Choď na obsah Choď na menu
 


13.kapitola Večera

31. 7. 2010
MICHAEL
 
Na dnešný deň som sa veľmi tešil,lebo dnes idem na večeru s Amy.Je skutočne veľmi milá a pracovitá.Svoju prácu robí s láskou.To sa mi na nej páči.Má môj obdiv a rešpekt.Nemôžem sa dočkať toho keď pôjdeme na večeru.Vstal som z postele,upratal som,umyl som sa,obliekol,rukami som si upravil vlasy,a šiel som sa naraňajkovať do hotelovej reštaurácie.Dnes som dostal toasty so šľahačkou a jahodou na vrchu.Bolo to výborné a jemne chrumkavé.Naozaj lahôdka.Všimol som si,že Amy ešte neprišla do práce.Vstal som od stola a zašiel som do zadnej miestnosti reštaurácie.To bola pravdepodobne miestnosť pre zamestnancov.Poobzeral som sa tam a začul som kroky.Do miestnosti vstúpila jedna z čašníčok.
„Prepáčte pane,ale tu nemáte čo robiť."
„Ja viem,ale chcel som sa opýtať,že kedy príde čašníčka menom Amy."
„Ah Amy,jej sa smena začína až o desiatej."
„Vďaka za pomoc slečna.A aby som nezabudol aké má Amy priezvisko?"
„Harding."
„Ešte raz vďaka."
„Mám jej povedať,že ste ju tu hľadali?"
„Nie,to nebude potrebné.Dovidenia."
„Dovidenia."
Keď som zistil čo som chcel vrátil som sa na izbu.Vzal som telefón do ruky a zavolal som k mame domov.
„Dom rodiny Jacksonovcov,kto je pri telefóne?"
„Ahoj Sarah to som ja Michael."
„Michael pekné od teba,že voláš prídeš dnes na návštevu?"
„Iste.Povedz mame,že na obed som tam."
„Dobre odkážem jej."
„Ďakujem Sarah ahoj."
„Maj sa Michael."
Dnes som nechcel byť v hoteli a nudiť sa ako doteraz.Chcel som ísť von medzi ľudí.Tu si pripadám ako zatvorený v klietke.Mal som však obavy,aby ma nečapli novinári.Dostal som trošku šialený nápad a tak som ho aj zrealizoval.Začal som sa prezliekať.Obliekol som si modré džínsy,červené tričko,na hlavu modrú šiltovku a na oči tmavé okuliare.Mal som v pláne ísť do Disneylandu na miesto plné zábavy.Vyšiel som z izby a kľúče som dal na recepciu.Auto som nežiadal chcel som sa tam prejsť.Keď som vyšiel na ulicu nikto si ma nevšímal,pripadal som si úplne normálny,nikým neprenasledovaný.Navyše dnes bolo priaznivé počasie.Do Disneylandu som šiel niečo vyše hodiny.Pred bránami som sa ocitol o pol dvanástej.Bolo tam krásne,počul som detský smiech.Videl som tam všelijakých ľudí,ktorí sa bavili.Boli tam celé rodiny,partie pubertiakov a mnoho iných ľudí.Pri bráne ľudí vítali postavičky Mickey Mouse a Káčer Donald.Boli roztomilí a vyzerali tak skutočne.Spravil som si s nimi zopár fotiek a potom som si sadol na lavičku.Chvíľku som pozoroval ľudí.Moju pozornosť však vždy zaujali usmievavé deti.Rád som pozoroval malé deti ako sa hrajú a smejú.
 
