28.kapitola Banka
EMA
Musím sa priznať,že som už dlhú dobu nevidela,aby bol Mike s niečim tak spokojný tak ako je teraz a to ho už poznám dosť dlho na to,aby som to mohla posúdiť.Konečne som mala zadosťučinenie a všetci sme boli spokojní a šťastní,že sa to konečne vyriešilo medzi Michaelom a mojim ockom.Myslím,že poviem za všetkých,že to trvalo veľmi dlho kým sme sa dočkali tejto úžasnej chvíle.Mala som pocit,že vybozkávam obidvoch dôležitých chlapov v mojom živote.Konečne som naberala dojem,že toto je perfektný začiatok pre môj a Michaelov spoločný život.Po večeri sme sa s Michaelom vybrali hore do izby a tam sme sa doslova bláznili ako malé deti.Michael mal úžasne náramný a sladký smiech,ktorému nikdy nemôžem odolať.Vtedy by som ho zjedla celého.Veľmi ho milujem a je pre mňa nadovšetko dôležitý.No je to aj riadny spachtoš a je hravý ako malé žriebä.
„Michael ja už nevládzem." Vravela som so smiechom.
„Ale veď ti nič do kopy nerobím." Tvrdil.
„No o tom by som radšej pomlčala drahý." Odpovedala som zadychčane.
„Veď vieš,že čo sa týka bláznenia nemôžeš vyhrať."
„Ha,vec,že môžem." Vyhlásila som sebaisto.
„Fajn takže odveta." Odpovedal Michael a hodil po mne vankúš.
„Héééj!...to bolo hnusne zákerné a ani si nepovedal postreh!"
„To nemusím hovoriť máš byť pozorná." Zasmial sa.
„No ja už nemám na teba slov Michael Jackson."
„Načo slová,tie sú úplne zbytočné,dôležité sú predsa skutky."
Vravel Michael a hneď sa ku mne pritúlil.Najskôr sa na mňa iba s úsmevom pozeral no potom mi jemne pohladil tvár.Dal mi bozk na čelo a potom ma pobozkal na ústa.Milujem keď toto urobí.On vždy vie ako ma okúzliť.Jeho bozky sú také jemné a pritom vášnivé,sú plné lásky no zároveň aj plné divokosti.Niekedy sama neviem čo všetko je v tých bozkoch spojené no jedno viem,viem,že ma miluje teda,že sa milujeme.
„Michael,tvoje bozky sú priam kúzelné." Vravela som po našich bozkoch.
„Som rád,že sa ti to až tak páči,aspoň poznám ďalšiu vec,ktorje určite neodoláš." Dodal.
„Aký si si len istý." Natiahla som ho.
„Ja som si vždy a všetkým istý lebo v to čo robím musím mať istotu."
„Wau,to si povedal fakt dokonale." Pobozkali sme sa.
„Čo by si chcela zajtra robiť láska?" Opýtal sa ma.
„Nemám tušenia."
„Pýtam sa lebo zajtra idem do banky,aby som vložil peniaze z kufríka na účet a cestou z banky by sme si mohli zájsť na nejaký olovrant do nejakej reštiky v meste hm?"
„Keď ťa tak počúvam znie to naozaj dobre.A čo keď nás niekto uvidí a bude okolo nás rozruch?"
„O to sa neboj požiadame predsa,aby išiel s nami jeden z policajtov,ktorí strážia pred našimi dverami.Jeden stačí nie?"
„No ak to vravíš tak presvedčivo súhlasím."
„Som veľmi rád keď ťa počujem takto hovoriť.Myslím,že v manželstve budeme jednotní čo sa bude týkať rozhodnutí."
„To si myslím aj ja poklad." Vravela som a potom sme sa objali.
