Choď na obsah Choď na menu
 


26.kapitola Johny

2. 11. 2010

EMA

Hneď ako sme si s MIchaelom sadli za stôl a obedovali,tak som povedala mojim rodičom ako sme sa s Michaelom rozhodli.Moja mama nás podporovala ako vždy,ale to sa o mojom ockovi nedá povedať s istotou.Viem,že nám praje,aby sme boli šťastní no niekedy mám pocit akoby nám robil napriek náročky.

„Michael,nič v zlom,ale podľa mňa je tá sála,o ktorej tu Ema hovorila je úplne zbytočná.Pozri sa na to takto,náš dom nie je prepychový,ale je dosť veľký na to,aby ste sa tu mohli zabaviť a celkom zadarmo."

„Ja vám rozumiem Jerremy,ale nám nejde o to či to bude zadarmo alebo nie.Chceme sa zabaviť s našimi priateľmi po našom a nechceme vám znepríjemňovať celý večer.My s Emou sme ešte stále mladí a plní energie.Neviem či by ste chceli vidieť našich priateľov pod vplyvom alkoholu ako vystrájajú."

„Chápem Michael,ale opýtam sa ťa jednu vec a dúfam,že mi odpovieš.Koľko máš rokov?"

Keď som dostal túto otázku,ktorá sa na mňa vrhla ako prívalová vlna chvíľku som bol dezorientovaný a cítil som,že mi je akosi horúco.Mal som pocit,že sa červenám lebo som mal teplé líca.

„Prepáčte,ale trochu ste ma svojou otázkou zarazili."

„To som nechcel,ak nechceš nemusíš mi odpovedať."

„Nie,to je v poriadku naozaj.Mám 29 rokov.Je to ľahko zapamätateľné lebo Ema má o päť rokov menej."

„Fajn.Cením si,že si mi odpovedal s takým pokojom."

„Prečo by som nemal byť pokojný? Je to predsa normálna otázka,aj keď som si myslel,že poznáte môj vek."

„Vieš väčšina ľudí nerado hovorí o svojom veku,tak som si myslel,že ani ty o tom nechceš hovoriť."

„Oci,kam týmto smeruješ? Pýtaš sa Michaela také somariny."

„Nepýtam sa ho somariny dcérka.Opýtal som sa ho preto lebo som nevedel,že koľko má rokov.A potom som to chcel vedieť na to,aby som si urobil obraz o akú zábavu by šlo v tej sále,ktorú si chcete zaplatiť."

„Nič v zlom Jerremy,ale trochu ma znepokojil váš postoj k danej situácii.Začínam mať dojem,že ak sa nesplní to čo chcete vy tak sú nápady každého vôkol vás hlúpe a zbytočné."

„Michael,vyprosím si ten tón,ktorým sa so mnou bavíš!"

„A ja si vyprosím spôsob,akým nám chcete "pomôcť"!"

„Tak to by už STAČILO!" Vykríkla Ema.

„Otec načo bolo dobré,aby si sa rýpal do nášho rozhodnutia čo?,nerozumiem aký to malo zmysel?,obaja sme sa rozhodli,že chceme mať tanečnú sálu lebo tam sa budeme zabávať s našimi priateľmi ako každý iný mladý manželský pár.Čo je na tom nepochopiteľné!?"

„Ema,ja som to takto nechcel,ale on..."

„Žiadne on otec.V tomto prípade dávam za pravdu Michaelovi lebo on neurobil nič zlé,len si stál za slovom.Ak to nevieš pochopiť tak my odtiaľto odídeme niekam do hotela."

Odrazu sa do debaty zapojila aj Any.Celý ten čas len sedela a počúvala našu hádku.Prekvapovalo ma,ako premýšľa a ako sa snaží vyhovieť obom stranám.

„Ema,ty by si nemala zachádzať do takých extrémov iba pre zopár výmien názorov.Jerremy poď so mnou do kuchyne."