EMA
 
Dnešný deň sa zdal byť slnečný a horúci.My s Chrisom sme si trochu privstali a spravili sme si chutné raňajky.Potom sme poupratovali riady a nasledovala každodenná hygiena.Prvý šiel Chris potom som bola na rade ja.Rýchlo som sa vypratala z kúpelne a obliekla som sa.Upravila som si vlasy a šla som za Chrisom do haly.Spoločne sme šli do záhrady.Chris mal slabosť pre záhrady.Mal v nej plno kvetov a stromov.O trávnik sa staral záhradník.Každý deň ju chodil kosiť aby nebola podupaná.Sadli sme si na hojdačku a rozprávali sme sa.
„Chrisy máš dnes veľa práce?"
„No dnes ani nie."
„Čo keby sme vypadli z domu a vyšli si niekam von?"
„Čo máš presne na mysli zlatko?"
„Mám na mysli vyblázniť sa niekde."
„A kde?"
„Poďme do Disneylandu."
„Fakt tam chceš ísť?"
„Jasné už mám po krk tohto ruchu teraz si zaslúžime trochu zábavy.Ak pôjdeme autom tak za 20 minút sme tam.Pešo by sme tam šli vyše hodiny."
„Ak tak veľmi chceš tak ideme."
„Počkaj minútku idem si po kabelku."
„Dobre počkám ťa pri aute.
Utekala som do domu po kabelku aby na mňa Chris dlho nečakal.Vošla som do spálne a našla som ju.Mala som v nej peňaženku aj doklady.Potom som čo najrýchlejšie utekala von za Chrisom.Nastúpila som do auta,pripútala sa a vyrazili sme.Bola som taká rada,že tam ideme,až som sa nemohla dočkať.Mrvila som sa,hemžila neposedela som na svojom mieste ani minútu v pokoji.Potom som od nudy klopkala palcami po palubnej doske.Chris sa na mňa iba zahľadel a usmial sa.
„Už sa nemôžeš dočkať čo?"
„Máš pravdu nemôžem hrozne sa na to teším."
„Hej pripadáš mi ako desať ročná."
„Tak sa aj cítim.Som plná energie a musím ju niekde vybúriť."
„Aspoň viem ako reaguješ ak sa na niečo tak tešíš."
„To mi hovorieval aj môj ocko.Vždy keď sme šli na kolotoče a ja som sa tak tešila povedal mi toto,že teraz vidí ako reagujem na to keď sa na niečo teším."
„Ani sa mu nečudujem."
„Ja som stále to malé dievčatko len v inom tele."
„Naozaj?Čo sa ja dnes nedozviem."
Nasledujúcich 20 minút sme sa iba rozprávali.ˇusta sa nám nezatvorili ani sa sekundu.Stále sme o niečom kvákali.Zašli sme až tak,že sme začali preberať naše detstvo a vtipkovali sme o našich rodičoch.Hovorili sme za čo sme dostávali zaracha alebo akí sme boli.Toľko sme sa za tú chvíľu nasmiali,že až.Potom sme tam prišli.Chris zaparkoval auto hneď pri bráne.Bola obrovská a otvorená do korán.Chytili sme sa za ruky a vstúpili sme do Disneylandu.Pri bráne nás zastavili Mickey Mouse a Káčer Donald.Chceli sa s nami odfotiť.Urobili zopár fotiek a dali nám ich.Potom sme si kúpili zopár suvenírov.Chris ma nakoniec nahovoril aj na horskú dráhu.
„Chris ja sa bojím."
„Nemáš sa čoho báť Ema."
„Tá výška sa mi nepáči."
„Len pokoj zlatko,ak chceš daj mi ruku ja ťa podržím."
„Tak dobre."
Podala som mu ruku a zhlboka som dýchala.Sedeli sme takmer vpredu,ale pred nami sedel sám jeden mladý muž v šiltovke.Zaznela siréna a my sme sa pohli.Moje obavy sa vyplnili.Stlačila som Chrisovi ruku a zavrela som oči.Iba som počula Chrisov smiech a krik.V tej výške som videla kopec ľudí,ktorí sa smiali a zabávali.Potom som sa pozrela aj na Chrisa a videla som ako si to užíva.Nechcela som mu to zkaziť a tak som sa premohla a aj ja som sa usmievala.Krik som nemusela predstierať lebo som ziapala od strachu.Keď sme konečne zastavili v duchu som ďakovala Bohu.
„Si celá zlatko?"
„Jasné,nebolo to až také hrozné ako som si myslela."Klamala som.Bolo to hrozné pre mňa.
„To rád počujem nechceš sa niečoho napiť?"