MICHAEL
Teší ma ak si s Emou vo všetkom rozumieme no aj tak je to moja polovička lebo aj napriek našim spoločným záujmom ma dopĺňa o všetky iné veci.Mnohokrát mi ukáže,že nieje iba jedna cesta,ale že existujú aj iné cesty či riešenia.Je to proste moja láska a nikdy sa jej dobrovoľne nevzdám.Keďže sme si na zajtra už dohodli menší "piknik" tak sme vyšli z izby a nasmerovali sme si to do obývačky.Boli tam aj Any a Jerry.Pozerali nejakú komédiu.My s Emou sme si potichu prisadli a pozerali sme s nimi.Eme to nedalo a pozrela do programu,akú komédiu vlastne pozeráme.Volalo sa to,že Medové týždne.Stihli sme viac menej začiatok takže sme o veľa neprišli.Bol to dobrý film veľa som sa nasmial a nie len ja ale všetci.Mám rád takéto komédie a hlavne ak sú romantické.Okolo pol ôsmej sa film skončil a Jerry prepol na CNN kde práve začali správy.Takmer každý deň hlásili nejakú autonehodu alebo sa niekto v aute zabil či už dostal šmik alebo búračka.Už som to nemohol počúvať.Onedlho som začul niečo o vražde,že manžel strelil manželku do brucha a ona vykrvácala.On dostal 25 rokov nepodmienečne.Z toho mi bolo neskutočne zle.Na moment som vstal a šiel som sa do kuchyne niečoho napiť.Ani nie minúta a prišla za mnou Ema.
„Mickey so v poriadku?...mala som pocit,že ti niečo je."
„Nemaj o mňa obavy miláčik ja som v pohode naozaj."
„Tak dobre,ideš ešte pozerať či ideš spať?"
„Asi pôjdem hore do izby,som nejaký unavený."
„Dobre teda ja prídem za tebou asi o dve hodinky hej?"
„Pokojne pozeraj s rodičmi telku o mňa sa naozaj nemusíš báť.Nechcem vás rušiť pri pozeraní.Ber to tak,že tu nie som."
„Taký extrém určite nepodstúpim neboj sa,ale nechcem,aby si ostával sám v izbe.Mal si dosť samoty nemyslíš?"
„Áno mal.Máš pravdu,ľúbim ťa."
„Aj ja ťa ľúbim ty môj neboráčik."
Zasmiali sme sa a potom pobozkali a objali.Ema šla k rodičom a ja som šiel do izby.Hore som si dal teplú sprchu a potom som sa prezliekol do pyžamy.Zo šuflíka som si vytiahol nedočítaný román.Ľahol som si do postele a začal som ho teda čítať tam kde som prestal.Približne o hodinku mi zazvonil mobil.
„Halo?"
„Čau Michael,to som ja Johny."
„Je,ahoj Johny ako sa máš?"
„Ja sa mám ako dvere no ty sa pochváľ."
„Tak vieš mám sa úžasne konečne som si vydiskutoval s mojim budúcim svokrom určité dôležité veci a teraz je všetko v poriadku.S Emou je to na najlepšej ceste.Inými slovami všetko mi vychádza."
„To veľmi rád počujem kamarát.A už máte stanovený dátum svadby?"
„Samozrejme,aj to už sme stihli za ten čas čo som tu."
„Perfektné.Myslím,že ty a Ema budete manželský pár ako sa patrí a vaša svadba bude vo všetkých správach."
„Rád by som tomu predišiel no márne.Moja svadba sa nedá utajiť,to je NEMOŽNÉ!"
„Ale čo sa sťažuješ Mike,čo by som ja dal ak by sa o mojej svadbe hovorilo všade vo svete." Zasmial sa.
„No ak by si to zažíval denno-denne tak by ti to tiež liezlo na nervy tak ako mne." Zasmiali sme sa.
„Je na tom niečo pravdivé."
„Johny,nechcem byť netaktný,ale toto určite nebol dôvod prečo si mi volal že?"
„Ty ma vždy prekukneš Michael,pred tebou nič neschovám."
„Správne Johny,tak von s tým."
„Okey,Quinci mi spomínal,že vraj o dva týždne sa bude konať nejaký charitatívny večierok kde sa budú zbierať peniaze pre deti s Afriky a Haiti.Prídu tam aj iné celebrity a tak sa ťa mám opýtať či prídeš aj ty."
