29.kapitola Opäť sa vidíme
27. 11. 2010
MICHAEL
Vždy ma dokázalo potešiť to,že trávim čas so svojimi blízkymi a priateľmi.Niet nad teplo "rodinného krbu".Any a Jerremyho som si strašne obľúbil a už teraz ich beriem ako svoju najbližšiu rodinu.Mám ich rád akoby to boli moji rodičia.Momentálne sme asi spokojní všetci no najviac Ema.Ju najviac zraňovalo to,že som nevychádzal dobre s jej otcom no teraz je všetko tak ako má byť.Pre Emu by som urobil aj nemožné.Zniesol by som jej modré z neba len,aby bola šťastná a spokojná.Dal som si záväzok,že ju nebudem nikdy zanedbávať,a že ona je pre mňa jedinou prioritou a až po nej ide všetko ostatné.Ema je veľmi chápavá a vie pochopiť moju prácu a vie,že je pre mňa naozaj veľmi dôležitá.Má mnoho kladných vlastností a to mi dodáva nejakú energiu a silu vysporiadávať sa s mnohými problémami,ktoré mi spôsobuje tlač a média.
„Michael!....Michael!" Zavolal na mňa Jerry.
„Áno?" Vyskočil som prekvapene.
„Si na ťahu." Upozornil ma.
„Ospravedlňujem sa.Trošku som sa zamyslel."
„Miláčik si v poriadku?"
„Iste Ema je mi fajn,iba som sa nad niečim zamyslel."
„A prezradíš mi nad čím si tak tuho premýšľal?" Teraz ma dostala do úzkych.
„Iba tak všeobecne." Nevedel som dobre klamať.
„Hm..takže všeobecne?" Opýtala sa podozrievavo.
„Samozrejme poklad." Vyhovoril som sa.
„Dobre teda.Si na ťahu drahý."
Práve sme hrali človeče a bol som na ťahu.Mal som dojem,že som na tom najhoršie lebo každý mal aspoň jedného panáčika v domčeku len ja som toho môjho nešťastníka nevedel do toho domčeka dopraviť,lebo vždy ma niekto vyhodil a ten niekto bola Ema.Ako naschvál to bola vždy ona.Smial som sa z mojej beznádejnej situácie no zrazu prišla chvíľka pravdy.
„A máš to,si von." Povedal som víťazne.
„To nieje fér Michael!" Odvrkla Ema,lebo som jej práve vyodil panáčika pred domčekom.
„Ha,pomsta je sladkááá." Vysmieval som sa s úsmevom.
„Ty prešibaný lišiak."
„Som šikovný,čo narobíš." Podpichoval som s úsmevom naďalej.
„No veď počkaj ty pán šikovný." Dodala a pokračovali sme ďalej.
„Som z hry vonku vážení." Vravel Jerremy,ktorý pchal svojich panáčikov do toho domčeka,ako na pás.
„To je sila Jerremy!...ty vždy skončíš prvý." Povedal som.
„Tomuto sa vraví šikovnosť synak." Vysmial sa mi.
„Tak teraz je to už len medzi nami troma." Vravela Any,ktorá sa blížila k domčeku s posledným panáčikom.
„Omyl mami práve si vypadla." Vykríkla Ema.
„Pcha!" Zachrčala Any.Ja som sa iba z chuti zasmial.
„A je dnu." Dodal som so smiechom lebo to ako to vyznelo bolo smiešne.
„Čo je dnu?" Opýtala sa udivená Any.
„No predsa panáčik mami,v domčeku." Vysvetlila Ema so smiechom.
„Ach tak.Mne napadlo niečo úplne iné." V tom sme sa začali všetci smiať na plno.
„Upokojte sa rodinka,pretože týmto gestom som skončila svoj boj." Povedala Ema.
„No a už som skončil." Zúfal som si lebo Any bola na ceste do domčeka a mne trebalo dať dvoch panáčikov do domčeka.
„Len hraj Michael nech je zábava." Povzbudila na Any.To mi dodalo akú takú silu a pokračovali sme.
„Je to dosť tesné čo povieš Any?" Naschvál som sa pýtal,aby som ju vyviedol z rovnováhy.
„Michael,myslíš,že ja to nevidím?"