„Prečo by sme chodili do kuchyne?"

„Okamžite Jerremy!"

A tak teda obaja šli do kuchyne a zavreli za sebou dvere.Teda "zavrieť" ich mohli aj kúsok jemnejšie.Mal som pocit viny na tom čo sa tu práve stalo.Bolo mi to veľmi trápne a nepríjemné.S Emou sme si sadli a dojedli sme náš obed.

„Môžeš mi vysvetliť načo sme prišli do kuchyne?"

„Jerremy čo sa to s tebou deje hm?,ešte ráno si Michaela vítal do našej rodiny a o pár hodín neskôr ho kritizuješ?,uvedomuješ si čo to znamená pre Emu?,chceš,aby odtiaľto na dobro odišla čo?"

„Ja neviem čo je to so mnou Any.Jednoducho mi nesadlo to o čom sme sa bavili.Myslím si,že vymýšľajú samé hlúposti a o tom svedčí práve tá debilná sála!"

„Si naozaj divný Jerry.Riskuješ,že prídeš o svoje jediné dieťa kvôli nejakej sále.Veď ty si neuvedomuješ,že ničíš vzťah so svojou dcérou a dobre vieš,že Ema ľúbi Michaela a nevzdá sa ho aj keby sa s tebou nemala rozprávať celý život."

„Áno,ja viem.Viem,že ho miluje aj keď jej už raz ublížil."

„On nie,ale jeho otec už si to zapamätaj Jerry."

„Dobre tak jeho otec,ale on mohol predsa niečo urobiť nie?"

„To už ty nerieš prosím ťa.Nech to bolo ako koľvek teraz sú opäť spolu tak im to láskavo nepokaz a vzchop sa!"

Moja mama onedlho vyšla z kuchyne a prisadla si k nám.Napila sa pohára vody a pokračovala v jedení obeda.

„Čo ste tam robili mami?" Opýtala sa Ema nesmelo.

„Vieš Ema s tvojim ockom sa niečo deje a ja neviem čo je to no značne mu to stúpa do hlavy."

„Ako to myslíš?"

„Všimla som si,že rýchlo mení rozhodnutia a je náladový a rapídne sa zmenil."

„Chceš mi povedať,že ťa už nemá rád?"

„Ale nie,v tom to nie je.Vyzerá to tak,že sa stále nevyrovnal s tým,že znova chodíš s Michaelom."

„To znamená,že máme odísť či čo?"

„No to znamená,že by sa mal tvoj otec a Michael poriadne porozprávať ako muž s mužom."

„Viete Any ďakujem vám,že ste sa ma pred ním zastali,ale ja sa ho bojím.Nemám proti nemu nič a ak to inak nejde porozprávam sa s ním."

„Nemusíš sa ho báť Michael on ti nič nespraví,ale teraz nie je vhodný čas na rozhovor s ním.Je dosť nervózny a normálna reč s ním nebude.Ešte viac by sa do teba pustil.Počkaj čo bude večer alebo až zajtra."

„Tak fajn.Počúvnem vás a ďakujem vám."

„Nemusíš mi ďakovať Michael,len proste neznesiem ak je Jerry takýto."

Keď sme sa dorozprávali a dojedli pomohla som mame s riadmi.Môj otec si šiel ľahnúť.Michael bol v izbe a sprchoval sa.

MICHAEL

Tá dnešná hádka pri obede bola hrozná a takto som si sobotňajší obed nepredstavoval.Asi tisíc krát som oľutoval ,že som sa neovládol a lial som olej do ohňa.Táto dobrá sprcha mi pomohla,aby som na to toľko nemyslel.Asi o 15 minút som vyliezol zo sprchy a uterák som si obkrútil okolo pása.Bol to dlhý uterák.Bál som sa,aby som sa nepošmykol na tých kachličkách v kúpeľni.Potom som si utrel vlasy do uteráka a trošku som si ich vyfénoval.Nakoniec som vyšiel z kúpeľne iba v tom uteráku a chcel som si zobrať veci no nevedel som,že v izbe je aj Ema.Keď som si povyberal veci zo skrine a otočil som sa tak som zbadal Emu ako sedí na posteli a pozerá sa na mňa.Pravdupovediac ak by sme boli manželia skončilo by to rozprávkovo,ale keďže sme neboli mohol som sa na ňu akurát tak usmiať.