„Johny to sa ma ani pýtať nemusíš to máš jasné,že tam prídem.Dobre vieš,že čo sa týka hladujúcich detí budem tam."
„Fajn,odkážem Quincimu a môžeš so sebou zobrať aj svoju milovanú."
„Akurát som sa ťa to chcel opýtať,ale predbehol si ma."
„No vidíš to,zákon schválnosti nepustí." Uškrnul sa.
„A presný deň a dátum by si mi mohol povedať nie?"
„Iste Michael je to v sobotu o 17:00 na High Street v tanečnej sále Sweet Angel."
„Dobre budeme tam,dík za info."
„Za máličko Michael čo by som pre teba nespravil.Maj sa."
„Ahoj."
Keď som zložil telefón pokračoval som čítaní.O pol desiatej som zavrel knižku a šiel som spať.Hneď ako som si ľahol a zavrel oči,začal sa mi snívať krásny sen o tom ako som zachránil všetky hladujúce deti a ako sa všetko dobre skončilo.Počas môjho snívania som počul ako do izby vošla Ema.To už bolo desať hodín.Rýchlo sa prezliekla do pyžama a ľahla si ku mne.Cítil som jej telo na tom mojom.V tom som sa otočil tvárou k nej a otvoril som oči.Vzájomne sme sa na seba usmiali a potom sme zaspali.
Ráno som vstal o siedmej a o ôsmej som chcel vyraziť do banky.Keď som sa zobudil Ema už vedľa mňa neležala.Mrkol som sa teda do kúpeľne no ani tam nebola.Z toho mi logicky vyplývalo,že bude dole v kuchyni a mal som pravdu.Kým som ju hľadal tak ona medzi tým pripravila skvelé raňajky,ktoré už na mňa čakali na stole.Myslím,že to boli vafle s medíkom.Voňalo to úžasne.Ema nevedela,že som už vstal a som v kuchyni tak som sa k nej zo zadu prikradol a potom som ju pobozkal na krk.
„Dobré ránko láska moja." Pozdravil som.
„To je naozaj príjemné ránko keď si ma zo zadu chytil."
„Ďakujem,ja sa snažím byť čo najmilší k tebe."
„Aj sa ti to darí pokladík."
„Ešte raz vďaka...inak kedy si vstala?ô
„O 6:50."
„Aha myslel som,že budeš pri mne hore,ale keď si nebola hlad ma za tebou priviedol."
„Hahaha kým si sa ty vyvaľoval ja som tu urobila raňajky tak sadaj a jedz kým je to teplé!" Rozkázala mi.
„Rozkaz madam." Odvetil som a sadol som za stôl.
„Michael,kedy ideš do tej banky?"
„O ôsmej by som chcel vyraziť takže sa poponáhľajme."
„Dobre teda.Raňajky ti chutia?"
„Čo by mi od teba nechutilo povedz?"
„Neviem si spomenúť." Uťahovala si.
„Tak rád by som si s tebou každý deň niekam vyšiel,ale bohužiaľ to nieje možné." Sklonil som hlavu.
„Hej Mike,to nieje tvoja vina.A ja si nepotrpím na nejaké každodenné výjazdy do mesta,ja som jednoduché dievča,ktorému postačí tvoja láska a pozornosť nič viac."
„Ty si nie len jednoduchá,ale si dokonalá žena." Pobozkali sme sa.
„Tvoj repertoár komplimentov stále narastá."
„Pre teba samozrejme." Zasmiali sme sa.
Zbožňujem keď sa spoločne smejeme.O štvrť na osem prišli do kuchyne aj Any a Jerremy.Zrejme počuli naše hlasy a tak vstali alebo boli hladní a tiež vstali.
„Dobré ráno deti." Pozdravil Jerremy.
„Dobre ráno." Odzdravili sme jednohlasne.
„Kedy ste vlastne vstali?" Opýtala sa rozospatá Any.
„Ja o 6:50." Ozvala sa Ema.