„Určite vidíte,že som týmto kolom vyhral...jupííí." Vykríkol som.
„No toto,ako je možné,že si ma porazil?"
„Ani sám neviem.Pár krát som ťa vyhodil a bolo to." Zasmial som sa.
„Fajn.Takže som oficiálne prehrala,ďakujem vám za skvelú hru."
„Nemáš za čo." Dodal Jerry so smiechom.
„Ešte ty do mňa zarývaj." Any vzala vankúš a buchla ním Jerryho,ktorý sa neprestával smiať.
„Čo je vlastne na tom smiešne?" Opýtala sa.
„My ani nevieme,ale asi to,že si takmer vyhrala a Michael ťa porazil aj napriek tvojmu náskoku." Vravela Ema.
„Ja na tom nevidím nič smiešne." Vravela Any pri pohľade na nás ako sa pučíme od smiechu a držíme si brucho.
„Tak už prestaňte!" Povedala a pomaličky sa aj Any začala s nami smiať.
„Toto je naozaj dobré." Vykríkol som pri smiechu.
Asi ešte 10 minút sme sa takto doberali a smiali na plné ústa bez prestávky.Ani sami sme nevedeli z čoho sa vlastne rehoceme.Nevadí hlavné je,že sme sa dobre bavili.Po našom záchvate sme šli s Emou hore do izby a tam sme sa venovali sami sebe.
„Až po vás krásna víla."
„Ďakujem vám ste skutočný džentlmen,ale tu vidím nejakú špinku na zemi tak ju láskavo zodvihnite,lebo moja ruka si to nemôže dovoliť."
„Za iste madam."
Počkal som kým mi Ema urobila menší priestor,aby som mohol tú špinku zodvihnúť a v tom som ju chytil za nohy a skončili sme na zemi.Teda ja som bol na zemi a Ema ležala na mne.
„Dobre sa ti na mne leží pusa?" Vravel som keď som lapal po dychu.
„Veľmi dobre,si skvelý vankúš."
„Tak vankúš hej?"
„O áno a si pekne voňavý vankúš."
„Ďakujem,vieš starám sa o seba." Zasmial som sa.
„To čo tým chceš povedať,že ja nie?" Zdvihla zrak.
„To by som si nikdy nedovolil." Dodal som hrubým hlasom a v tom som sa prevalil ja na Emu.
„Michael,čo to robíš?" Smiala sa.
„Ja?"
„No iného tu nevidím."
„Tak potom asi ja." Zasmiali sme sa.
„Michael?"
„Áno láska?"
„Ehm...ležíme na zemi."
„No ja viem."
„A bolí ma z toho chrbát."
„Aha.Tak poď pomôžem ti vstať."
„Ja poznám iný a lepší liek na bolesť."
„A čo je to zlato?"
„Toto."
Zašepkala a v tom si pritiahla moju hlavu k jej a naše pery na nežne dotýkali.Bolo to prekrásne.Ema si dala ruky okolo môjho krku a hladila mi vlasy.Vtedy sme sa začali bozkávať intenzívnejšie a vášnivejšie.Nohou som kopol do dverí,aby sa zavreli,keby náhodou išiel okolo Jerremy a pokračoval som ďalej.
„Musím povedať,že toto je naozaj skvelý liek na bolesť.Mali by ho predávať aj v tekutej forme."
„Ty si somárik Michael."
„Kdeže...k takému mám ja ďaleko.Ja som hrdý žrebec."
„Prečo žrebec?"
„Pretože ma ešte nikto neskrotil."
„Onedlho tomu tak nebude."
„Viem presne kam tým mieriš a tým dňom budem tvojim verným otrokom."
„Už sa teším na to ako budeš plniť moje rozkazy."
„Veľmi rád."
Zasmiali sme sa a opäť sme sa bozkávali.Milujem takéto chvíle,ktoré spolu trávime.Potom sme sa postavili zo zeme a rozprávali sme sa na posteli.Dohodli sme sa,že sa vezmeme najskôr na úrade a až potom v kostole.Obaja to berieme ako takú "poistku".Nieže by sme bez toho nemohli byť manželmi,ale chceli sme to obaja.Približne o pol druhej sme sa šli s Emou naobedovať.Po obede sme nasadli do auta a zašli sme si na pláž na nejaké odľahlejšie miesto kde budeme sami.Dívali sme sa na žblnkotavé more a na jasnú modrú oblohu.
