Choď na obsah Choď na menu
 


27.kapitola Rozhovor

13. 11. 2010

MICHAEL

Asi okolo piatej hodiny Ema vešala vypraté prádlo vonku na šnúru.Keďže som si to všimol cez okno tak som zišiel dole a po tichu som sa k nej približoval.Nakoniec som ju zo zadu chytil okolo pása a hladil som ju po brušku a pusinkoval som ju na krk.Ona sa ku mne otočila a pobozkali sme sa.

„Michael povedz mi prosím ťa čo tu vonku robíš?" Opýtala sa.

„Akože čo tu robím,prišiel som predsa za tebou.Hore som sa už sám nudil."

„Rozumiem ti,ale je to pre teba riziko čo ak ťa niekto zbadá potom čo?"

„To neviem,ale nechcem celé dni trčať v jednej izbe."

„Toho som sa obávala,že ťa to prestane baviť a pokazí sa to."

„Počkaj teraz si asi nerozumieme.Ty ma nikdy neprestaneš baviť vieš dobre,že ťa ľúbim a som na tebe závislý,ale potrebujem si niekam vyraziť a nadýchať sa čerstvého vzduchu."

„Ja viem no bohužiaľ neovplyvním to,že si taký slávny a fanúšikovia ťa prenasledujú až na záchod." Zasmiali sme sa.

„Drahá moja za to nemôžem ani ja."

„No to by som netvrdila." Zaškerila sa.

„Ani nevieš ako si prajem byť normálny človek,ktorý môže ísť kam chce bez toho,aby za ním utekali besniaci sa ľudia alebo doliezaví novinári.Každý si totižto myslí,že ak som slávny a bohatý tak môžem všetko,ibaže tak to vôbec nieje.Nikto si nevie ani predstaviť,aký som bol osamelý a smutný.Možno najsmutnejší a najosamelejší na celej planéte."

„Och miláčik to ma strašne mrzí.Bola som hlúpa a bezohľadná ak som ti to dávala pred oči.Prepáč mi."

„Neospravedlňuj sa láska moja to si nemohla vedieť ani ty.Nikto to nevedel,ani moji rodičia.Vedel som to iba ja a moja nekonečná samota."

„Poď sem poklad môj."

Ema ma k sebe pritiahla a objali sme sa.Pri našom vrúcnom objatí som si všimol,že vo vedľajšom dvore stála akási staršia pani,ktorá sa na nás neprestajne dívala.Bola to naša susedka.Na moment odišla,ale potom sa vrátila aj s ďalšou ženou,pravdepodobne s jej dcérou lebo bola podstatne mladšia.Doslovne na nás čumeli a ja ako taký blbec som sa k nim priamo obrátil a potvrdil som ich klebety.Celý blok už vedel,že bývam s Emou v dome a teraz som im to len potvrdil.Len čo ma dobre videli stiahli sa do domu a už nevyliezli.Myslel som si,že ma chceli len vidieť,ale omyl.Do hodiny sa k nám dovalilo akési veľké auto.Keď sa Ema mrkla cez okno všimla si,že sú to novinári a nebolo ich málo.Niekto zo susedov im musel dať priamy typ kde sa nachádzam.Teraz máme po pokojnom nažívaní.Tí novinári sa k nám dobýjali silou mocou.Všetci sme začínali byť nervózni a nespokojní.

„Tak a čo bude teraz?" Opýtala sa Any.

„To neviem mami,ale panika nám nepomôže."

„A čo chceš robiť hm?,všetci susedia stoja na ulici a vykrikujú Michaelovo meno.Novinári nám tu vyklopkávajú na dvere ako splašení a tvoj otec chytá amok!"

„Mami upokoj sa dobre.Nejako to vyriešime neboj sa."

„Ja to vyriešim po svojom a rázne!"

Povedal Jerremy.Zdvihol telefón a zavolal políciu.Prišli pomerne rýchlo.Museli sa doslovne prebojovať cez tú bandu novinárov a zaklopali na dvere.Any šla ovoriť a pustila ich dnu.

„Dobrý deň prajem.Dostali sme od vás hlásenie,že vás obťažujú títo tam."

„Presne tak pán kapitán.Táto situácia je nezvládnuteľná a nevieme si rady."

„Môžeme ich odohnať,ale nemôžeme vám zaručiť,že sme neprídu zase zajtra alebo nabudúce."

