne som ju pohladil a pobozkal.Po chvíľke Emka otvorila svoje krásne očká a usmiala sa na mňa.

„Dobré ránko anjelik." Pozdravil som.

„Dobré ránko poklad.Včerajšok bol dokonalý a ďakujem ti za to."

„Nemusíš mi za to ďakovať.Mala by si si zvykať lebo keď budeme svoji toto budeme robiť pravidelne a obohatíme náš život aj o iné veci." Nahodil som úsmev.

„Presne viem kam tým mieriš." Zasmiali sme sa.

„To je viac než dobré." Odvetil som a objal som Emu.

„Miláčik dnes musím skočiť do mesta,aby som nakúpila lebo nemáme takmer nič v chladničke."

„Rád by som šiel s tebou,ale nemôžem pretože mám tu ešte nejakú prácu."

„To nevadí drahý,nebudem dlho v meste chcem čo najskôr prísť a niečo nám uvariť."

„Už teraz sa na tú dobrotu teším láska moja." Pobozkali sme sa.

„No nič,musím vstávať,aby som všetko postíhala.Je deväť preč a ja tu ešte vylihujem."

„Nemaj strach ty si šikovná a všetko stihneš.Máš môj hlboký obdiv." Usmial som sa.

„Hm ty vždy vieš čo máš povedať čo?" Vymenili sme si úsmevy.

„Ako som povedal,snažím sa byť dokonalý snúbenec."

„Zatiaľ si nielenže dokonalý snúbenec,ale perfektný človek.Každý deň robíš na mňa dojem." Začervenal som sa.

„Vrelá vďaka.Naozaj neviem čo povedať."

„Prečo chceš rozprávať,keď poznám lepší spôsob komunikácie."

Ema nečakala,skočila mi do náručia a tak sme sa chvíľku len bozkávali.Nerád ukončujem takéto skvelé veci,ale musel som,aby Emka stihla všetko čo chcela.Ja som sa z izby vytratil a šiel som si urobiť toasty na raňajky.Kým som čakal pokiaľ nevyskočia Ema zletela dole,pozdravila ma,rýchlo pobozkala a utekala do obchodu.Hneď ako odišla toasty vyskočili z toastovača a ja som sa mohol do toho s chuťou zahryznúť.Po dojedení som za sebou pekne upratal a zašiel som do mojej skrýše na darčeky.Ema nevie o tom,že som jej kúpil perlový náhrdelník s diamantom vpredu a fialové lodičky,ktoré sa jej tak páčili.Neviem sa dočkať keď jej to všetko dám.Keď som to skontroloval opäť som to odložil a šiel som pracovať do záhrady.Najlepšie sa mi pracuje v prírode.Vonku pofukoval taký slabučký vetrík a to mi pomáhalo sústrediť sa pri práci.Ako som tam tak sedel a pracoval čas mi letel ako víchor a začul som ako niekto prichádza.Rýchlo som vstal zo stoličky a bežal som sa pozrieť.Bola to Ema.

„Ahoj láska,ukáž pomôžem ti s taškami."

„Ďakujem Michael.Myslela som,že sa ani neodnesiem."

„Mala si auto?"

„Áno,ale kým som to priniesla do auta a potom z auta až sem to mi dalo zabrať."

„Keby som vedel,že chceš robiť taký veľký nákup nešla by si sama."

„Len pokoj poklad som v poriadku žiadna časť môjho tela mi neodpadla."

„O to nejde,ale ty si sa trápila s taškami a ja som bol sám doma."

„Okay,ak budem robiť nabudúce taký nákup ako dnes vezmem ťa so sebou."

„Presne to som chcel počuť láska." Letmo sme sa pobozkali a šli sme do kuchyne.

„Keď sa tak pozerám tak uvažujem či si im niečo v tom obchode nechala."

„Prečo?" Zasmiala sa a zobliekla si svetrík.

„Ty si musela vykúpiť snáď celý obchod."

„To sa ti len zdá.Kúpila som všetko čo sme potrebovali a čo nám chýbalo."

„Čiže všetko." Zasmial som sa.

„No všetko čo je v taškách."