„Ema,čo ty tu robíš?"

„No pokiaľ viem toto je naša spoločná izba a pred chvíľkou som sem prišla.Vidím,že si bol v sprche."

„No áno b..bol som." Akurát teraz som sa musel zakoktať.

„Ako roztomilo koktáš,si v rozpakoch z toho,že som tu?"

„Vieš trochu aj som.Ja som veľmi hanblivý." Začervenal som sa.

„To nevadí miláčik ja ťa predsa nezabijem pohľadom." Naraz sa ku mne dovalila.Celý som stŕpol.

„Michael,Michael ty sa ma bojíš?"

„Nebojím,len by som nechcel porušiť svoje zásady a ty by si tiež nemala."

„Ale ja nič neporušujem Mickey,iba sa na teba pozerám a hladím ťa po tváričke."

„To je naozaj veľmi milé,ale..."

Nestihol som dopovedať lebo ma Ema začala bozkávať.Nevedel som čo mám robiť.V jednej ruke som mal oblečenie a v druhej ruke som držal Emu.Nemohol som sa nabažiť jej bozkov boli také sladké horúce,že som chcel viac,ale nemohol som.Vedel som,že ak to urobím bude to zlé.Musel som sa od nej odtrhnúť.

„Stalo sa niečo?"

„Nie,nič sa nestalo,ale nemôžem v tom pokračovať teda aspoň nie s takou intenzivitou."

„Rozumiem."

„Nevysvetľuj si to zle láska.Veľmi sa mi páčiš a strašne po tebe túžim no musíme sa ovládať.Sľubujem ti,že keď sa vezmeme nebudeš nič ľutovať.Urobím ťa tou najšťastnejšou ženou pod slnkom.Ver mi prosím."

„Verím ti poklad a teším sa na náš spoločný život."

Vravela a pobozkali sme sa.Potom som sa vrátil do kúpeľne kde som sa obliekol a upravil si vlasy.Keď som to spravil vrátil som sa k Eme a spolu sme pozerali telku.Práve dávali nejakú rozprávku od Walta Disneyho.Myslím,že to bol Shrek.Mal som pravdu lebo som sa pozrel do programu.Bola to krásna rozprávka a mala krásny a šťastný koniec.Po rozprávke sme si s Emou ľahli a zaspali sme.Snívali sa mi samé krásne sny.Nechcel som sa zobudiť,ale musel som lebo ma zobudila Any.

„Any?,čo sa deje?" Opýtal som sa pošepky.

„Poď dole niekto ťa tu hľadá."

„A kto je to,predstavil sa?"

„Vraj sa volá Johny Gold."

„Aha dobre už idem."

Potichúčky som vstal,obul si papuče a šiel som dole.V obývačke na mňa čakal slávny Johny.

„Čau Michael,ako sa máš šampión?"

„Ahoj Johny,ako si ma našiel?"

„Ty si smiešny Michael veď sám si povedal,že teraz budeš bývať tu aj s Emou kým sa nedostavia ten tvoj Neverland."

„Ach áno už si spomínam.A čo si chcel hm?"

„Chcel som ťa vidieť."

„No to určite a načo máš potom ten kufrík čo?"

„Bystrý chlapec.V tomto kufríku je tvoja "výplata"."

„Čo?,aká výplata?"

„Peniaze zarobené z tvojho Bad Touru."

„Samozrejme,takmer by som na to zabudol."

