21.kapitola Úspech za úspechom
8. 9. 2010
MICHAEL
Moje ráno bolo trošku smutné.Keď som otvoril oči našiel som sa v posteli celkom sám.Bolo to trošku divné,lebo som si zvykol na to,že je Ema vedľa mňa.V izbe bolo hrobové ticho,nebolo počuť ten sladký smiech,ktorým sa smiala moja Ema.Pomaly som sa vydžadal z postele a osprchoval som sa.Potom som sa obliekol a popravil posteľ.O pol desiatej mi zaklopal na dvere Johny môj manažér.Ten si vždy vedel načasovať kedy má prísť.Akurát som sa chystal raňajkovať.
„Dobré ráno šampión.Ako si sa vyspal?"
„Johny je pol desiatej ráno,čo tu teraz chceš?"
„Mikey pohodička včera si mal obrovský úspech a zarobol si balík.Mal by si sa tešiť."
„Veď ja sa teším,ale chýba mi Ema.Nemôžem byť bez nej tak dlho."
„Mikey počúvaj svoju lásku čoskoro uvidíš to ti sľubujem.Odspievaš ešte zopár koncertov a je to v suchu.Potom vezmeš Emu na romantickú dovolenku a užijete si stratený čas.Ema je rozumná a vie,že akú máš dôležitú prácu."
„Áno,ona to chápe,ale nejde o to.Dlho som na ňu čakal a teraz som ju zasa musel nechať samú."
„Neboj sa neskôr mi poďakuješ,že si odspieval tieto koncerty.Aby som nezabudol dnes o druhej odlietame takže buď pripravený.Jeden môj dlhoročný priateľ nám ponúkol súkromné lietadlo,ktorým budeme lietať na turné."
„To je skvelé Johny.Teraz ak dovolíš rád by som sa išiel naraňajkovať."
„Pokojne choď dnes majú parádne menu.Dobrú chuť Michael."
„Ďakujem Johny."
Rozlúčil som sa s Johnym a konečne som sa šiel naraňajkovať.tentokrát sa Johny trafil.Raňajky boli bez chýb a najedol som sa do sýtosti.Po raňajkách som sa vrátil do izby a zavolal som Eme.
EMA
Ach,keby sa dal urýchliť čas.Michael mi už strašne chýba a nemôžem sa ho dočkať.Určite mu niečo pôjdem kúpiť,aby som ho potešila.Zhruba okolo deviatej som vstala a spravila si raňajky.Moji rodičia boli už hore a hrali karty na terase.Pozdravila som ich a potom som šla do izby,aby som sa umyla no v tom ma vyrušil zvoniaci telefón.
„Prosím?"
„Ahoj krásna víla,spala si dobre?"
„Michael,som taká rada,že mi voláš.Myslela som na teba.Spala som dobre,len mi chýbaš a v posteli som sa zobudila sama."
„Tomu rozumiem,ja som sa zobúdzal rovnako.Musíme to vydržať,už len pár dní a som doma láska."
„Kiežby to bolo zajtra."
„Ja si to prajem tiež.Počúvaj holubička,chcem,aby si vedela,že na teba neustále myslím a milujem ťa každým dňom viac a viac.Teším sa na ten deň,keď ťa uvidím."
„Krásne slová miláčik aj ja ťa ľúbim a budem ťa čakať s otvorenou náručou."
„Teraz si ma normálne navnadila."
„Ou,navnadila som ťa? A čo povieš na to,že sa idem sprchovať a budem tam úplne sama a tak ďalej." Zasmiala som sa.
„Vŕŕŕ to je vzrušujúce.Keby bolo na mne okamžite sa vraciam do L.A."
„Hihihi,aký si zlatučký Mikey.Počuj pokladík nerada ruším tento báječný rozhovor,ale musím ísť do sprchy."
„Jasné,bez obáv drahúšik ja si zájdem do mesta v policajnom sprievode a budem sa pozerať na fanúšikov,ktorí budú chcieť byť iba so mnou."
„Ja z teba nemôžem,ty keď niečo rozprávaš človek sa musí zasmiať aj keby nechcel."
„Som rád,že som ťa pobavil láska."
„To aj ja,ale teraz už naozaj musím ísť."
„Samozrejme,maj sa."
„Aj ty ahoj."
Musela som chudáčikovi Michaelovi zložiť telefón a potom som si dala super sprchu.Po sprche som sa obliekla a upravila.O desiatej som šla za rodičmi.
„Ahojte."
„Ahoj Ema,prečo si neprišla skôr?" Opýtala sa mama.
„Prepáč mami,ale volal mi Michael a potom som šla do sprchy."
„A ako sa darí Michaelovi?"
„Skvele sám je z toho prekvapený,že koľko ľudí tam prišlo.Vypredali sa všetky lístky a nebolo ich málo.Michael vravel,že ich bolo 150 tisíc.Zaplnil sa celý štadión."
„Tak to je úžasné.Len nech sa mu darí a kedy má prísť do L.A?"
„To mi nevravel,ale viem,že posledný koncert bude mať tu takže ak chcete môžeme tam ísť všetci a uvidíme,aké to tam bude hm?"
„To znie sľubne Ema.Čo na to hovoríš ocko?"
