2.kapitola Schôdzka
MICHAEL
Od tej hádky s Emou som nemal chuť na nič.Cítil som sa ako keby mi niekto vytrhol moje srdce a preto vyzerám takto zničene.Do izby mi priniesla raňajky Sarah slúžka,ktorá v dome môjho otca pracuje od času keď som mal 5 rokov.Ona jedna ma donútila čo to zjesť.Nebyť jej tak hladujem a zomriem.Presne to som si aj želal.Mal som ju rád vždy sa o mňa a o mojich súrodencov vzorne starala.Nedal nám pokoj dovtedy kým nám nepomohla to sa mi na nej páčilo.Sarah sedela v mojej izbe a čakala kým nezjem čo mi doniesla.Sedela v kresle a dívala sa na mňa.
„Michael povedz mi prečo si taký smutný trápi ťa snáď niečo?"
„Och Sarah keby si len vedela ako mi je."
„Tak mi to povedz ja ťa vypočujem a dám aj radu ak budem vedieť."
„Dobre.Vieš včera keď som bol u Chrisa doma chcel nám predstaviť svoju snúbenicu.Hádaj kto to bol."
„Neviem pokračuj Miki."
„Bola to Ema Smithová."
„To nie je možné si si istý?Veď s Emou si pred pár rokmi chodil nemýlim sa?"
„Presne tak chodil som s ňou.Nevieš si predstaviť ako sa ku mne správala.Bola taká chladná,krutá,urážala ma,ponížila.A najviac zo všetkého ma sklamala.Zmenila sa pri rozhovore s ňou som ju takmer nespoznal.Mala také ostré slová a takú nenávisť v očiach.Ja som ju neprestal ľúbiť nikdy ani po tom krutom rozchode,ktorý zavinil môj otec.Vždy som na ňu myslel a spomínal.No po včerajšku si myslím,že už nikdy nevytvoríme to čo kedysi."
„To mi je ľúto drahý môj chlapče.Ale nezúfaj si.Ona to pochopí raz jej dôjde,že spravila chybu ak ťa nevypočula a neodpustila ti.Ja si myslím,e ti tie všetky veci povedala v obrovskom hneve lebo vieš stretli ste sa po ôsmich rokoch.Chcela ti povedať a vykričať toľko vecí,že to možno aj prehnala.Uvidíš ona povolí ak nad tým trochu popremýšľa ver mi.Klamala som ti niekedy?"
„Nie nikdy.Ďakujem Sarah si poklad.A raňajky boli úžasné tak ako vždy."
„To sa mi páči Michael ak zješ všetko.Teraz ťa nechám samého ale nezabudni dnes máš schôdzku s režisérom v štúdiu."
„Áno viem nemám chuť tam ísť."
„Michael...."
„Ale pôjdem tam určite to bude niečo dôležité."
Povedal som Sarah aby pokojne opustila moju izbu.Hneď po jej odchode som si popravil posteľ a šiel som do kúpelne aby som si dal sprchu a umyl si zuby.Strávil som tam asi pol hodinu.Po sprche som sa cítil ako znovuzrodený a pripravený ukázať sa svetu.Vyšiel som len v uteráku obtočenom okolo pása a kvapky vody mi stekali po celom tele.Vlasy som si utrel s dvomi uterákmi aj tak boli vlhké.Pristúpil som k šatníku a prehrebával som sa tam hodnú chvíľu.Nakoniec som si vybral džínsy,oranžovú košeľu a topánky.Samozrejme najskôr som si obliekol spodné prádlo.Keď som bol hotový postavil som sa pred zrkadlo a upravoval som sa.Chcel som vyzerať veľmi dobre.Ešte pár kvapiek voňavky a som hotový.
„Ták a môžem ísť za mamou dole."Vravel som si a šiel som za mamou.
„Dobré ránko mamička ako si spala?"
„Dobré ránko?Je takmer jedenásť po obede Michael."
„To nevadí mama a ako si spala?"
„Spala som celkom dobre a čo ty synček?"
„Tiež dobre mami."
„Chystáš sa niekam Michael?"
„Áno mám schôdzku s Quincym Jonesom v štúdiu."
