22.kapitola Ešte pár dní láska
Ema
Včera som šla spať neskoro a celý ten čas som hrala s rodičmi žolíka.Keď som však šla do postele znova mi prišlo smutno lebo tam nebol Michael.Zaspávala som trošku smutná z tej samoty.Ráno to bolo o niečo lepšie lebo čím prejde viac dní tým skôr bude Michael doma.Dnes som sa zobudila svižne okolo ôsmej.Prehodila som na seba župan a šla som si spraviť niečo pod zub.Asi o desať minút vstali moji rodičia.Boli dobre naladení lebo už od rána sa k sebe milo správali a pusinkovali sa ako 15-roční.
„Dobré ránko rodičia."
„Dobré ráno Ema.Vyspala si sa po včerajšom hracom dni?" Opýtala sa mama.
„Ale áno nerob si starosti a čo vy?"
„No,my sme spali fajn je tak ocko?"
„Správne mamička." Zasmiali sa.
„Čože máte takú výbornú náladu?"
„Asi sa vraciame do našich mladých čias."
„Aha rozumiem." Nerozumela som ani slovo čo mi mama povedala.
„Už si raňajkovala?" Opýtal sa ocko.
„Práve si robím papaníčko."
„Spravíš aj nám?" Ocko na mňa vrhol také psie oči,ktorým nikdy neodolám.
„Iste oci považuj to za hotové."
„Ďakujeme Ema si náš najcennejší poklad."
„To som už niekde počula oci." To hovoril ocko vždy keď som pre neho niečo spravila.
Rodičia sa pobrali na terasu a čakali kým im prinesiem niečo na raňajky.Stále sa iba smiali a kecali o niečom.Moja mama mala neskutočne chytľavý smiech.Stačilo ak sa zasmiala a bolo o zábavu postarané.Sebe som spravila na raňajky sendvič a rodičom som urobila to čo majú radi a to boli toasty s jahodovým džemom.K tomu som im naliala pár deci multi džúsu a mohli papkať.Prisadla som si k nim a spolu sme raňajkovali.
„Michael sa ti už ozval?" Začal ocko.
„Ehm,nie nezavolal mi.Pravdepodobne bol unavený z koncertu."
„Aha a nevieš kedy sa vráti domov?"
„Ocko dávaš mi ťažké otázky hneď z rána.Nič zatiaľ neviem a ak budem vedieť oznámim vám to."
„Prepáč,nechcel som ťa nahnevať."
„Nie,nenahneval si ma ocko len nie som dostatočne informovaná ja sama chápeš?"
„Chápem dcérka."
„To je super.Počujte nemám dnes náhodou vypadnúť z domu?"
„Ako to myslíš?"
„Či vá tu nemám nechať samých?"
„Prečo by si mala?"
„Ja len tak." Zaškerila som sa po pod nos.
„Ty jej rozumieš?" Spýtala sa mama ocka.Ocko to zrejme pochopil a tiež sa zasmial.
„Tak vysvetli mi to niekto konečne?"
„To ti poviem neskôr drahá teraz len pokojne jedz." A zasa sa zasmial.
Po raňajkách som sa dala dokopy a zapla som telku.Celý čas som bola myšlienkami s Michaelom.
MICHAEL
Včerajší koncert bol perfektný som s ním spokojný.Zatiaľ sa mi podarilo všetko čo som chcel.Dnes som vstal vybubaný do ružova a bol som veľmi spokojný s mojim včerajším výkonom.Fanúšikom sa to páčilo a chceli toho stále viac.Keď som vstal z postele zavolal som na recepciu a objednal som si raňajky na izbu.Dovtedy som si porovnal posteľ a na rýchlo som sa osprchoval.Šup,šup som sa obliekol a vtedy mi zaklopal poslíček na dvere.Pekne som mu zaplatil a nechl som mu aj tringelt.Tie moje raňajky rozvoniavali snáď po celej chodbe.Bola to úžasná vôňa a dráždila moje chuťové poháriky.Neodolal som a otvoril som poklop.Myslel som,že mi sem priniesli švédsky stôl.Mal som tam snáď všetky jedla,ktoré mali v menu.Mal som tu lievance,po ktorých stekala sladká poleva,hrianky potreté voňavým cesnakom,omeletku s banánmi,dva druhy šalátov a čo ja viem čo ešte.Mne najviac ulahodili tie lievance a tá omeleta.Z každého som trošku schrumal a potom som si umyl zuby a upravil si svoje husto kučeravé vlásky.Do pol hodiny som bol hotový.Znova som zavolal na recepciu nech prídu pre ten vozík s jedlom.Keď ho odniesli sadol som si do kresla a zapol som si mobil.Potom som okamžite zavolal Eme.