„To nám chcete povedať,že máme smolu či čo?" Začal nervózne Jerry.

„Upokojte sa pán Smith áno.My to s nimi vybavíme a zaobstarám vám tu zopár chlapov na ochranu a jedno auto bude denne hliadkovať okolo tejto štvrte."

„Ďakujeme vám kapitán." Poďakoval som.

„Naozaj nieje začo pán Jackson je to naša práca."

Odvetil kapitán a privolal si posily.Do hodiny bola celá štvrť vyčistená od tých hnusných sliedičov.Predo dvermi stáli traja muži a policajné auto tu hliadkovalo dva krát za hodinu.Potom sme sa všetci upokojili a sadli sme si do obývačky na Jerryho prosbu.

„Môže mi niekto z vás vysvetliť čo to malo znamenať? Začal na podiv pokojne.Čakal som od neho výbuch.

„Oci ja ti to vysvetlím..."

„Je to moja vina Jerry." Skočil som Eme do reči.

„Prosím?,tvoja vina?"

„Áno.Ja som totiž vyšiel za Emou na dvor kde vešala prádlo na šnúru.Tam nás zbadala jedna suseda aj s dcérou."

„Michael to nieje tvoja vina." Povedala Any.

„Tá prekliata zvedavá babizňa.Do všetkého strká ten svoj zvedavý nos."

„Jerry čo to hovoríš?"

„A nieje to pravda?,tá stará baba Kelly Madison sa stará o všetkých naokolo iba o seba nie!"

Kým sa rozprávali Jerry a Any ja som sa po tichu Emy spýtal kto je to tá Madison.

„To je tá najväčšia klebetnica a ohováračka z tejto štvrte.Nie raz sa s ňou môj otec pohádal tak,že na nás zavolala políciu.Vždy sa však preukázalo,že ona bola na vine." Pousmiali sme sa.

„Jerry ty si mal s tou ženskou už dosť problémov nepridávaj si ešte ďalšie."

„Ale ja si nič nepridávam.Keby si len vedela ako strašne mi tá osoba žerie nervy a energiu tak by si mi neverila."

„Nemusím veriť,vidím to."

„Takže,aby sme pre budúcnosť predišli takýmto nezhodám chcem požiadať Michaela o to,aby sa čo najmenej ukazoval vonku iba ak to bude fakt nutné."

„To som už pochopil Jerry." Sklonil som hlavu.

„Michael,viem si predstaviť,že je to pre teba veľmi ťažké,ale musíš to urobiť."

„Nechcem sa vás nijako dotknúť Jerry,ale nemáte ani poňatia čo je to byť prenasledovaný a zahnaný do kúta."

Postavil som sa a odišiel som do izby.Nasmeroval som si to priamo do kúpelne a opláchol som si tvár teplou vodou.Onedlho za mnou prišla aj Ema.

„Si v poriadku Michael?"

„Som nemaj obavy." Utrel som si tvár.

„Miláčik čo ťa tak sužuje?"

„Ja si neviem pomôcť,ale tvoj otec sa hraje na veľkého dobráka no stále do mňa iba rýpe a uráža ma.Povedz mi čím som si toto zaslúžil?"

„Máš pravdu to o mojom otcovi,ale je to môj otec aj napriek všetkým chybám.Pozhováram sa s ním."

„Nemusíš sa s ním zhovárať lebo to chcem urobiť ja."

„Michael neviem či je to dobrý nápad."

„A to sa ho mám báť do konca života?,je to môj budúci svokor pre Boha.Takto nemôžeme žiť pod jednou strechou predsa."

„Máš úplnu pravdu,ale teraz na to nieje vhodný čas ver mi."

„A kedy bude?"

„Teraz sme všetci podráždení a nervózni,počkaj do zajtra."

„Mrzí ma to no nemôžem už viac čakať.Musím sa s ním čo najskôr porozprávať."

„Ak inak nedáš tak teda choď.Držím ti palce,aby si dosiahol to čo potrebuješ."

„Ďakujem." Objali sme sa a pobozkali.Potom som zišiel dole.Prostúpil som k Jerrymu.

„Jerremy musím sa s vami rozprávať."

„A nepočká to do zajtra?"

„Je to naozaj súrne a nepočká to do zajtra."

„Fajn tak hovor."

„Medzi štyrmi očami Jerremy."

„Ja nemám žiadne tajnosti pred svojou ženou."