„Rada si niečo dám."
S Chrisom sme si sadli k baru a objednali sme si pár deci koly.Blízko nás si prisadol aj ten istý muž,ktorý sedel pred nami na horskej dráhe.Niekoho mi silno pripomínal.Mala som pocit,že vidím Michaela.Skúsila som sa opýtať.
„Ehm Michael si to ty?"Ten chlapík sa na mňa pozrel a potom si zložil okuliare.
„Ahoj Ema tiež si sa prišla zabaviť?"
„Tak si to ty.Prišla som si tu oddýchnuť od mestského ruchu."
„Chápem urobil som to isté."
„Hej Mikey prisadni si k nám neseď tam sám."
„Vďaka Chris.Ako dlho ste tu?"
„Zhruba asi pol hodinku."
„Aha ja som tu od pol dvanástej."
„Hej,je tu úžasne a človek sa tu odviaže."
„Máš pravdu Chris v hoteli som sa cítil ako v zajatí,musel som ísť medzi ľudí."
„Čistá pravda starec.Čo máš nové Mikey?"
„Nič také samá práca,prípravy na môj Bad Tour a navyše dnes idem na večeru s jednou milou slečnou."
„Ale čo Michael ty si sa pochlapil.Poznáš aj meno tej slečny?"
„Samozrejme volá sa Amy Harding a je to čašníčka v hoteli kde som ubytovaný."
„Paráda Mikey veľa šťastia s Amy."
„Hohoho brzdi Chris.Toto nie je rande."
„A čo to je?"
„Ber to ako zdvorilostnú večeru."
„Nech je ako chce veľa šťastia."
„Vďaka Chris si kamarát."
Potom sme si pripili na Amy.Môj pohľad upútal pohľad Emy.Hádzala na mňa také pohľady,ktoré mi hovorili "Michael ako si mi to mohol urobiť".Nevedel som ako mám na to reagovať a potom sa to začalo.
„Na večeru hovoríš?"
„Správne."
„A ako dlho poznáš tú čašníčku Amy?"Hovorila to tak povrchne.
„Poznám ju vyše mesiaca.Ak mám byť presnejší poznám ju odkedy som sa ubytoval do hotela to je mesiac aj tri dni."
„Fajn,poznáš ju iba mesiac a už ju pozývaš na večeru?"
„Neviem čo týmito otázkami sleduješ Ema,ale večera nie je zločin.Ja si ju nechcem tou večerou kúpiť ani si získať jej vďaku.Pozval som ju,lebo bola ku mne milá a nikdy som s ňou nemal problém."
„Ach ták.Tvoje slová síce znejú presvedčivo,ale ja si myslím,že je to iba tvoj rozmar."
„Ema to by už stačilo."Zasiahol Chris.
„A čo som spravila hm?Iba sa ho pýtam."
„Myslím,že to preháňaš."
„V pohode Chris mne to nevadí."
„Oh aký si len milý."
„To som vždy možno si si nevšimla."
„To určite."
„Ema!"
„Dobre už som ticho."
„Chris rád som ťa dnes videl aj teba Ema.Musím ísť sľúbil som mame,že na obed prídem."
„jasné Mikey drž sa a večer buď v dobrej forme."
„Určite budem."
Michael dopil svoj džús a stratil sa v dave ľudí.Na mňa sa uprel Chrisov prísny pohľad.Vyzeralo to,že mi ide niečo vyčítať.
„Prečo sa na mňa tak pozeráš Chris?"
„Čo to malo znamenať?Prečo si taká k Michaelovi?"
„Nie som taká bola som len zvedavá."
„Alebo žiarlivá!"
„Nedomýšľaj si Chris rozčuľuje ma to."
„Fajn ale nepáči sa mi to!"
„Tak prepáč,že som bola taká."
„Mne sa neospravedlňuj."
„Môžeme už ísť domov?Som hladná."
„Môžeme poď."
Pretlačili sme sa cez ten dav ľudí a nasadli sme do auta.Chris vycúval a o dvadsať minút sme boli doma.Sadli sme do jedálne a Amanda nám priniesla obed.Po obede šiel Chris pracovať do pracovne a ja som šla do spálne.Zabuchla som dvere a fučala som ako parný valec.Tak strašne ma vytočilo to,že Michael pozval nejakú čašníčku na večeru.No potom mi to došlo.Určite to bude len nejaká prpvokácia.Špekulovala som a vymýšľala všelijaké hypotézy namiesto toho,aby som si priznala fakt,že ja sa budem vydávať a Michael je slobodný,mladý a pekný muž.Každá žena by ho chcela mať iba pre seba.teraz by som chcela byť na mieste tej čašníčky.Sadla som si na posteľ a revala som do vankúša.
 