„A mala si dosť?"

„Nie tak celkom.Myslela som,že mám dosť,ale musela som nakoniec zaplatiť z kreditky."

„Keby si povedala mohol som ti dať nejaké peniaze."

„Zlatko,ale ja nie som chudobná.Ja peniažky mám."

„Neber si to zle čo som ti povedal.Čo sa týka tejto domácnosti tak rád prispievam na všetko.Mne by neurobilo problém dať ti peniaze navyše."

„Keby všetci chlapi boli ako ty." Zasmiali sme sa.

„Keby všetci chlapi mali na to.Keby som nemal skvelú prácu tak by som nemohol dávať ani ja toľko peňazí koľko rád dávam chudobným a v núdzi."

„To je pravda." Potom som zmenil tému.

„Drahá čo bude dnes na obedík?"

„No,rozhodla som sa,že dnes nám uvarím zemiakovú kašu a špenát.Polievku budeme mať hrachovú."

„Mňam...to bude dobrota."

„Nevedela som,že máš až tak rád špenát."

„Jasné,že ho mám rád.Milujem všetko kde nieje mäso."

„Chápem a teraz sa dám do varenia."

„Ee,dáme to varenia."

„Výborne tak dáme."

Keďže sme sa dohodli robil som presne to čo mi Ema kázala.Nechal som sa ňou viesť,aby som niečo nepokazil.Kým ona roztápala špenát ja som oškrabal zemiačky a pokrájal som ich na kocky.To všetko mi najskôr ukázala Ema,aby som sa nepomýlil.Keď som to dokončil dal som hrniec so zemiakmi variť na pec.Všimol som si Emu ako sa na mňa pozerala a bola spokojná,že som to robil tak ako mi kázala.Nemám problém s tým,aby mi niečo ukazovala žena.Ja sa rád niečo od nej naučím.

„Dobre Michael.Musím uznať,že sa učíš rýchlo."

„Veď mám predsa tú najlepšiu učiteľku." Pobozkali sme sa.

„Michael,poprosím ťa mohol by si dať ten hrach na moment do misky s vodou?"

„Ale iste láska." A tak som to spravil.

„Ďakujem poklad.Zatiaľ nepotrebujem nič.Aj ja teraz budem čakať kým všetko zmäkne."

„Dobre teda.Idem hore do izby."

„Len choď."

Naschvál som sa zadal,že idem do izby,aby som mohol ísť pre tie darčeky.Pekne som ich vytiahol a skryl za chrbát.Potom som sa pomaly blížil ku kuchyni.Poobzeral som sa de je Ema a potom som si ju všimol ako sedí na stoličke a listuje si nejaký časopis.Pristúpil som k nej zo zadu a opýtal som sa jej:

„Pravá či ľavá?" Ema sa otočila a nechápavo na mňa pozerala.

„Čože?"

„Pravá či ľavá ruka?" Chvíľu rozmýšľala.

„Tak teda pravá." V pravej som mal tie fialové lodičky.

„Nech sa páči." Podal som jej ich.

„Michael,to nemyslíš vážne.Ty si mi kúpil tie drahé topánky?"

„Samozrejme.Páčili sa ti a tak som ti ich nenápadne kúpil."

„Ou Mikey ďakujéém." Potešila sa Ema a potom ma silno objala.

„Už ti ostáva len tá ľavá."

„To nemyslíš vážne." V tom som vytiahol ten náhrdelník.

„Óóó Michael,ten musel stáť veľa peňazí."

„Peniaze u mňa nehrajú rolu.Pre mňa sú v živote iné priority a jednou z nich je tvoje šťastie a spokojnosť."

„Bože Michael to si vôbec nemusel.Mne by stačili aj tie lodičky."

„Ale musel a teraz je tvoj."

„Ďakujem ti,ale ja pre teba nič nemám."

„Ani nemusíš.Pre mňa si ty ten najväčší darček."