„No vidíš a práve preto tu máš Johnyho,aby si nezabudol na nič."

„Dobre teda.Koľko máš v tom kufríku."

„Smeješ sa,ale počkaj keď započuješ tú cifru.Padneš na zadok ako bábo."

„Tak už hovor lebo padnem na zadok aj bez tej správy."

„Fajn.Máš tu presne na dolár 125 miliónov dolárov."

Tak po tejto informácii som si naozaj musel sadnúť na gauč a zhlboka to predýchať.Pýtal som sa sám seba odkiaľ sa mohlo nazbierať toľko peňazí.

„Johny nepomýlil si sa pri tom čísle?"

„Nie,kdeže Michael.Nepočítal som to ja,ale stroj a ten sa nikdy nemýli."

„Fúha čo ja budem s toľkými peniazmi robiť."

„To nechám už na teba kamarát.Musím ísť mám ešte niečo maj sa."

„Ahoj,ahoj."

Ešte chvíľu som sedel na gauči a rozdýchaval to.Potom som vzal kufrík a odniesol som ho hore do izby.V tom sa pomaly zubúdzala Ema.

„Čo to máš v rukách Michael?"

„Toto sú peniaze z Bad Touru."

„A kto ich priniesol?"

„Bol tu Johny."

„A...?"

„Čo a?"

„No,že koľko tam máš?"

„Radšej sa niečo chyť lebo keď som ja počul tú cifru musel som si sadnúť."

„Už sedím."

„Je tam 125 miliónov dolárov."

„ČO?" Vykríkla.

„No dobre si počula.Ani ja som tomu nemohol uveriť."

„A kde tie peniaze vlastne použiješ?"

„To sám neviem.Som z toho zmätený.No najpravdepodobnejšie bude ak časť z peňazí použijem na zariadenie nášho domu Neverlandu."

„To znie rozumne."

„Hej.Uvažoval som aj nad tým,že čiastku peňazí by som poslal hladujúcim deťom do Afriky a do detských domovov."

„Ty si taký zlatý Michael vieš sa vcítiť do tej beznádejnej situácie."

„Neznesiem ak nejaké dieťa trpí alebo má nedostatok niečoho.Trhá mi to srdce."

„Viem si predstaviť."

Počas rozhovoru s Emou som odložil kufrík do skrine a zajtra pôjdem dať tie peniaze do banky na svoj účet.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

....

(Michelle, 13. 8. 2012 12:05)

Jesus, toľké prachy! :-O Veď toľko ani jeho dom v Neverlande podľa teba nestál :D A takto mu ich nosiť domov v kufríku, poprvé by sa tam ani nezmestili a po druhé, pri prvom dome by Johnnyho obrali do posledného štvrťáka :D
Ale aj tak sa mi to páčilo, bolo to zábavné. A špeci pochvala za pasáž, kde Michael zabudol, že Johnnymu povedal kde sa bude nachádzať! Michael mal trošku zlú pamäť, takže tu si trafila klinček po hlavičke! ;)

božééé

(Wendy, 4. 7. 2011 20:08)

neviem, peniaze by mal mať na pár účtocj v Švajčiarsku. teda skor, ako ich mat v kufriku v skrini... to je nepraktickeeee

...

(Sorbonica, 20. 11. 2010 17:45)

Krásne =) Aj to s tou Afrikou...Like It =)

=))

(baja, 18. 11. 2010 17:34)

laksa k majklovi

(peťa, 10. 11. 2010 18:31)

boze to ake je zlate...hlavne ta cast s tymi detmi.. :)) proste umriem z neho aky je zlaty :))

krasnucke :)

(domči, 9. 11. 2010 10:00)

nemam slov :)

:-)krasne

(Katra, 3. 11. 2010 14:04)

ulik15

(ulik15, 2. 11. 2010 18:21)

jeeeeeeeee krásne

suuperr kks krasnee krasne :D

(bubik, 2. 11. 2010 15:23)