MICHAEL
 
To malo byť akože čo?To sa mi iba zdá alebo Ema žiarlila?Ešte teraz som bol v šoku z toho čo sa v Disneylande stalo.Nemohol som uveriť vlastným očiam ani ušiam.Keď som sedel v taxíku,ktorý ma viezol k domu môjho otca pozeral som von a premýšľal nad dnešnými udalosťami.Keď vystúpil z taxíka zaklopal som na dvere a otvorila mi Sarah.Pekne som ju pozdravil a potom som sa privítal s mamou.Objal som ju a pobozkal na líčko.
„Ahoj mami ešte si neobedovala?"
„Ešte nie čakali sme na teba."
„Čakali?Kto?"
„No Tito,Randy a Jenet."
„A otec?"
„Tvoj otec je v nemocnici."
„To od kedy je tam?"
„Od včera večera."
„A čo sa stalo,prečo tam je?"
„Vieš včera podvečer prišiel domov pod vplyvom alkoholu.Muselo sa mu zatočiť v hlave a spadol na zem kde si udrel hlavu.Jeden z SBS-ky ma upozornil na to,že Joseph omdlel.Rýchlo sme zavolali sanitku a odviezli ho do nemocnice.Doktor mu urobil rendgen hlavy a zistil,že tvoj otec má trvalé poškodenie hlavy."
„Čo že?A ako je na tom?"
„Je mimo nebezpečia,ale to poškodenie hlavy nie je zlé ale práve naopak."
„Nerozumiem,ako môže byť poškodenie hlavy dobré?"
„Vieš teraz je Joseph oveľa milší zmenil sa."
„A to sa dá?"
„Doktor vravel,že taký prípad ešte nezažil.Dostane sa z toho ale s tým,že bude milší chápeš ako my."
„Rozumiem.Je to zvláštne.Poď ideme sa naobedovať."
„Ahojte vospolok."
„Mikey braček konečne si prišiel."
„Aj ja ťa rád vidím Tito.Randy ahoj."
„Ahoj Michael dlho sme sa nevideli."
„Máš pravdu nevideli sme sa hádam celé veky.Čau Jen."
„Mikey."
Objali sme sa a potom sme si všetci sadli.Sarah nám začala servírovať obed a naliala nám do pohárov džús.Pri obede sme sa zhovárali o všeličom.
„A čo bratia ako sa máte?"
„Poznáš to samá práca nemáme ani chvíľu pokoj.Ty by si tomu mal najlepšie rozumieť."
„Jasné,že rozumiem."
„Ale ty sa nám pochváľ Michael."
„Tak pracujem a pripravujem Bad Tour."
„Blahoželáme Michael.Dopočuli sme sa o tvojom veľkom úspechu z novín."
„Viem,bolo to úplne všade asi týždeň toho boli plné noviny aj správy."
„Si slávny braček."
„je to skvelý pocit,ale má aj svoje úskalia."
„Ako všetko na svete."
Popri tom som spomenul bratom aj ostatným to o Neverlande a aj to,že idem s Amy na večeru.Všetci sa potešili,že si dávam život pomaly do poriadku.Povedali,že ma budú podporovať.teraz mi padne vhod mať poblízku niekoho z rodiny.
„Počúvajte už viete čo sa stalo otcovi?"
„Jasné,mama nám o tom povedala."
„V ktorej nemocnici leží?"
„Ak chceš môžem ťa tam odviezť Michael."
„Dobre Tito.Okolo pol tretej tam môžeme ísť."
„Ako chceš."
„Poďme si zahrať karty."
„Fajn,ale hráme žolíka."Navrhla mama a tak sme hrali.
Asi hodinu sme hrali žolíka a potom sme si sadli na terasu a znova sme sa rozprávali.Trochu sme si zaspomínali na staré časy a potom sme sa rozlúčili s mamou.Tito ma odviezol do nemocnice kde ležal otec.
„Chce tam ísť ešte niekto predo mnou?"
„Nikto len choď Mikey my ťa tu počkáme."
„Dobre."
Tak som teda vstúpil do izby.Otec bol pri vedomí a pozrel sa na mňa.Prisunul som si stoličku k jeho posteli a dal som mu bozk na čelo.
„Michael,to si ty?"
„Správne otec som tu."
„Ako sa máš Michael?"
„Mám sa fajn.Ako sa cítiš otec?"
„Mám pocit,že sa mi lebka rozstreli na sto kúskov."