„O vaši manželku nejde je to iba medzi nami dvoma."

„Dobre,poďme teda do mojej pracovne." A tak sme šli.

„Posaď sa Michael.Prosím." Poukázal na kreslo.

„Vďaka.Teraz by som prešiel k veci."

„Len do toho počúvam ťa,aj keď neviem čo je také súrne,že to musíme preberať práve dnes."

„Myslím,že to dobre viete Jerremy.Budem k vám úplne priamy a nebudem chodiť okolo horúcej kaše.Od vás vyžadujem presne to isté."

„Tak fajn,hovor už prosím ťa." Pousmial sa.Mal som pocit akoby sa mi vysmieval.

„V prvom rade si chcem s vami urovnať zopár dôležitých vecí.Aby sme začali s čistým stolom rád by som hovoril o tom čo bolo pred ôsmimi rokmi.Len,aby vám bolo už navždy jasné tak ja som Eme nikdy vedome neublížil.Nikdy som o nej škaredo nehovoril ani som nešpinil meno jej rodiny.Viem,že bola chyba to,že som sa jej tak rýchlo vzdal.Bol som zbabelý a nepostavil som sa za to čomu som bol vždy verný,Láske.Môj otec ma zahnal do kúta a ja som sa mu nepostavil.Bál som sa ho na toľko,že som prišiel o najdrahšiu osobu v mojom živote.Osud sa so mnou nepekne zahral a trpko som to oľutoval.Každý deň som sa obviňoval z toho čo sa stalo.Nemohol som dobre spávať a do ničoho sa mi nechcelo.Neraz som sa snažil nájsť Emu,ale bohužiaľ ste sa presťahovali na druhý koniec mesta a ja som bol z toho zúfalý.Pred ostatnými som musel predstierať,že je všetko v pohode,aby ma otec zasa neurážal a nevysmieval sa mi.On to totižto robieval často a veľmi často ma bil bez príčiny.S našim rozchodom som sa dlho nemohol vyrovnať.Iné dievča okrem Emy som si nechcel k telu ani pripustiť.Netvrdím,že to neboli pekné dievčatá,ale nemohol som nedalo sa.Potom som sa na párty môjho priateľa Chrisa dozvedel,že je zasnúbený práve s Emou.To ma strašne dostalo a nevedel som čo mám robiť.Vtedy som si prial zomrieť.Strašne sme sa s Emou u Chrisa v kuchyni pohádali povedala mi veci,aké by som od nej nečakal.Vtedy sa vo ne niečo zlomilo a odišiel som.Zhruba týždeň som nechcel nič jesť iba som popíjal čaj alebo kapučíno po prípade vodu.Prvé jedlo,ktoré som do seba dal ma donútila zjesť naša dlhoročná slúžka Sarah.Ona ma postavila na nohy a dala ako-tak do kopy.Či už som chcel alebo nie musel som sa dať do poriadku lebo ma čakal Bad Tour.Vtedy som riešil veci okolo Touru.Za ten čas som sa nejako s Emou spriatelil a zas naopak pohneval s Chrisom.Bol to ako začarovaný kruh,mal som pocit,že niet východiska.Bol som rozhodnutý,že Emu nechám tak.Nechcel som ublížiť Chrisovi ani Eme.Citom sa však nedá rozkázať ani povedať nie,celé dni som myslel len na Emu čo práve robí,ako sa vlastne má a najviac som sa obával dňa jej svadby s Chrisom.Boli to pre mňa strašné muky lebo ja som bol hlavný družba,ktorý podáva prstene manželom.Moje srdce vtedy chcelo vyskočiť z mojej hrude a puknúť od žiaľu.Obrovské prekvapenie pre mňa bolo to,že práve Chris sa Emy vzdal.On povedal nie keď sa ho oddávajúci kňaz pýtal,ale to iste viete lebo ste tam samozrejme boli.Na jednej strane som sa potešil no na druhej mi bolo Chrisa neskutočne ľúto.Nikdy som nechcel rozbiť nijaký vzťah,ale Chris nebol slepý a vedel,že Ema a ja sa ľúbime.On sa o nás dozvedel len mesiac pred ich svadbou.Bol to pre neho rovnaký šok ako aj pre mňa lebo ja som nevedel,že Ema mu to vravela a tak prišiel za mnou a zopár mi vrazil.Dobre som ho chápal a vinil som sa za to.Nuž od ich nepodarenej svadby prešlo zopár dní a my sme sa začali schádzať.Nejako sme sa dali do kopy a teraz sme šťastne zasnúbení,ako tiež dobre viete."