„Aha fajn pozdrav ho odomňa a dávaj na seba pozor."
„Budem mami ahoj a na obed som doma."
Vravel som mame a pobozkal som ju na líce.Vyšiel som z dverí a nastúpil som si do môjho auta.Nechcel som nikoho otravovať takže som si všetko robil sám okrem tých raňajkom,ktoré mi doniesla Sarah až do postele.Pripútal som sa a naštartoval.Ochrankári otvorili bránu a ja som vyrazil.
EMA
Od toho stretnutia s Michaelom nemyslím na nič iné.Mám to pred očami ako na neho kričím a urážam ho.To všetko som mu chcela povedať už dávno ale asi som to prehnala.Myslím,že som mu vravela veci,ktoré som nechcela.Nemám toho taký pocit ako by som si želala.Nemôžem kvôli tomu dobre spávať ani jesť mi veľmi nechutí.Mala by som sa mu ospravedlniť.Alebo radšej nie ešte by si niečo namýšľal.Bože neviem čo mám teraz robiť.Som z toho totálne na nervy.Aj Chris si všimol,že mi niečo je.Stále sa vykrúcam,že nič dôležité ale klamem mu.Nechcem aby sa pre môj rozpor s Michaelom hádali ešte aj oni dvaja.Dnes ráno sa mi nechcelo ani vstávať z postele.No Chris ma zobudil veľmi nežne.
„Dobré ráno spiaca princezná."Pozdravil ma Chris.
„Chrisy čo to robíš drahý?"
„Nič zvláštne Ema iba ťa chcem pobozkať."
„Nie som škaredá,neupravená vyzerám hrozne."
„Ale ja ťa chcem pobozkať práve takúto."Nahodil ten svoj úsmev ako vždy ak niečo chcel.
„Ja ti neviem povedať nie ty huncút jeden."A tak sme sa pobozkali.Bolo to príjemné hneď z rána.
„Vynikajúce."Dodal Chris.
„Som rada,že sa ti to páčilo a teraz čo?"
„Teraz ideme raňajkovať."
„Je skoro obed a ty chceš raňajkovať?"
„Presne tak ideš?"
„Idem aj ja som hladná."
Vravela som a Chris ma objal.Ani neviem za čo to bolo ale vždy bol ku mne taký láskavý,nežný,dobrý všetko mi toleroval každý môj rozmar.Po tom krásnom a dlhom objatí sme sa konečne vytrepali z izby a šli sme do kuchyne kde sme si urobili rýchle raňajky.Dali sme si guličky s mliekom.Hrali sme kto rýchlejšie zje tie guličky.Vyhral samozrejme Chris je to riadny žrút.On by zjedol aj misku ak by mohol.Následovala naša hygiena.Chrisy ma pustil do kúpelne prvú lebo sa dlho sprchujem.Bola som hotová tak do hodinky.Do kúpelne vošiel Chris.Ja som sa medzi tým obliekla.Vonku bolo asi 30 stupňov a dusno ako v pekle.Obliekla som si bledomodré šaty,ktoré končili tesne nad kolenami.Obula som si k šatám balerínky a upravila som si vlasy.Okolo 12:10 som skončila so všetkými úpravami.Aj Chris konečne vyšiel z kúpelne a ráčil sa obliecť.Keď som ho videla len v tom uteráku hlavou mi prebehlo toľko myšlienok a nápadov ako nikdy pred tým.My sme sa dohodli,že sa oddáme až po svadbe.
„Chris počúvaj idem do mesta."
„Ak chceš ta choď a kedy sa vrátiš pusinka?"
„Okolo druhej alebo aj skôr."
„Dobre ja mám ešte nejakú prácu takže budem v pracovni ak sa vrátiš."
„Fajn ja idem ahoj miláčik."
„Maj sa krásavica."Milujem ak mi tak povie pobozkala som ho a pozrela von oknom.Akosi sa robili mraky tak som si vzala aj dáždnik a šla som pešo do mesta.