„Michael,je mi s tebou naozaj veľmi dobre." Prekvapilo ma čo povedala Ema lebo som sa chystal povedať to isté.
„Aj mne je s tebou krásne.Napĺňaš ma šťastím a pokojom.Si môj liek na všetko,stojíš vždy pri mne a pomáhaš mi vo všetkom.Si neoddeliteľnou súčasťou môjho života.Nemôžem sa dočkať nášho veľkého dňa."
„Už,aby sme boli manželmi miláčik môj." Akurát sme sa chceli pobozkať no v tom mi zazvonil mobil.
„Prepáč láska,ale musím to zobrať."
„To nič,pokojne to dvihni."
„Prosím,tu Michael."
„Zdravím vás Michael,to som ja Gomez,ako sa vám darí?"
„Gomez som rád,že voláte.Mám sa veľmi dobre a dariť sa mi naozaj darí,ale mňa by zaujímalo to ako pokračuje stavba môjho domu?"
„Buďte pokojný Michael.Všetko je v najlepšom poriadku.Stavba rastie ako z vody a počítam,že o také tri,štyri mesiace budete mať nový domov."
„To je skvelá správa Gomez,ste profesionál."
„Je to moja práca Michael.majte sa dobre."
„Aj vy Gomez."
„Čo ti povedal Gomez?"
„Vravel mi,že o také štyri mesiace budeme mať nový dom."
„To je úžasné.Veľmi sa teším."
„Veď aj ja a tam začneme náš nový život." Dodal som sa konečne sme sa nerušene bozkávali.O tretej sme sa vrátili späť domov.Dali sme si menší olovrant a pozerali sme telku.
EMA
Dnešný deň skrýva ešte jedno prekvapenie,o ktorom Michael nemá ani len potuchy.Dohodla som sa s Chrisom,že dnes o piatej sa všetci traja stretneme na pláži kde som bola ja s Michaelom.O štvrtej mi zazvonil mobil.
„Prosím?"
„Čau Ema,dnešok platí?"
„Samozrejme,al teraz nemôžem hovoriť,lebo je tu..."
„Chápem takže o piatej na pláži ahoj."
„Kto to bol láska?"
„Jedna kamoška."
„A čo chcela?"
„Nič zvláštne,len babské reči láska."
„Tak dobre." Michael si ma k sebe pritúlil a držal ma v objatí.
„Mickey?"
„Prosím?"
„Dnes som pre teba prichystala jedno prekvapenie."
„Naozaj?,a aké?"
„To sa dozvieš,ak pôjdeš dnes o piatej so mnou na to isté miesto kde sme boli aj my dvaja."
„Myslíš tam na pláž?"
„Hej."
„V poriadku,pôjdem."
„Super idem sa obliecť."
„Počkaj tak to idem aj ja."
Utekal som hore do izby a cestou som si rozopol košeľu aj opasok na nohaviciach.Obliekol som si bielu košeľu,tmavé rifle a na vrch som si obliekol tmavé sako.Obul som si čierne čižmy (také aké mal v pesničke Bad) a na hlavu čierny klobúk.Sadol som si na sedačku a čakal som na Emu.Keď Ema vyšla z kúpeľne takmer mi oči vypadli z jamiek.Bola taká prekrásna,že som si ju prehliadol asi sto krát.mala na sebe pekné žlté letné šaty,na nôžkach mala žlté baleríny a na hlave bledo-oranžový klobúk.
„Vyzeráš naozaj nádherne."
„Ďakuje.O to mi aj išlo.Inak aj ty vyzeráš úžasne a v tých rifliach máš sexy zadok." Všimla som si,že Michael začal chytať farbu.
„Ďakujem krásne za kompliment."
„Aj nabudúce miláčik.Ideme?"
„Poďme."
Vyšli sme z izby ruka v ruke a nastúpili sme do auta.Zaviezol som nás na to isté miesto ako dnes po obede a tam sme čakali na to prekvapenie.Okolo 17:05 som videl prichádzať auto.Bolo mi nejaké povedomé tak som čakal kto z neho vystúpi.Na moje prekvapenie to bol Chris.Toto sa Eme naozaj podarilo.
