Choď na obsah
Choď na menu
30.kapitola Už sa to blíži
4. 12. 2010
MICHAEL
Od môjho nečakaného stretnutia s Chrisom som mal pocit,že čas nabral rýchlejšie obrátky a plynie rýchlejšie.Ani som sa nenazdal a je tu August.Presnejšie je desiateho augusta a to znamená,že presne o mesiac sa budem ženiť.Táto myšlienka ma dobíja neskutočnou energiou a radosťou začať nový deň.Za tie dva mesiace som toho s Emou prežil ako sa dva roky.Robili sme všelijaké somarinky a mnoho času sme trávili spolu.Takmer každý tretí deň sme si vyšli do mesta v nejakom prestrojení,aby ma ľudia tak ľahko nespoznali.Perfektne sme sa na tom bavili.Najčastejšie sme chodili na zmrzlinu a do reštaurácie na obedy.Bolo nám spolu úžasne a cítil som sa konečne ako "normálny" človek.Nikto sa za mnou neobzeral a ani nikto na mňa neukazoval,že Ježiši to je Michael Jackson.Mal som pocit,akoby ma nikto okrem Emy nepoznal.Každý jeden večer sme chodievali na pláž a pozorovali oblohu a more.Cítil som sa veľmi dobre a bol som šťastný.Presne po takomto niečom som vždy túžil.
Sám som zvedavý čo nám život prinesie a ako sa s nami osud zahrá.
„Mickey,miláčik dobré ránko."
„Dobré ránko láska moja.Kedy si vlastne vstala?"
„Ty môj spachtoško ja som vstala už pred dvoma hodinami."
„A koľko je prosím ťa hodín?"
„No je presne 10:00."
„Čo?,ja som asi zaspal."
„Miláčik mal si ísť dnes niekam?"
„Áno mal som ísť po naše obrúčky a ja som zaspal.Do hája aj s mojim spánkom."
„Michael,upokoj sa."
„Nemôžem musím utekať do toho zlatnítstva čím skôr lebo som sa dohodol s predavačkou,že tam budem o ôsmej."
„Stále nerozumiem prečo by si sa nemohol upokojiť."
„No,vieš ja som nám dal tie obrúčky totižto vyrobiť.Čiže sú na objednávku a ak si po nich neprídem čím skôr tak ich predá niekomu inému alebo čo ja viem čo s nimi urobí."
„Mike mal by si sa ukľudniť.Ona ich nemôže predať nikomu inému,lebo ak hovoríš dal si si ich vyrobiť a sú iba tvoje.To nieje ako keď si rezervuješ z toho zlatníctva a neprídeš.Potom ich môže predať no tieto musí mať pre teba odložené v sklade." Povedala a usmiala sa.
„A ty odkiaľ vieš také veci zlatko?"
„Jednoducho jedna moja dobrá priateľka sa vydala pred piatimi rokmi a jej manžel urobil presne to čo ty,že dal obrúčky vyrobiť.Tiež sa obával,aby ich niekomu nepredala,ale nemohla lebo to boli prstene presne na prsty tých dotyčných ľudí."
„Aha....vidíš nad tým som sa vôbec nezamyslel."
„To vidím zlatko,veď je ešte len 10 hodín ráno."
„Vtipné....v posledných dňom mi to nejako nemyslí.Akoby som strácal rozum.Veci ohľadom hudby a mojich piesni si dokonalé pamätám,ale čo sa týka banálnosti som vedľa ako tá jedľa."
„Ale poklad nebu´d na seba taký tvrdý.Ja ťa predsa poznám a viem,že ty taký nie si.Teraz prežívaš stresové obdobie lebo tvoji fanúšikovia akoby sa nevedeli zmestiť do kože ak ťa zbadajú a po ďalšie tvoja práca je sama o sebe stres.Všade ťa prenasledujú novinári,tlač a o mesiac sa budeš ženiť." Vravela Ema a sadla si na moje kolená.
„Asi máš pravdu.Teraz nestíham vôbec nič a s tým nie som veľmi spokojný.Nesmiem byť roztržitý lebo to sa potom odrazí pri mojej práci."
„Správna úvaha zlatko,ale teraz sa poď prosím ťa najesť.Raňajky pripravovala moja mama a ja som jej asistovala takže poď so mnou."
„Dobre láska."
Vravel som,objal som sa s Emou a vstal som z postele.Spolu s Emou sme porovnali posteľ a potom sme zišli dole a ja samozrejme ešte v pyžame.Any bola v kuchyni a varila Obed.Celý dom rozvoniaval od tej dobroty čo budeme dnes papať.
„Dobré ránko Any.Dopočul som sa,že si aj s Emou kuchtila pre mňa raňajky."