Konečne som sa dostal k štúdiu.Tá cestná premávka ma raz určite zabije.Tie zápchy a nervózni vodiči to k sebe nejde.Pekne som zaparkoval auto a vstúpil som do štúdia.Kým som vyšliapal na poschodie a vošiel do posledných dverí tak koniec a k tomu bolo tak hnusne dusno.
„Ahoj Quincy čo bolo také dôležité,že som sem musel prísť osobne?"
„Michael nie tak zhurta mal by si byť spokojný dosiahol si úspech už po druhý krát čo viac by si si mohol priať."Hovoril mi s úsmevom.
„To preto som sem mal prísť aby si mi povedal jednu vetu?Robíš si srandu?"
„Vôbec nie chcel som ti to povedať osobne a tiež som ťa chcel za to objať."On to vážne urobil objal ma a myslel to vážne.
„Quincy nič v zlom ale mám aj inú prácu nie len počúvať samé chvály."
„Tak to som radšej nepočul."
„Blázniš som taký šťastný,že by som od šťastia praskol na milión kúsočkov vieš čo to je byť na vrchole slávy dva krát?"
„Tak som si predstavoval tvoju radosť Michael to sa mi páči."
„Ale nemusel si ma sem volať to si mi mohol povedať aj po telefóne nie?"
„Mohol ale poznáš ma vytešujem sa z takých vecí ako malý."
„Ja viem hihi."
„No chcel som ešte niečo."
„No tak hovor som zvedavý."
„Chcel by som vedieť kam povedie tvoj Bad Tour."
„Nad tým som ešte nerozmýšľal."
„Najvyšší čas začať nemyslíš?"
„Dobre tak mohol by som ísť do Londýna,Paríža,Milána a tu v Los Angeles."
„Výborne som spokojný nad mieru.Dúfam,že vieš,že ťa čaká tvrdý tréning."
„Jasné viem a dopadne to na výbornú."
„Som rád ahoj Michael."
„Ešte jedna vec moja mama ťa nechala pozdravovať."
„Milá pozdrav ju odomňa ahoj."
Pozdravil som sa s Quincim a vyšiel som z dverí.Teraz môžem ísť domov a v pokoji sa najesť.Celý ten čas som myslel len na jedlo.Som hladný ako vĺk.Ako som sa tak blížil k východu počul som taký šušťavý zvuk.Otvoril som dvere a myslel som,že sa na mieste prepadnem.Lialo ako z kŕhle a ja som mal auto zaparkované takmer na konci parkoviska.Natiahol som si na hlavu sako a utekal som k autu.Cestou som zmokol ako myš.Lialo sa zo mňa ako keby som práve vyšiel zo sprchy.Do auta som si sadol celý mokrý a zdalo sa mi to zábavné.Z ničoho nič som sa začal smiať.Cítil som sa ako blázon,ktorý utiekol z kliniky pre duševne chorých.Každá sranda sa musí skončiť a tak som naštartoval auto a vycúval som.Len čo som sa dostal na cestu zazvonil mi mobil.Zvonil ako blázon.V tom mojom bordeli som ho nebolo nájsť.Zvonil mi 2 minúty na nervy.Nakoniec som ho našiel.
„Haló?"
„Michael tu je Jenet kde si?"
„Som na ceste domov čo potrebuješ Jenet?"
„Otec chce s nami všetkými hovoriť tak sa ponáhľaj."
„Jasne o chvíľu..."
Nedohovoril som pretože naraz sa pred mojim autom objavila akási žena a ja som spanikáril.Snažil som sa rýchlo zastaviť no stočil som volant a zavrel oči.
„Jenet o chvíľu som doma ahoj."Zložil som jej.
Pozbieral som sa a vystúpil som z auta.Čupol som si k tej mladej žene a snažil som sa zistiť či som jej nejako neublížil.
„Hej slečna počujete ma?Je vám niečo,bolí vás niečo?"
Odrazu sa tá žena pohla.Najskôr hýbala len s nohami a potom aj s rukami.Chytila sa za hlavu a chcela si sadnúť.Pomohol som jej sadnúť si a v tom si odtiahla vlasy od tváre.Mal som pocit,že dnes to nemôže byť lepšie.Tou ženou bola Ema ako naschvál.