„No ja som vstal o siedmej."
„A prečo tak skoro?" Opýtala sa znova Any.
„Dnes musím ísť do banky niečo vybaviť a Emu chcem zobrať so sebou na takú "prechádzku"."
„Aha...a je to dobrý nápad?" Dodala Any.
„Nebojte sa Any vezmeme so sebou aj jedného strážnika,aby neboli nejaké problémy keď budeme v meste.Potom si chceme zájsť na menší olovrant do blízkej reštaurácie."
„Any veď ich nechaj,ak chcú ísť von nech idú.Sú už dosť veľkí na to,aby vedeli čo môžu a čo nie.k by bol okolo nich až príliš veľký rozruch tak sa vrátia nie?"
„Presne ako povedal ocko mami.To znamená,že sa o nás nemusíš báť."
„Veď dobre ja som a vás nechcela nijako dotknúť."
„Ale Any my sme to tak ani nebrali.My vieme,že sa o nás bojíte." Dodal som.
„Presne ako si povedal Michael.Som rada,že aspoň NIEKTO ma tu chápe." Povedala vtipne Any a na tom sme sa všetci zasmiali.
„Any moja drahá je ešte len ráno tak vieš,že ja a moje chápanie sú kúsok vypnuté." Vravel Jerry.
„To vieme hádam všetci tu prítomní." Opäť sme sa zasmiali.
„Ak dovolíte musím sa ísť prichystať."
„Pokojne choď." Povedala Ema.
Vstal som teda o stola a vybehol som hore priamo do kúpeľne.Dal som si extrémne rýchlu sprchu lebo bolo 7:35.Je najlepšie prísť do banky hneď ako otvoria lebo vtedy tam nieje kopec ľudí,čiže z toho vyplýva:málo ľudí,málo starostí o rozruchy.Za desať minút som bol osprchovaný a oblečený.Nakoniec som si upravil vlasy a v obývačke som čakal na Emu.Ema za mnou prišla presne o ôsmej.
„Môžeme ísť som hotová."
„Si krásna ako vždy."
„Lichotník jeden." Vravela a vyšli sme z domu.
Požiada som jedného strážnika,išiel s nami do mesta.Strážnik Berry súhlasil a šiel teda s nami.Ema sa ponúkla,že môžeme zobrať jej auto,ktoré jej otec daroval na okrúhlu dvadsiatku.Čiže to auto má štyri roky.vyzeralo vynikajúco bolo nepoškodené.ni jeden škrabanec a malo krásnu červenú farbu.Bolo to také auto pre 4-člennú rodinku.Ja som sadol za volant keďže ideme do banky,ktorá je takmer na konci mesta.Do banky sme dorazili okolo pol deviatej lebo tá americká premávka je totálna katastrofa a to bolo len osem hodín.Z auta sme vystúpili postupne,najskôr Ema potom ja a nakoniec strážnik Berry.Snažili sme sa byť čo najnenáadnejší.Strážnik sa ponúkol,že ostane pri aute a počká na nás.Keďže som mal oblečený čierny oblek a na očiach okuliare tak ma mohlo niekoľko ľudí vonku spoznať no zdalo sa,že je to v suchu.Len čo sme vstúpili do Gringot banky šli sme k tomu okienku kde sedí tá milá pani.
„Dobré ráno.Chcel by som vložiť na svoj účet sumu 125 miliónov,ktoré mám tu v kufríku."
„Iste pane,poprosím vás občiansky preukaz."
„Nech sa páči." Pracovníčka banky skontrolovala občianku a potom sme šli za ňou.
„Prepáčte,ale dnu môžete ísť len vy pán Jackson."
„To je v poriadku ja tu počkám." Odvetila Ema.
Ja som teda šiel za pracovníčkou,ktorá ma zaviedla k môjmu "boxu" kde som mal uložené všetky peniaze.Musel som naťukať bezpečnostný kód a potom sa box otvoril.Pracovníčka banky dala peniaze z kufríka do stroja,ktorý ich ešte raz prepočítal a potom ich dala k ostatným peniazom do boxu.Spoločne sme sa vyšli z miestnosti,ktorá sa zavrela a bola zabezpečená pancierovými dverami a číselným kódom.