„Ahoj Mickey.Dobre si počul,dúfam,že ti bude chutiť."
„O to by som sa nebál.Mne vždy chutí to čo navaríš lebo je to zdravé,chutné a hlavne jedlé." Zasmiali sme sa.
„Ďakujem za pochvalu.Dobrú chuť ti prajem."
„Vďaka.Mm toto je fakt skvelé.Čo je to?"
„To je mamina špecialita." Odpovedala Ema.
„Nech je to čokoľvek má to šmrnc a perfektnú chuť.Naozaj som si pochutnal."
„Teší ma,že ti to chutilo Michael."
„Mrzí ma to,ale veľmi sa ponáhľam lebo musím utekať do mesta pre pár vecí."
„Len choď a zariaď všetko čo musíš.Kým prídeš obed bude určite hotový."
„Skvelá správa.Už letím hore,majte sa dámy."
Pozdravil som a utekal som do kúpelne.Rýchlo som sa osprchoval,obliekol a upravil vlasy.O jedenástej som vyrazil z domu.V zlatníctve som bol za desať minút.Celý zahanbený som pristúpil k tej predavačke a slušne som sa jej pozdravil.Čakal som nejakú vyčitávaciu reakciu no ona ma namiesto výčitiek pekne pozdravila a ešte so mnou vtipkovala,že prečo som mal také dlhé meškanie.Veľmi príjemná slečna.Dala mi svadobné obrúčky a spokojne som sa vrátil domov so širokým úsmevom.Okolo dvanástej som prechádzal okolo rodičovského domu a tak som sa zastavil u mojej mamy.Veď som tam nebol dobré tri mesiace.Zaparkoval som auto a zaklopal na dvere.Onedlho niekto otvoril dvere.
„Michael!" Po otvorení dverí sa objavila Sarah,ktorá keď ma zbadala tak vykríkla od radosti moje meno a silno ma objala.
„Ahoj Sarah.Drahá moja dlho som ťa nevidel.Som veľmi šťastný,že som ťa tu dnes stretol.
„Michael,chlapče ani nevieš ako nám tu všetkým chýbaš.Najmä tvojej mame."
„Stalo sa niečo mojej mame?"
„Nie,nie len jej chýbaš."
„Tak to už,aby som šiel za ňou nie?"
„Poď za mnou odvediem ťa za ňou.Uvidíš ako sa poteší keď ťa uvidí."
„Teším sa na ňu."
Vravel som a nasledoval som Sarah až do kuchyne kde moja mama,otec a Janet práve obedovali.Pri pohľade na nich som si spomenul na časy keď sme všetci obedovali za jedným stolom.
„Niekoho vám tu privádzam." Oznámila Sarah.
„Bračéék." Vykríkla Janet hneď ako ma zbadala a vstala od stola,aby ma objala.Reakcie u ostatných boli rôzne.Môjmu otcovi napríklad zabehla polievka keď ma zbadal tak ho mama pobúchala po chrbáte.Reakcia mojej mamičky sa dala čakať.Môj príchod po dlhšej dobe ju dojal a vyhŕkli jej slzy šťastia.
„Ahoj mamička." Otvoril som svoju náruč a privinul som si mamu k sebe.
„Dieťa moje konečne si sa tu ukázal."
„Prepáč mi,že som tu dlho nebol,ale práca nepustí.Tiež som vybavoval veci ohľadom mojej svadby a tak podobne.Teraz som už tu a rád pobudnem vo vašej spoločnosti."
„Michael,musíš nám povedať všetko č si za tie mesiace robil." Vyhŕkla Janet.
„SAmozrejme,čo by som nespravil pre svoju sestričku."
„Vitaj doma braček."
„Teším sa,že som opäť medzi svojimi." Potom ku mne pristúpil otec a usmial sa na mňa.
„Pekné od teba,že si sa tu ukázal." Povedal otec a objal som sa aj s ním.
„Dáš si s nami obed?" Opýtala sa ma mama.
„Rád sa s vami najem." Dodal som a vyzliekol som si kabát.Sadol som si za stôl a Sarah nám naložila do tanierov.
„Hej Mižu ak dobre počítam tak presne o mesiac sa ženíš však?"
„Správne rátaš.Presne o mesiac navždy spečatím svoj život s Emou."
„To už nemáte veľa času na prípravy."
„Buď pokojná mami.Všetko už máme zariadené.Musím vás upozorniť,že došlo ešte k jednej menšej zmene.Budeme mať svadbu najskôr na úrade a až potom v kostole."
„A to už prečo?" Opýtal sa otec.
„Neviem to teraz vysvetliť,ale pridali sme to po vzájomnej dohode.Akoby som vám to vysvetlil..."
„Nelám si hlavu nad vysvetľovaním.To je vec teba a Emy.Ak ste sa tak rozhodli my to môžeme iba rešpektovať."