„Michael to si ty?"
„Ema ja som ťa nevidel,ja som spanikáril...ublížil som ti nejako si cela?"
„Je mi fajn čo si pre Boha robil?Takmer si ma zrazil."
„Prepáč odrazu si sa mi zjavila pred autom a ťažko sa mi bŕzdilo."
„Dobre nič sa nestalo nič ma nebolí."
„Naozaj nič ťa nebolí lebo ak áno odveziem ťa do nemocnice."
„Nie Michael naozaj mi nič nie je."
„Tak dobre musím ísť ponáhľam sa ahoj."
Ani som mu neodzdravila.Ja som ale hlupaňa.Prebehla som na druhý chodník a rýchlim krokom som šla domov.Ten dáždnik čo som mala bol na nič aj tak som celá zmokla.Chrisovi som povedala akýsi výmysel,ktorému uveril a nevypytoval sa nič viac.Dala som si teplý kúpeľ a potom som trávila čas s Chrisom.
Mal som dávať viac pozor.Som to ja ale nemehlo.Mohol som ju zraziť.Toto sa môže diať iba mne.Mám takú veľkú smolu,že ani kúsok šťastia ju nevymaže.Keď ma ochrankári zbadali hneď otvorili bránu a ja som vošiel dnu.Zaparkoval som auto a utekal som k dverám.Nanešťastie som vtrhol dnu ako šialenec a všetci sa na mňa pozerali ako na nejaké zjavenie.Myslel som,že ma ich pohľady zabijú na mieste.
Komentáre
Prehľad komentárov
Druhá časť za mnou.
Musím povedať, že som zostala trochu prekvapená s akou samozrejmosťou Michael šoféroval. Samozrejme, že aj on bol držiteľom OP a určite z času načas prevetral auto. Ale aj mne samej sa to stalo, keď som písala part o tom ako MJ šóferuje, ťažko si ho viem predstaviť z toho dôvodu, že musel mať neustále pri sebe ochranku. To by musel byť v nejakom preoblečení aby si v pokoji takto mohol vyjsť, alebo si ho nikto nemohol všimnúť. Inak si to neviem predstaviť. Ale super, idem dál :D
Yeah
(Wendy, 29. 6. 2011 19:50)
Nechcem sa opakovať, takže :)
Keď si písala, ako Mike vyšiel zo sprchy, no... :):) Dirty jak nič som bola :)
...
(Vika, 27. 2. 2011 15:08)
Krááásna Kapitola! :)
Uuuuf, keď si opisala ako Michael vyšiel zo sprchy, ako kvapky mu stekali po celkom tele.. napadali ma všelijaké myšlienky :D ..
To ako mu Sarah pomohla a vypočula si ho bolo vážne krásne :) Páčilo sa ami aj to, že Eme nebolo ľahostajné to čo mu povedala. No to by podľa mňa nebolo jedno nikomu.. ako mohol niekto kričať na take nevinné stvorenie??
Zdá sa mi, že Emma ma s Chrisom vynikajúci vzťah. Chris je sympaťák, som svedavá ako sa od seba odlúčia, lebo dúfam, že Emma bude s Michaelom ;)
A najkrajšia časť príbehu bola premňa tá, kde sa Michael začal smiať v aute :D..Viem si ho predstaviť :-*
GBY <3
.........................
(Mickey, 8. 12. 2010 16:51)no aj táto kapitola sa ti veľmi podarilo peknúčkáááá.... Cítil som sa ako blázon,ktorý utiekol z kliniky pre duševne chorých.. týmto si to úplne zabila =D
Hm...
( Blanche, 4. 12. 2010 21:20)Ešte nám to naše zlatíčko prechladne,keď si ho ,,nechala,,až takto premoknúť..:))))) Super!
www.michaelstory.estranky.sk
(stano, 8. 7. 2010 11:15)ekne pokracuj dalej je to vei pekne
heeee
(baja, 2. 7. 2010 17:29)Cítil som sa ako blázon,ktorý utiekol z kliniky pre duševne chorých. To je super heeee peknéééééé velmy
....
(Stanča, 8. 9. 2012 13:13)