„Ďakujem a dovidenia."
„Dovidenia pán Jackson."
Odzdravila pracovníčka a spolu s Emou sme odišli z banky.Vonku bolo pekne slnečno a teplo.Znova sme všetci nasadli do auta a ja som nás zaviedol do neďalekej reštiky na spoločný olovrant.O 9:15 sme sa všetci usadili v mojej obľúbenej reštaurácii a objednali sme si.Pozval som aj strážnika Berryho za to,že s nami dnes po celý čas bol.
„Pán Jackson naozaj ďakujem za toto veľkorysé pozvanie."
„Nemáte za čo,rád som to urobil naozaj."
„Ak sa smiem opýtať ešte sa niekde zastavíme či už pôjdeme k vám domov?"
„Nemusíte sa báť len čo sa najeme vraciame sa domov."
„V poriadku." Dodal strážnik a napil sa z kofoly,ktorú mu priniesla servírka.
„Musím povedať,že dnešný deň sa celkom vydaril nie?"
„Máš pravdu Ema dnes sme nemali žiadne ťažkosti ani nič podobné."
„Len,aby ste to nezakríkli pán Jackson."
„Prečo to hovoríte?,zdá sa vám,že sa niečo deje?" Opýtal som sa ustarostene.
„Nechcem maľovať čerta na stenu,ale ak sa tí ľudia vonku nepozerajú na vás tak potom som leví kráľ."
„Má pravdu Michael aj ja ich vidím."
„len nerobte žiadnu paniku.Ak nič nerobia nebudeme ani my.Prišli sme sa sem najesť a nie strachovať sa o naše životy." Povedal som.
„Dúfam,že máš pravdu poklad."
„Nič sa neboj som tu ja aj strážnik Berry.Všetko bude v poriadku."
Upokojil som Emu a v tom nám servírka priniesla objednané jedlá.všetci sme sa do toho d chuťou pustili.No čím dlhšie sme v tej reštaurácii boli tým viac ľudí sa do reštaurácie nahrnulo.Už to začínalo byť príliš okaté tak sme rýchlo dojedli,ja som zaplatil a odišli sme ako strely.Nastúpili sme do auta,ku ktorému sa nahrnuli ľudia,ale našťastie sme včas od nich zmizli.O desiatej sme boli doma.Any a Jerry sa nás pýtali či neboli nejaké ťažkosti a my sme im všetko povedali.Potom sme sa prezliekli do niečoho pohodlnejšieho ako je oblek a trávili sme čas ako rodina.
Komentáre
Prehľad komentárov
Gringot banka? To je z HP, ak sa nemýlim :P :DDDDDDDDD
Tam sa isto schovávajú zaujímave veci:D
Inak je tu mnoho pekných viet, ani ja sama by som také nevypustila zo seba, nepožičiaš mi niekedy tvoju tetku múzu?
GBY
.....
(Michelle, 13. 8. 2012 12:49)
Mnohokrát mi ukáže,že nieje iba jedna cesta,ale že existujú aj iné cesty či riešenia."
„No ak by si to zažíval denno-denne tak by ti to tiež liezlo na nervy tak ako mne."
Perličky na začiatok :) V tejto kapitole sa dá nájsť veľmi veľa pekných citátikov, alebo viet. Thanks.
A tá Gringot banka... nie je to z Harryho Pottera?? :D
jh00j
(Wendy, 4. 7. 2011 21:19)Gringot banka... ake "čarovne bezpečné miesto na úschovu penazi" :P:P:P
Fúha :D no dobe teda :D ale :
(domči, 5. 12. 2010 13:09)
„Nechcem maľovať čerta na stenu,ale ak sa tí ľudia vonku nepozerajú na vás tak potom som leví kráľ."...
LOL :D a Gringot Banka? :D no dobre :D
....
(Stanča, 20. 9. 2012 13:03)