„Prosím?"
„Ahoj láska to som iba ja ako sa máš?"
„Michael,miláčik som rada,že voláš robila som si starosti keď si mi nezavolal včera večer."
„Prepáč,ale bol som strašne unavený z koncertu a prvé čo som zbadal bola posteľ."
„To je v pohode a ako bolo hovor?"
„Vieš čo bolo to úžasné neviem to opísať slovami to musíš jednoducho zažiť láska,ale dopadlo to brilantne."
„A budeš mať aj koncert v L.A však?"
„Samozrejme to bude záver môjho koncertovania."
„To je bezva lebo som kúpila lístky pre mňa a rodičov,chceme ísť na koncert."
„To je skvelá správa Ema som rád,že prídete."
„Áno,bol to môj nápad a ocko s tým súhlasil."
„Teším sa,že tam budete a môžem zariadiť,aby ste mali V.I.P miesta čo povieš?"
„To znie sľubne drahý.A kedy sa vraciaš domov?"
„Fúha,Johny spomínal,že do L.A prídeme približne o 4 alebo 5 dní."
„A prečo až tak dlho budeš prečo? Spomínal si týždeň a toto vyzerá na dlhšie."
„Viem,že som ti to vravel,ale ja neovplyvním dĺžku letu a tiež mám po každom koncerte necelý deň na obhliadku mesta alebo inak povedané mám oddychový čas pre seba.Ak by som spieval bez prestávky tak by som asi umrel."
„To by som nechcela bola by ťa škoda ako speváka." Uškrnula som sa do telefónu.
„No to ti pekne ďakujem,že ako speváka."
„Žartujem pokladík bolo by ťa škoda ako človeka s obrovským srdiečkom a potom až ako umelca a to ostatné.Preto som sa pýtala kedy sa vraciaš lebo to zaujíma aj môjho ocka aj mamu."
„Rozumiem a ako som vravel najskôr tak o 4 či 5 dní budem v L.A skôr sa to nedá."
„Tak dobre aspoň,že to viem."
„Ešte niečo by si sa chcela spýtať alebo je ti ešte niečo nejasné princezná?"
„Už nič mojko len toto som chcela vedieť."
„Ema,musím ti povedať,že mi neskutočne chýbaš a dokonca som sa raz pristihol ako sa zhováram sám so sebou."
„To vážne Michael?"
„Teraz neklamem tak to bolo predstavil som si,že som s tebou a rozprával som sa sám so sebou."
„To sú mi veci." Rozosmiala som sa.
„Teším sa na teba láska."
„Aj my sa tešíme na teba Mikey a hlavne ja."
„Viem.Milujem ťa."
„Aj ja teba milujem Michael."
„Pekný zvyšok dňa lásočka moja."
„Ďakujem nápodobne bobáčik."
„Bobáčik? To je chutné."
„Ak hovoríš,tak ťa tak budem odteraz volať čo povieš?"
„Pokojne môžeš."
„Dobre bobáčik maj sa pekne."
„Aj ty ahoj."
Po telefonáte s mojou láskou som sa hneď cítil lepšie a spokojnejšie.Hneď ako som vložil mobil do vrecka zašiel som do vedľajších dverí kde bol Johny a zaklopal som.
„Ahoj Mikey čo potrebuješ šampión?"
„Chcel by som vedieť,že ako dlho sa zdržíme v Paríži?"
„No teraz máš volnejšie odlietame až zajtra o desiatej takže máš celý deň voľno."
„Okay Johny dík za info."