Ema neváhala a doslovne sa na mňa vrhla.Svojimi bozkami mi ďakovala za tie drobné darčeky,ktoré som jej dal s láskou.Keď sme prestali utekala si to odložiť do izby a hneď prišla dole a opäť mi dala bozk.Po našom bozku sa postavila k pecu a dovarila nám obed.O pol jednej bol obedík uvarený a my sme ho mohli s chuťou jesť.

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

....

(Stanča, 22. 9. 2012 17:56)

Ou véj, takže náš Michael sa nám akosi rozohnil a myslí na ....
Okej, beriem to, veď bol predsa muž. A ktorý už na to nepomyslí, dokonca aj ženy - len my sme diskrétnejšie a nehovoríme o tom tak často ako chlapi, ale to som poriadne odbočila.
Musím to povedať, že občas tu nájdem pár chybičiek, ale čert to vem. Pri obsahovej stránke sa to úplne stratí. Aj ja sama robím chyby - nikto nie je dokonalý!!!
Michael a jeho darčeky pre Emu - - - Bravó, Michael bol tým známy, že rád obdarovával svojich známych, priateľov, ženy...
A len taká malá vec, mám pocit, že každú kapitolu začínajú alebo končia vstávaním a zaspávaním v posteli a Michael nebol taký jedák - to aj ty sama určite vieš, že v jedle sa on nevyžíval a tu sa najedol až-až.
Ale je to krásna kapitola a ďakujem ti, že si sa so mnou o tvoje dielo podelila, len tak ďalej. GBY

....

(Michelle, 14. 8. 2012 22:37)

Pri pohľade na ňu som sa neubránil myšlienke milovať sa s ňou..." Tak toto musím spomenúť ako prvé, pretože ma to dostalo :D :D Waw! Michaelove dirty myšlienky! :) Vrrrrrrrrrrr.
Ďalej som chcela povedať, že ja som len a len rada, keď sú kapitoly dlhé, čím dlhšie, tým lepšie. Keď sa to niekomu nepáči, nech to nečíta. Ale k veci.
Zhrniem to do bodov:
- ohromuješ ma gramatikou, nenachádzam skoro žiadne chyby, čo je dosť zriedkavé na tieto príbehy :D samozrejme, čo-to by sa dalo ešte zlepšiť
- oslovenia ako "pokladík, zlatko, láska, drahý/á..." - nezdá sa ti toho trošku veľa? :D neviem ako ty, ale mne už od cukru tečie z pusy... :D takisto vyznania lásky, trebalo by ubrzdiť :) My vieme, aký máš vzťah k Michaelovi a že by si ho prostredníctvom svojej hrdinky najradšej zjedla, ale nepreháňajme to :)
- a tým sa dostávam k záverečnému bodu: pevne verím, že príbeh čoskoro nájdem okorenení niečím vyslovene zlým, nešťastným a spol. Chce to šťavu, nemôže to byť stále také perfektné, lebo to rýchlo omrzí. PS: Z toho neustáleho papkania a vysedkávania by bol Michael aj Emma zachvíľku ako guličky :D

Re: ....

(Michelle, 14. 8. 2012 22:38)

* okorenený :D

jééééééj

(Wendy, 4. 7. 2011 22:00)

tie topánky museli byt nádhernučkééééé

ehmm no

(baja-987, 6. 1. 2011 0:35)

ako som už napísala píšeš dosť dlhé kapitoly amňa to nudí čítať.. su až príliž dlhé niekomu možno vyhovujú ale nie mne... a ehm dobrá kombinácia zelená aq oranžová =D mám dosť... =D a tie lodičky museli byť pekné a o náhrdelníku ani nehovor mohla si dať aj obrázk.. inak ujde to

:))

(Katra, 31. 12. 2010 14:30)

superna kapitolka :)

(domči, 28. 12. 2010 21:08)

krasne to je Aďka :)musím ťa chváliť ako vždy :)

krasa

(bubik, 24. 12. 2010 15:43)

JANULIK

(JANULIK, 24. 12. 2010 11:51)

Super kapitolka. Tá večera wau :D Aj teb obed ... zlatý ako jej pomáhal :) Len nech už je svadba konečne :D Ale nie :D Mne je jedno čo sa bude diat len nech je new kapitolka :) Inak štastné a veselé :)