„Teším sa,že sa Michaelovi tak darí a prajem mu to.Čo sa týka toho koncertu tak pokojne tam môžeme ísť."
„To je super oci si senzačný."
„Veď prečo by sme si nezašli na koncert ako rodinka nie?"
„Moja reč oci.Čo keby som dnes skočila kúpiť listky?"
„Ak chceš tak môžeš ísť,ale až po obede.Teraz navrhujem,aby sme si zahrali žolíka."
„Dobre oci,ale rátaj s porážkou."
„Nepredbiehaj dceruška."
Všetci sme sa prisunuli k stolu a ocko rozdal karty.Každý si poukladal karty a začal sa tvrdý boj o výhru.Prvé kolo som vyhrala ja a ostatné boli zábavné.
MICHEL
Po telefonáte s Emou som sa prezliekol a spomenul som Johnymu,že sa chcem ísť prejsť do mesta.Chcel som si prehliadnuť Londýn.Johny mi zaobstaral SBS-ku a zopár miestnych policajtov.Len čo som vyšiel z hotela tak si ma ľudia všimli a ukazovali na mňa.Onedlho sa okolo nás zbiehalo mnoho ľudí,ktorí ma chceli objať,chceli autogramy,proste ma chceli vidieť.To ma veľmi tešilo.Každému som zamával a poslal vzdušné bozky.Medzi tým som si obzeral krásne mesto a kúpil som si zmrzlinu,ktorú som dostal zadarmo.Aj napriek zľave som nechal slečnám štedrý tringelt.Nakoniec som sa so slečnami objal a dal som im autogram.Mesto som si pozrel do troch hodín.O jednej sme sa vrátili a naobedovali sme sa.Po obede sme sa presunuli k lietadlu a nastúpili sme.O druhej sme odleteli z Londýna a cestovali sme do Paríža.Cesta trvala 5 hodín.Cestou som si zdriemol a prečítal zopár kúpených časopisov.Presne o siedmej sme pristali na medzinárodnom parížskom letisku.Na letisku nás čakala garda policajtov,kopec novinárov a asi tisíce fanúšikov.Blesky od fotoaparátov mi blikali priamo do očí.Nevidel som si na nos.Moja SBS-ka tých novinárov nejako odstrčila a ja som rýchlo nastúpil do limuzíny,ktorá nás odviezla do hotela.O hodinu ma čakal ďalší koncert.V hoteli som niečo prekusil a rýchlo som sa premiestnil k pódiu,kde sme odskúšali mikrofón osvetlenie,paru a choreografie.Všetko bolo pripravené a lístky vypredané.Desať minút pred koncertom vpustili ľudí na štadión.Mal som pocit,že ich tam je milión.Toľko ľudí po kope som asi nikdy nevidel.Bolo ich viac ako v Londýne.Hneď ako odbila ôsma hodina na pódium prišiel Johny a ohlásil môj príchod.
„Želám vám príjemný dobrý večer.Som skutočne rád,že sa vás tu zbehlo vo veľkom počte,a že čakáte na jedinečného a úspešného muža,ktorý svoju prácu prežíva nie len fyzicky,ale aj srdcom.On dáva zo seba maximum a robí to báječne.No,aby som nezdržiaval tak je mi veľkou cťou privítať medzi nás mladého,šikovného a talentovaného MICHAELA JACKSONÁÁÁÁÁÁ."
Po tomto ohlase fanúšikovia doslovne šaleli.Ja s tanečnou partiou sme nabehli na pódium,pozreli sme sa na tých ľudí a na môj pokyn sa začal song Man In The Mirror.Atmosféra sa dala krájať nožom.Toľko energie išlo z tých ľudí,že som mal chuť stále viac a viac spievať a tancovať.Odštartovali sme úžasne a koncert dopadol na jednotku so sto hviezdičkami.O pol desiatej sa koncert skončil pesničkou Thriller,ktorú si ľudia vyskandovali a odspievali celú so mnou.Po koncerte sme sa vrátili všetci do hotela.Bol som unavený a necítil som si telo,ale mal som dobrý pocit na duši.Rýchlo som sa osprchoval prezliekol a zaspal som ako bábo.
PS: Chcem,aby ste vedeli,že je mi naozaj z hĺbky duše ľúto,že som dlho nepísala žiadnu kapitolu,ale mala som veľa povinností a teraz už chodím na strednú školu.Takmer vôbec nie som na počítači a nechcem,aby ste si mysleli,že sa mi nechce písať.Dúfam,že ma chápete a neprestanete čítať môj príbeh.....Boh vás žehnaj a Michael s vami :-*
Toto je cesta do hotela po druhom koncerte :D
Komentáre
Prehľad komentárov
je to pecka proste :):) Nič viac ani netreba dodať
JANULIK
(JANULIK, 9. 9. 2010 5:34)Zlaté to je ... a čo sa týka kapitol ... neponáhľaj sa lebo ja mám zákaz na net cez školu ... takže máš čas :DDD
Krásne
(Katra, 8. 9. 2010 21:16)Je to krásne Adka:-) vôbec sa neospravedlnuj ja to chapem a verim,ze aj ostatni co citaju chapu:-)
yeah
(Wendy, 4. 7. 2011 19:16)