„Ďakujem mami.Ty ma vždy zachrániš z úzkych." Mama a ja sme na seba žmurkli a usmiali sme sa.
„A o koľkej bude tá svadba na matrike?"
„Boli sme s Emou pozrieť na matriku a všetko do desiatej bolo už obsadené.Potom sme zvážili,že o pol druhej máme svadbu v kostole takže o dvanástej sa vezmeme na matrike a potom ideme rovno do kostola.Teda ja pôjdem do kostola prvý hej a až potom príde Ema s otcom."
„Znie to dobre braček.Už sa na to všetko teším."
„Neboj aj ja sa teším až som z toho tešenia nervózny a rozklepaný." Zasmiala som sa.
„Buď úplne pokojný Michael.Zapamätaj si čo ti teraz poviem.Svoju svadbu si vychutnaj do posledného okamihu.Už nikdy nebudš mať svadbu v kostole a nikdy sa ti to nezopakuje.Musíš byť na to pripravený a sústredený." Vravel mi otec.
„Tvoje slová pre mňa veľa znamenajú oci.Ďakujem."
„Rado sa stalo."
„Mami obed bol vynikajúci."
„Áno to teda bol.Naša vďaka patrí Sarah."
„Michael poď do obývačky,tam nám povieš ako sa ti darilo za tie tri mesiace čo si tu nebol."
Janet ma chytila za ruku a posadila ma do kresla.Mama a otec si sadli na gauč a otočili sa tvárou ku mne.Všetci na mňa hľadeli a čakali čo im poviem.Nakoniec som sa nadýchol a začal som rozprávať.Povedal som im hádam všetko.Od toho rozhovoru s Jerremym až po vyzdvihnutie obrúčok,ktoré som im samozrejme ukázal.Všetkým sa páčil a tak som im radšej ani nepovedal koľko som za ne vysolil.
„Musím skonštatovať,že si toho stihol fakt mnoho za tie tri mesiace." Dodal otec.
„Hah to áno.Čudujem sa ako som to zvládol."
„Som na teba pyšná Michael lebo si dokázal svojmu budúcemu svokrovi to,že si vieš stáť za slovom a niesi žiadny zbabelec,ako si o tebe myslel.Teraz je to medzi vami tak ako to má byť."
„Presne ako hovoríš mami.Už som to nemohol zniesť,ako sme sa ku sebe správali a pri tom sme žili pod jednou strechou.Uzavreli sme to raz a navždy."
„Si chlapík Mickey.Tiež ma teší,že sa ti tak darí v speváckej brandži." Povedala Janet.
„Snažím sa dať zo seba čo najviac."
„Tak je to správne Michael.Drel si od malička a teraz to už iba rozvíjaš."
„Máš pravdu otec,drel som od malička."
„Veď si Jackson.Máš to v krvi." Zasmiali sme sa.
„No dnes mi bolo s vami naozaj príjemne,ale musím už ísť.Určite ma už budú očakávať."
„Sme veľmi radi,že si tu dnes bol s nami Michael.Opatruj sa a zasa niekedy príď."
„Určite prídem mamička."
Pobozkal som mamu na líčka,objal som ju aj ostatných a nastúpil som do auta.O pol tretej som dorazil domov.Len čo som vstúpil do domu vrhla sa na mňa Ema a privítala ma sladkým bozkom a vrúcnym objatím.
„Tak toto bolo najkrajšie privítanie aké som kedy zažil.Stalo sa niečo nezvyčajné?"
„To nie,ale bol si dlho preč a začínal si mi poriadne chýbať."
„Ach ták.Teraz som tu už iba pre teba láska." A opäť sme sa pobozkali.
„Miláčik ak to môžem vedieť kde si bol tak dlho?"
„Cestou z mesta som sa zastavil u mojich rodičov a trošku som sa zakecal.Veď uznaj,nebol som tam tri mesiace.Chceli vedieť všetky detaily."
„To je od teba pekné,že si bol doma a povedal im všetky detaily,ale pevne verím v to,že si im nevyzradil detaily z našej spálne."
„Hm porozmýšľam....to som im určite nehovoril teda lepšie povedané nepamätám sa či som im to hovoril a mal som?" Uťahoval som si.
„Ach ty somárik,ľúbim ťa."
„Ja teba neľúbim."
„Ako prosím?"
„Že ja ťa milujem." Opäť som sa zasmial a pobozkal som Emu.Po našom bozkávaní sme sa chytili za ruky a vyšli sme hore do našej izby.Ja som sa prezliekol a venoval som sa svojej láske.
Archív
Kalendár
<< |
november / 2022 |
>> |
....
(Stanča, 20. 9. 2012 18:21)