„No musím sa priznať,že to čo si mi povedal mi naozaj poriadne vybilo dych.Ja som nevedel o všetkom čo si mi tu povedal,Ema nám všetko nehovorila.A úprimne mrzí ma to ako som sa k tebe správal a ešte viac ma mrzí to,že čo som si o tebe až doteraz myslel.Bol som hlupák a egoista zahľadený do seba a nepozeral som na šťastie vlastnej dcéry.Vieš hrozne som sa na teba hneval a asi som tebou aj opovrhoval pre ten váš legendárny rozchod.Bol som na tom,že to ty si pustil Emu k vode lebo ona nám povedala iba to,že ste sa rozišli no nepovedala nám ako ste sa rozišli rozumieš.Michael úprimne ma to všetko mrzí a vo všetkom si mal pravdu.Bol som strašna pretvárka a bol som nespokojný,že ste spolu žačali chodiť.Preto som ti navrhol,aby si tu býval lebo som vás chcel mať na očiach.Hanbím sa za všetky tie moje trápne výstupy a reči."

„Ďakujem za úprimné priznanie Jerremy.Som rád,že ste si uvedomili kde ste spravili chybu.Netušil som,že budete takto reagovať,ak mám byť úprimný pripravoval som sa na najhoršie."

„To mi neuveríš,ale aj ja som čakal nejakú ostrú výmenu názorov Michael." Obaja sme sa zasmiali a podali sme si ruky na uzmierenie.

„Teraz ak by si nenamietal poďme sa navečerať."

„Súhlasím,už som hladný ako vlk."

Spoločne sme vyšli z pracovne vysmiati ako dve slniečka a nasmerovali sme si to rovno ku stolu.Any sa postavila zo stoličky a spolu s Emou nám priniesli večeru.Všetci sme sa pred večerou pomodlili a začali sme jesť.Večera bola vynikajúca tak ako vždy.Any bola perfektná kuchárka a obľúbil som si ju ako vlastnú mamu.Týmto dňom a dnešným rozhovorom s Jerremym som bol šťastný a utužil som svoju mienku o šťastnej rodine.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

....

(Stanča, 20. 9. 2012 12:59)

Tak teraz si mi vyrazila dych. V pozitívnom slova zmysle.
Každú vetu, jednu za druhou som hltala naplno. Zatiaľ najlepšia kapitola, akú si zo seba vypustila.
Slová, ktoré si vložila Michaelovi do úst - fantázia :*
GBY

....

(Michelle, 13. 8. 2012 12:28)

Iné dievča okrem Emy som si nechcel k telu ani pripustiť.Netvrdím,že to neboli pekné dievčatá,ale nemohol som nedalo sa." - TOTO a rovnako tak aj všetko ostatné, čo Michael v tej chvíli vypustil z úst. Wow, wow, wow! Monológ hodný iba Michaela! :-* Každé jedno slovo som ti zhltla aj s navijakom, úžasne vybrané slová, presne zapadajú k Michaelovi a jeho charakteru!
Mimochodom, vždy na to zabudnem, ale ako čitateľa ma zaujímajú otázky, ktoré si ešte nevyjasnila. Kde pracuje Ema? Čo robí? Myslím, že to tam ešte nebolo spomenuté, dúfam, že som niečo nepreskočila... Teším sa na ďalšie časti :)

jééé

(Wendy, 4. 7. 2011 20:20)

že wáááá

Super:-*

(Katra, 18. 11. 2010 22:14)

no peknééé

(baja, 18. 11. 2010 17:35)

super :D

(domči, 15. 11. 2010 18:01)

krasna kapitolka :P pis dalej moja

ulik15

(ulik15, 14. 11. 2010 14:08)

pekneeeeeeeeeeeeeeeeeeee opeť to píšem .....

:-)

(Tia_nQa, 13. 11. 2010 16:14)

Jéééj :-) zlaté to je :-) keby som mala viac času ako mám, tak by som to všetko čítala.. ale... čas nemám.. :-((

no konečne si to vyjasnili

(bubik, 13. 11. 2010 15:24)

super božsky pribeh

JANULIK

(JANULIK, 13. 11. 2010 15:05)

Super neviem čo napísať ... si talent :)