„Chris,priateľ môj."
„Michael."
Keď som videla,ako sa Michaelovi rozžiarili očká pri pohľade na Chrisa bola som naozaj šťastná,že som mu pripravila toto prekvapenie.Tí dvaja sa k sebe rozbehli ako milenci a potom sa dlho objímali.
„Ema toto som naozaj nečakal."
„Tušila som,že by ťa toto mohlo prekvapiť,keďže ste sa s Chrisom dlho nevideli."
„Michael toto prekvapenie sme naplánovali spoločne len pre teba." Vravel Chris.
„Ďakujem vám obom za toto prekvapenie." Michael pristúpil ku mne a objal sa a potom pobozkal.
„Miláčik myslím,že tu ešte niekto chýba?"
„Koho máš na mysli?"
„Onedlho sem dorazí aj druhé prekvapenie." Michael ani len netušil,že sem príde Amy,čašníčka z hotela kde bol ubytovaný.O 17:15 prišla aj Amy.
„Ema,ty si sem pozvala aj Amy?"
„Ako vidíš áno."
„Ty si vážne dokonalá.Čítaš mi myšlienky či ako?"
„Povedzme,že je to môj šiesty zmysel.Vedela som,že ju máš stále rád a kvôli práci ju nemôžeš navštíviť tak som ti to uľahčila."
„Ema moja najdrahšia ja ťa fakt milujem." Pobozkali sme sa.
„Chris,tú Amy som sem zavolala aj kvôli tebe."
„Ako to myslíš Ema?"
„No myslím to tak,že by ste sa k sebe hodili.Ber to ako malú protislužbu za to,že si mi pomohol prekvapiť Michaela."
„To je od teba naozaj milé no..."
„Nechcem počuť nijaké nie.Skús to s ňou.Spoznaj ju."
„Neviem či sa jej budem páčiť a či nám to bude klapať."
„To nevie nikto,musíš to skúsiť."
Potom sme s Chrisom podišli k Amy a Michaelovi.Michael bol šťastný ako malé dieťa z toho,ako som ho milo prekvapila.Mal si čo povedať aj s Amy aj s Chrisom.
„Chris dovoľ,aby som ti predstavil svoju priateľku Amy Harding.Amy toto je Christopher Atkins."
„Veľmi ma teší slečna Harding."
„Amy,nemusíš mi vykať."
„Tak dobre Amy rád ťa spoznávam."
„Aj ja teba Chris."
„Takže,pekne ste sa zoznámili a môžeme ísť do reštaurácie.Máme tam rezerváciu."
„Ty si hádam myslela na všetko."
„To máš jasné láska."
A tak sme sa spoločne vybrali do neďalekej reštaurácie s terasou.Sadli sme si za náš stôl a vybrali sme si večeru.Čašník nám postupne nosil vybrané jedlá aj pitie.Popri večeri sme sa všetci zhovárali,smiali,vtipkovali a všimla som si,že Chris a Amy mali mnoho spoločného.Po večeri sme si objednali fľašu červeného vína a hovorili sme ďalej.Amy a Chris si vymenili telefónne čísla a dohadovali si ďalšie rande.Bolo to všetko perfektné a vyšlo to.Nečakala som,že to dopadne nad moje očakávania.Okolo ôsmej sme sa všetci rozlúčili a šli sme domov.Našim sme porozprávali čo nového a potom sme si šli s Michael ľahnúť.
Komentáre
Prehľad komentárov
Pekná kapitola s úžasným začiatkom. Hra človeče, nehnevaj sa - milujem ju. Inak keď si tam spomínala tú svadbu v kostole, nie som si istá, či by to bolo aj real. Vieš predsa o MJ viere, ako to bolo, že bol svedkom Jehovových, ale ak by mal v živote pravú lásku, tak by to mohol kvôli nej aj pokojne urobiť.
:D super
(domči, 11. 12. 2010 20:01)
ako hovoril lenin? Krasa, krasa, krasa
krasne aďka :) píš dalej moja :)
.....
(Stanča, 20. 9. 2012 13:12)