„Neboj sa to bude dobré musíš veľa oddychovať."
„Michael ja chcem ísť domov."
„Teraz to nejde musíš vyzdravieť."
„Ale ja chcem ísť neznášam to tu.Toto miesto ma deprimuje."
„Opýtam sa lekára kedy ťa prepustia."
„Buď taký dobrý."
„Neskôr za ním zájdem."
„Michael ako sa ti darí hm?Kde teraz bývaš?"
„Tak zatiaľ sa mi darí pripravujem sa na Bad Tour.Momentálne som ubytovaný v dobrom hoteli."
„Nechceš sa vrátiť k nám domov?"
„Otec neber si to zle,ale chcem sa osamostatniť,chcem byť nezávislý."
„Chceš mi povedať,že ti je lepšie v hoteli ako doma?"
„Nie,tak to nie je ale som už dospelý muž a chcem bývať vo svojom.Chcel by som stáť na vlastných nohách."
„Ak je to tvoje posledné slovo rešpektujem to.Som na teba naozaj veľmi hrdý."
„Ďakujem otec vážim si to."Otcove slová ma dojali k slzám.
„Michael odpusť mi ako som sa k tebe správal."
„Otec tíško teraz to nerozoberaj.Musíš veľa oddychovať."
„Mám ťa rád."
„Aj ja teba otec.Už budem musieť ísť."
„Som rád,že si prišiel za mnou."
„Aj ja."
Vyšiel som z izby a našiel som doktora,ktorý mal na starosti môjho otca.Lekár mi vravel,že ak sa otcov stav nezhorší tak do dvoch dní bude doma.Potom som so súrodencami šiel do bufetu a dali sme si kávu.O pol piatej sme šli z nemocnice preč a Tito ma odviezol až k hotelu.Rozlúčil som sa so súrodencami a šiel som do hotela.Vzal som si kľúče a už by som nastúpil do výťahu,ale všimol som si Amy ako stojí pri dverách.Šiel som pomaly a zo zadu som ju objal.
„Pán Jackson čo to robíte?"
„Iba som vás objal.Je to hádam zločin niekoho objať?"
„Isteže nie je,ale tu?"
„Iste,prečo nie?"
„To mi povedzte vy."
„Teším sa na večer."
„Ste si istý,že chcete ísť so mnou Michael?"
„Jasné,že som nesklamem vás Amy nemohol by som."
„Tak dobre verím vám."
„O siedmej si tu po vás prídem."
„Budem tu na vás čakať."
„Tak fajn ja idem."
„Dovidenia."
Amy sa na mňa tak krásne usmiala,že mi bolo ľúto ju tam nechať samú.Nejako som sa premohol a nastúpil som do výťahu.Vyšiel som až na štvrté a kľúčmi som si otvoril dvere.Neváhal som a dal som si bublinkový kúpeľ.O trištvrte na šesť som vyšiel z vane a začal som sa pomaly obliekať a pripravovať.Na dnes som zvolil tmavý smoking.Keď som sa obliekol hral som sa s vlasmi.Rozmýšľal som ako si ich spravím,ale nakoniec som sa rozhodol,že nejaké obrovské úpravy robiť nebudem.Použil som kúsok gélu na vlasy a bolo to.Ešte pár kvapiek voňavky a mohol som ísť po Amy.Zišiel som po schodoch a potom som zašiel do kvetinárstva a kúpil som kyticu pre Amy.Stihol som to včas.O siedmej som bol tam a čakal som na Amy.Sadol som si na stoličku a čakal.O pár minút na to prišla Amy.Bola nádherná,dokonalá.Mala krásne koktejlové šaty,kránse upravené vlasy.V tých šatách jej vynikali nohy.Amy mala krásne dlhé nohy.Nemal som čo dodať ledva som hľadal vhodné slová.
„Mm pán Jackson vyzeráte naozaj úchvatne v tom smokingu."
„Ďakujem o vás by som mohol povedať to isté Amy.Niečo som vám priniesol.Je to pre vás."
„Krásne ruže dám ich do vázy."
„Dobre."
„ Rezervoval som nám stôl."
„To je super.Môžeme ísť."
Ponúkol som Amy svoju ruku a šli sme.Vonku nás čakala pristavená limuzína.Otvoril som Amy dvere a potom sme vyrazili.Šofér nás zaviezol do reštaurácie Bel-Air presne na čas.Pomohol som Amy vystúpiť a vošli sme dnu.Vo vnútri mi čašník zobliekol kabát a Amy sveter.Druhý čašník nás usadil k nášmu stolu.Pohodlne sme sa usadili a počúvali príjemnú hudbu.