„Ty počúvaj odkedy používaš slang?"
„Od vždy len som to nedával najavo.Čau slečinka."
„Maj sa šampión."
Johny na mňa pozeral ako na zjavenie keď som tam začal hovoriť slangovými slovami.A dorazilo ho keď som mu vravel slečinka.Johny je fajn chlapík a vždy vie význam mojich slov a nikdy to nepochopí v zlom.To sa mi na ňom páči,že je taky pohodový človek a netrápi ho názor ostatných.Cestou z hotela som vzal asi štyroch chlapcov na prechádzku.Vždy som si chcel pozrieť Paríž a tu Eifelovú vežu.Bola poriadne vysoká a krásna.Fascinovala ma stavba tej veže a to ako dlho tam už stojí.Keď som si pozrel vežu chcel som si pozrieť nejaké parížske umenie a múzeum.Moja prehliadka trvala približne do obeda teda do druhej po obede.Keďže sme boli v meste tak sme sa tam aj najedli.Môj obed v meste pomaly vyvolával rozruch u ľudí a už sa začínalo zhromažďovať okolo reštaurácie kde sme jedli.Jeden z ochranky kecal niečo do vysielačky.Pravdepodobne volal posily lebo tých ľudí stále pribúdalo.Do pol hodiny prišli tri autá parížskej polície a jedno auto s našimi chlapcami (SBS).Cítil som sa ako utečenec,po ktorého si prišla polícia.Pokojne som dojedol,dopil a vstal od stola.Moji chlapci mi uvolnili cestu k autu a ja som prechádzal pomedzi rozbesnených fanúšikov a mával som im.Jeden chlapík sa nejako pretlačil cez ten rad ľudí a dostal sa až ku mne.SBS-kári už chceli zakročiť,ale ja som im dal pokyn,aby nič nerobili.Zistil som,že je to mladý chalan možno čerstvo po osemnástke.Keď ten chalan upriamil na mňa svoj pohľad vyzeral úplne ako anjel.Mal krásne modré oči a blond vlasy.Nakoniec sa osmelil a prezradil mi svoje meno.Volal sa Markus a mal som pravdu mal osemnásť rokov.Chcel odo mňa autogram a nakoniec sme sa objali.Bol som rád,že som tomu chlapcovi urobil radosť.Po objatí sa stratil v dave ľudí.Ja som nastúpil do limuzíny a vrátili sme sa do hotela kde som preberal s Johnym nejaké veci ohľadom koncertu v Austrálii.
Autogramiáda pred začiatkom tretieho koncertu :D...chutný je :-*
Komentáre
Prehľad komentárov
Najprv ten Markus - bude v tom niečo viac alebo si ho spomenula iba tak, aby si osviežila dej?? ;) Hm, hm, uvidíme.
Chcela som už minule dodať, keď som zachytila tie mobilné telefóny - v tej dobe ešte neboli, myslím, až od roku 92 alebo tak nejako sa začali používať... Ale to je len drobný technický detail :D
Zapôsobila na mňa pasáž, kde Michael spomínal, že sa rozprával sám so sebou a pritom si predstavoval Emu. To isté som už veľakrát robila ja, iste, predstavovala som si Michaela :D, ale bolo to ako deja vu, wuuua! :)
jéé
(Wendy, 4. 7. 2011 19:24)
to je nááádhernéééé
a počúvaj Bad tour netrvalo náhodou vyše roka???
heh
(baja, 18. 11. 2010 17:25)si zabila týmto ,,Cítil som sa ako utečenec,po ktorého si prišla polícia"
janulik
(janulik, 30. 9. 2010 20:06)Dostat sa k Michaelovi tak blízko by som chcela aj ja :) super kapitola :)
krasnučke
(bubik, 26. 9. 2010 13:18)super pribeh už sa tešim na dalšie kapitoli a ked Bude MJ s EMOu
aj ja sa chcem objat s majkim :)
(domči, 26. 9. 2010 12:13)neozes tam dta take nieco ze ja ako dominika sa nim obimem ??? PLS adkááá :) to bude super pocit
....
(Michelle, 12. 8. 2012 19:57)