„Páči sa vám táto reštaurácia?"
„Je úžasná."
„Teší ma,že sa vám páči.Je to moja obľúbená reštaurácia."
„To som nevedela."
„Ani ste nemohli.Je to jedno z mojich tajomstiev.Len málo ľudí vie,že sem chodievam."
„Som rada,že k tým ľuďom patrím."
„To aj ja."
Onedlho nám čašník priniesol poháre s vínom.
„Nech sa páči pane večeru vám prinesiem za okamih."
„Ďakujeme."
„Amy teraz keď tu máme víno čo keby sme si vzájomne potykali."
„Neviem či sa to hodí.Vy ste slávny a môžete si zo žien vyberať prečo práve mňa?"
„To,že som slávny neznamená,že som povrchný.Ja som úplne odlišný od ostatných v mojej brandži.Ja neuznávam to,že muž je nadradený nad ženou.Pre mňa je žena rovnocenný partner.Ja nevidím silnejší a slabší,ale ja vidím iba rovnocenní.Vás som si vybral preto,lebo ste úprimná,milá,máte krásny úsmev a ste pracovitá.Svoju prácu robíte s láskou.Za to vás obdivujem."
„Pekne ste to povedali Michael."
„Vďaka.Potykáme si?"
„Samozrejme.Ja som Amy Harding rada vás spoznávam."
„Potešenie na mojej strane Amy Harding,ja som Michael Jackson a tiež vás rád spoznávam."Potom sme si pripili.Čašník nám priniesol večeru.Po večeri sme si odpili z vína.
„Mám niečo na ústach?"
„Nie nič."
„Ta prečo sa na mňa tak upreto pozeráš Michael?"
„Pozerám na tvoje krásne oči."
„Ale choď."
„No vážne neklamem."
„Michael ja už nemá čo dodať."
„Nehovor nič tvoje oči to povedia za teba."
Zrazu sme sa na seba zapozerali.V Amynich očiach som sa doslovne stratil.Naše tváre sa pomaličky približovali.Boli sme tak blízko,že sme cítili dych toho druhého.Naraz naše pery splynuli v jedny.Ten okamih bol krásny.Dali sme do toho všetko krásne.Z ničoho nič sa Amy odtiahla.
„Prepáč Michael nemala som to robiť."
„Neospravedlňuj sa Amy ak by nechcel nepobozkal by som ťa."Nastalo ticho.
„Amy nechceš si zatancovať?"
„Rada pôjdem."
Vstali sme od stola a šli sme na parket.Chvíľočku sme pomaly tancovali kým sa nezačali ľudia za nami obzerať a šuškať si.Práve hrala taká krásna pomalá pieseň.My s Amy sme nevnímali nikoho iba seba.Znova nastal ten okamih a pozerali sme si do očí.Takmer by sme sa zasa pobozkali,ale Amy sa mi uhla.
„Amy čo sa deje prečo sa mi vyhýbaš pohľadom?"
„Michael ja neviem čo si môžem od tohto sľubovať.Nechcem sa sklamať."
„Ale ja ťa nesklamem Amy dôveruj mi.Vieš mám ťa rád vyvolávaš vo mne akýsi druh citu aký som doteraz necítil.Neviem čo to je,ale viem,že ťa mám veľmi rád."
„Tak pekne sa to počúva."
„Je to pravda Amy."
„Michael nechcem nič pokaziť.Mali by sme už ísť."
„Tak dobre zaplatím a pôjdeme."
Zaplatil som účet a nastúpili sme do limuzíny.Trval som na tom,že odveziem Amy domov.Bývala v pekne štvrti.Šofér zastal a my sme sa rozlúčili pred jej vchodom.
„Bol to krásny večer."
„To bol rád by som si to niekedy zopakoval."
„Uvidíme ako sa to vyvinie."
„Dobre."
„Dobrú noc Michael."
„Sladké sny."
Objali sme sa a jemne pobozkali na rozlúčku.Ja som nastúpil do limuzíny a šofér ma odviezol do hotela.Vzal som kľúče,šiel na izbu,umyl sa,prezliekol do pyžama a v spomienke na dnešný večer som sladko zaspal.
 
 
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

....

(Stanča, 13. 9. 2012 16:23)

Ou, písmo ma zaskočilo. A povem, že sa mi to trošku ťažšie čítalo. Strašne mi to ťahalo zrak, ale o tom som nechcela. Fúha, ta Amy ????????????????????????????

....

(Michelle, 10. 8. 2012 10:28)

Heh, vždy ma pobaví, že skoro každá kapitola začína vstávaním a končí zaspávaním :D Je to taká zlatá klasika u teba, ale dávaj pozor, aby to neprešlo do stereotypu. Inak som si samozrejme všimla zmenu v texte, teraz sa to lepšie číta, ale myslím, že čím budem ďalej, tým to bude ešte lepšie.

mufasaaaaa

(Wendy, 4. 7. 2011 15:55)

kks, ttoto naberá dobrý sppád :P:P:P
Joe - ok
Amy - ok
Mike - ok
Chris - ok
Ema - no, ok, ale komu to vadi???

hhh

(baja, 3. 8. 2010 13:52)

ja cem aby bol s Amy

krasnučke

(bubik, 1. 8. 2010 21:13)

ulik15

(ulik15, 1. 8. 2010 12:47)

pekne

JANULIK

(JANULIK, 31. 7. 2010 17:54)

Ten Michael je ale beťár inak ten úraz hlavy Josepha uvidíme ako sa to vyvinie no...každopádne je to super ako vždy